Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/325/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113228280.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcu:BytovýpodnikmestaKošice,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,
Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovanému: P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., P. XX,
zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, v konaní
o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
6.3.2015 č.k. 19C/437/2013-113 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 48,79 eur a tieto zaplatiť
JUDr. Gáborovi Szárazovi, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením konanie zastavil. Žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 919,84 eur ako trovy právneho zastúpenia, a to
na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti zastavujúceho uznesenia.

Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniauviedol,žežalobcasažaloboudomáhavočižalovanémuurčenia,
že právny úkon - kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovaným ako kupujúcim a P. N. a P. N. ako

predávajúcimi, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy Q.-XXXX/XX zo
dňa 30.8.2012 v.z. XXX/XX je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný.

V priebehu konania, podaním došlým súdu prvého stupňa dňa 25.2.2015 zobral žalobca žalobu späť a
navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že právny dôvod podania žaloby pominul s odôvodnením, že rodičia

žalovaného dlh vo výške 648,73 eur, ktorého nezaplatenie bolo dôvodom podania predmetnej žaloby
uhradili v celom rozsahu. Na základe späťvzatia žaloby súd prvého stupňa postupom podľa § 96 ods.
1, 2 O.s.p. potom, ako žalovaný prejavil súhlas so späťvzatím žaloby, konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 919,84 eur ako trovy právneho zastúpenia.

Pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vychádzal z dôvodu, pre ktorý žalobca zobral žalobu
späť v spojení s § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa, pokiaľ žalobca
zobral žalobný návrh späť z dôvodu, že dlžníci pohľadávky, v súvislosti s ktorou bola podaná žaloba

(v tomto prípade rodičia žalovaného) medzičasom uhradili svoju pohľadávku žalobcovi, táto okolnosť
nebola dôvodom na to, aby žalobca zobral žalobný návrh späť. Táto okolnosť totiž nepredstavovalahmotnoprávnynedostatokžaloby,nazákladektorejbysúdžalobuzamietol.Veriteľsatotižnaďalejmohol
domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu, keďže toto právo ostalo veriteľovi aj potom, ako bol nárok
voči dlžníkovi z predmetného odporovateľného právneho úkonu už uspokojený. Pokiaľ teda žalobca

svojim dispozitívnym úkonom zobral žalobu späť, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania,
čoho dôsledkom je, že je povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Súčasne uviedol, že nezistil
žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné aplikáciou ust. § 150 O.s.p. náhradu trov konania žalovanému
nepriznať. Podľa názoru súdu prvého stupňa vzhľadom na charakter konania je irelevantné hovoriť o
tom, či žalovaný svojim konaním zadal príčinu na podanie žaloby. Žalovaný v konaní riadne a včas

uviedol všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie žaloby. Priznanie náhrady trov konania vzhľadom
na majetkové pomery žalobcu neohrozia vážnym spôsobom jeho majetkovú sféru, naopak nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému by jeho aktuálnu nepriaznivú finančnú situáciu ešte zhoršilo. Nie je
vôbecnamiestezaoberaťsaposúdením,čižalobabolapodanádôvodne,pretožezprocesnéhohľadiska
zastavenie konania zavinil výlučne žalobca. Na základe týchto úvah priznal žalovanému náhradu trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a tie priznal vo

výške 919,84 eur. Vychádzal pritom z ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhl. č.
655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) a takto priznal odmenu za 7 úkonov právnej služby (2 x 60,07 eur -
prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe za rok 2013, 4 x 61,84 eur - účasť na pojednávaní
dňa 25.4.2014, 12.9.2014, vyjadrenie k žalobe zo dňa 5.9.2014 a zo dňa 10.10.2014 a 1 x 64,53 eur
- účasť na pojednávaní dňa 6.3.2015). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál 2 x 7,81 eur

(rok 2013), 4 x 8,04 eur (rok 2014) a 1x 8,39 eur (rok 2015). V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal
náhradu za stratu času vo výške 242,34 eur za cestu vykonanú zo Starej Ľubovne do Košíc a späť
dňa 25.4.2014, 12.9.2014 a 6.3.2015 (za každú cestu tam a späť 6 stratených polhodín), 6 x 13,01 eur
+ 6 x 13,40 eur + 6 x 13,98 eur. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky náhradu cestovných výdavkov vo výške
36,00 eur 2 x 3 x 6,00 eur (podľa zistenej ceny cestovného lístka za jednu cestu Stará Ľubovňa - Košice

alebo späť za použitia pravidelnej verejnej autobusovej dopravy vrátane MHD v súvislosti s účasťou na
pojednávaní dňa 25.4.2014, 12.9.2014 a 6.3.2015). Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal náhradu 255%
DPH vo výške 153,30 eur. Pri stanovení výšky odmeny, pokiaľ ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny za
1 úkon právnej služby vychádzal z toho, že nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch
a z hľadiska účelnosti vynaložených trov pri vyčíslení náhrady cestovných výdavkov vychádzal z ceny

hodnoty cestovného lístka za použitia verejnej dopravy (verejná autobusová doprava a MHD), ktorá je
dostupná z miesta sídla advokátskej kancelárie do miesta nariadeného pojednávania aj s prihliadnutím
na nariadenú hodinu pojednávania.

