Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114228001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114228001.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. I., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: O.. C. P., bytom L. XX, E., otec: U.. Z. I., bytom K. XXX/XX E.,
adresa na doručovanie: D. XX, E., o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája
2016 č.k. 11P/196/2014-268, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 05. 2014, sa otec maloletého E. domáhal zverenia
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podaním, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 19. 11. 2015, zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej
inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenie § 96
ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“, účinný do 30. júna 2016). Dôvodil tým, že otec dieťaťa využil svoje dispozičné

oprávnenie a vzal svoj návrh späť, súd akceptoval toto späťvzatie a to i napriek tomu, že matka dieťaťa
požadovala, aby súd v konaní pokračoval a rozhodol vo veci rozsudkom. Ďalej dôvodil tým, že v danej
veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré súd môže začať i bez návrhu z
úradnej moci, vzhľadom k doterajším výsledkom konania, s prihliadnutím na zistený názor maloletého
dieťaťa a predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, považoval za dôvodné konanie zastaviť, aby dieťa
bolo čo najmenej traumatizované vzťahovými problémami jeho rodičov, ktoré sa výrazne prejavovali v

priebehu konania a na životné situácie u maloletého dieťaťa mali rozhodne negatívny vplyv.
Zastavenie konania bude predovšetkým na prospech maloletého dieťaťa a prispeje aj k zbytočnej ďalšej
eskalácii vzťahov u rodičov dieťaťa, ktoré sa doteraz negatívne podpísali na život maloletého dieťaťa,
ktorý v jeho veku celú situáciu citlivo vníma. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
c/ OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka maloletého dieťaťa dôvodiac, že tvrdenie
súdu, že má zistený názor maloletého dieťaťa na striedavú starostlivosť nie je podložený žiadnym
dôkazom. Maloletý E. nebol žiadnym spôsobom dotazovaný, otec dieťaťa svojim návrhom dieťa
traumatizoval, ponechal ho v platnosti až do späťvzatia po tom, čo bol stanovený druhý termín sedenia
u znalca PhDr. Andreja Benkoviča. Vzťahové problémy medzi otcom dieťaťa a matkou vznikli po tom,
ako sa matka začala domáhať zvýšenia výživného na dospievajúceho chlapca, odvtedy začal otec

traumatizovať celú rodinu, vrátane maloletého. Rozhodnutie súdu považuje za povrchné, keďže súd
nebraldoúvahyvyjadreniematkyzodňa20.11.2015,vktorompoukazujenapredchádzajúcevyjadreniaotca na pojednávaní, že na návrhu trvá. Z celého konania má pocit, že súd vychádza v ústrety
nie maloletému, ale otcovi, jeho podaniam a návrhom, súd nebral do úvahy, že maloletý navštevuje
odborných lekárov. Z lekárskeho nálezu MUDr. Jany Galvánkovej zo dňa 05. 06. 2014 vyplýva, že

problémydieťaťasúvisiasosobouotca,pričomvzáverenálezujeuvedené,žejevhodnésúdnoznalecké
vyšetrenie, čo malo byť signálom pre súd, že nejde o bežný prípad nutnosti úpravy styku a namietané
skutočnosti si mal súd pred rozhodnutím aktualizovať. Žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť
tak, že v konaní bude pokračovať vykonaním znaleckého dokazovania.

3. Otec maloletého dieťaťa a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len

„CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a

vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“).

Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom , súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

7. Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že otec dieťaťa sa návrhom zo dňa 25. 09. 2014
domáha zverenia maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie
vykonával v tejto veci dokazovanie. Otec dieťaťa písomným podaním zo dňa 19. 11. 2015 súdu oznámil,že svoj návrh na schválenie striedavej osobnej starostlivosti, berie späť. Zdôvodnil ho dôkladným
zvážením všetkých okolností, najmä však zdravotného stavu jeho syna, dvojročného obdobia rozdelenia
a odcudzenia a jeho predpubertálnym vekom s presvedčením, že toto rozhodnutie vnesie do duše syna

pokoj, o ktorý ho pripravila matka dieťaťa s jej matkou, pričom toto rozhodnutie vykonal po konzultácii s
detským psychológom. Keďže sa obáva ďalšej kriminalizácie jeho osoby zo strany G. a P., späťvzatím
návrhu sa snaží život jeho syna, ako aj ten svoj, v tomto smere aspoň čiastočne odľahčiť. Súd prvej
inštancie akceptoval späťvzatie návrhu zo strany otca, pričom v napadnutom uznesení sa vyporiadal
i s nesúhlasom matky dieťaťa, ktorý uviedla v písomnom vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie

dňa 23. 11. 2015.

9. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa voči súdu,
z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav navrhovateľa, že na prejednaní svojho návrhu nemá
záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne
rozhodnuté. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do

právoplatného rozhodnutia vo veci. Späťvzatie návrhu od 01. 07. 2016 v rodinných veciach upravuje
Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 29. Navrhovateľ, ktorý podal návrh, má právo s ním
disponovať, čo znamená, že ho môže za konania vziať aj späť a to celkom, alebo sčasti.
Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol.
Ak navrhovateľ zobral svoj návrh späť, toto späťvzatie nemožno odvolať a súd uznesením konanie

zastaví. Iba vo výnimočných prípadoch súd konanie v dôsledku späťvzatia návrhu nezastaví, a to iba
vtedy, ak ide o konanie, ktoré sa síce začalo na návrh, ale zákon pripúšťa, aby sa začalo aj bez návrhu.
V tomto prípade súd konanie nezastaví vtedy, ak s ohľadom na charakter konania, záujem účastníkov,
resp. aj závery doteraz vykonaného dokazovania, je súd toho názoru, že je potrebné v
konaní pokračovať. Rovnako, ako v sporovom konaní, súd nezastaví mimosporové konanie ani vtedy,

ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí a má záujem na tom, aby
súd vec autoritatívne rozhodol v merite. Dôkazné bremeno existencie týchto vážnych dôvodov nesie
účastník, ktorý so späťvzatím nesúhlasí a tieto vážne dôvody musí súdu jednoznačne
preukázať. Posudzovanievážnostidôvodovjevýlučnevecouvoľnejúvahyahodnotiacehoúsudkusúdu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že otec dieťaťa prejavil svoju jednoznačnú vôľu, aby sa vo veci nekonalo a v
merite veci nerozhodlo a aby súd konanie o jeho návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o maloletého E. zastavil, pričom svoje rozhodnutie riadne a vážnymi dôvodmi aj zdôvodnil. Súd
prvej inštancie, rešpektujúc jeho dispozičné oprávnenie, konanie správne zastavil, pričom sa aj náležite

vyporiadalsnámietkamianesúhlasommatkymaloletéhodieťaťasospäťvzatímnávrhu.Odvolacísúdpo
preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie bol správny,
pričom na správnosti postupu okresného súdu nič nemôže zmeniť ani nesúhlas matky dieťaťa a jej
následné odvolanie proti napadnutému uzneseniu.

11. Odvolací súd iba na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že
matka dieťaťa, ktorá so späťvzatím návrhu nesúhlasila v danej veci, bola povinná v zmysle uvedených
ustanovení Civilného mimosporového poriadku (§ 29) vážnosť týchto dôvodov jednoznačne preukázať.
Iba jej tvrdenie, že otec dieťaťa v priebehu konania sám trval na pokračovaní konania, ako
aj jej tvrdenia o nezáujme otca o syna, nie je možné vyhodnotiť ako unesenie dôkazného bremena na

preukázanie vážnosti týchto dôvodov. Taktiež tvrdenie matky dieťaťa, že súd nebral do úvahy záujem
maloletého dieťaťa a dieťa malo byť vyšetrené súdnym znalcom, odvolací súd považuje za účelové a
neopodstatnené, pričom zdôrazňuje, že určite nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo
stresované a vyšetrované súdnym znalcom za situácie, že otec dieťaťa na svojom návrhu, na nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, netrvá. Dôvody uvádzané matkou tak v podanom vyjadrení, v

ktorom oznámila svoj nesúhlas so späťvzatím, ako aj v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu
súdu prvej inštancie, iba svedčia o vzťahových problémoch rodičov dieťaťa, ktoré aj podľa tvrdenia súdu,
dieťa traumatizujú. Odvolací súd konštatuje, že matka maloletého dieťaťa jednak neuviedla tak vážne
dôvody, pre ktoré by konanie nemalo byť zastavené a iba samotné tvrdenia matky nemôžu byť dôvodom
pre opačný postup súdu, t.j. nezastavenie konania pre späťvzatie návrhu, pričom tieto

svoje tvrdenia matka žiadnym spôsobom súdu nepreukázala. Navyše za situácie, že maloleté dieťa
bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a matka s návrhom otca dieťaťa na zverenie dieťaťa do
striedavej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila, je potrebné jej námietky a tvrdenia vyhodnotiť ako
účelové a neopodstatnené.12.Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď

na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd, majúc sa správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, sa v plnom rozsahu stotožnil s
jeho odôvodnením a preto v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP sa iba obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s
§ 396 ods.1 SCP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje

súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).