Proti tomuto uzneseniu, a to voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, e/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie
v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 99,50 eur alebo rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V
dôvodoch odvolania vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal ďalej pokračovať

v konaní napriek úhrade pohľadávky treťou osobou. Žalobca podával žalobu práve preto, že dlžníkove
právne úkony (úkony rodičov žalovaného) ukracovali uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, že
nebola jeho pohľadávka uspokojená. Až na základe takto podanej žaloby dlžníci - rodičia žalovaného
uhradili pohľadávky žalobcu (pôvodne napriek tomu, že boli pred podaním žaloby vyzvaní k jej úhrade
písomne aj telefonicky, výslovne uviedli, že pohľadávku neuhradia, nemajú z čoho, budú ju splácať

po 5,00 eur, sú nemajetní a pod.). Po úhrade pohľadávky nebolo účelné zotrvávať ďalej v konaní,
ďalšia právna ochrana už nebola potrebná prihliadnuc na obranu, s ktorou prišiel žalovaný potom,
že žalobca mu vydal potvrdenie o bezdĺžnosti, keď pravda je taká, že potvrdenie muselo byť vydané
vlastníkovi bytu zo strany správcu BPMK, týkalo sa obdobia, kedy bol správcom bytu podľa tohto
obdobia BPMK a nie z predchádzajúceho obdobia. K podaniu žaloby by nemuselo dôjsť, pokiaľ by dlžníci

pohľadávku uhradili pred podaním žaloby. Naviac, vedomosť dlžníkovi a tým aj žalovaného o dlhu tu
bola na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 16C/292/2003. Práve z týchto dôvodov bolo
namiesterozhodnúťotrováchkonaniapodľa§150O.s.p.ažalovanémunáhradutrovkonanianepriznať.
Žalobca sa nestotožňuje s úvahou súdu, že v danom prípade nie je namieste zaoberať sa posúdením,
či žalobca bola podaná dôvodne, keď z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania. Práve

takéto konanie, v ktorom sa odporuje právnemu úkonu, t.j. určenie neúčinnosti právneho úkonu, je
osobitným druhom konania, kedy k späťvzatiu žaloby môže dôjsť na základe konania osôb, ktoré nie sú
účastníkmi konania. V prejednávanej veci došlo k splneniu podmienok pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
Naviac, odmena za účasť na pojednávaní dňa 6.3.2015 nemala byť žalovanému priznaná, nakoľko natomto pojednávaní právny zástupca žalovaného vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby. Účasť právneho
zástupcu na pojednávaní preto nebola účelná. Rovnako nemal súd priznať odmenu ani za vyjadrenie
k žalobe zo dňa 5.9.2014 a 10.10.2014, keďže v týchto vyjadreniach žalovaný neuviedol žiadne nové

zásadné skutočnosti. Nejde o účelne vynaložené trovy. Náhrada cestovného za použitie motorového
vozidla a náhrada za stratu času nie je priznaná účelne. Prostriedky vynaložené na presun advokáta
cez celú republiku v situáciu, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov,
nemožno považovať za účelné. Navyše predložil účtovnú závierku žalobcu, z ktorej vyplýva, že výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie 2014 po zdanení je strata 296 248,00 eur.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách
konania. Pokiaľ žalobca pripojil účtovnú závierku, ktorou odôvodňuje aplikáciu ust. § 150 O.s.p. na
daný prípad uviedol, že žalobca nepredložil žiadne fakty ani relevantné dôkazy. Na dôkaz predložený

v odvolacom konaní nemožno prihliadať.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne
správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na
vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia a nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie

v jeho prospech.

K odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, vtedy je povinný nahradiť

jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Pri použití ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. treba otázku, či účastník
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Druhou
výnimkouje,akpresprávaniežalovanéhosavzalspäťnávrh,ktorýbolpodanýdôvodne,napr.vtedy,keď
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť (§ 146 ods. 2 druhá
veta O.s.p.). Ak však žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.,

z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania. Ide i o prípad, keď žalobca vezme návrh späť napr. z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného a pod.V prejednávanom prípade je zrejmé, že žalobca odôvodnil späťvzatie žaloby tým, že rodičia žalovaného
dlh vo výške 648,73 eur uhradili cestou exekútorského úradu.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby je namieste aplikácia
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Zo samotnej tej skutočnosti, že k
uhradeniu pohľadávky žalobcu došlo v priebehu konania zo strany jeho dlžníkov, teda osôb odlišných od

žalovaného, nie je takou skutočnosťou, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že k späťvzatiu žaloby došlo pre
správanie sa žalovaného, ktorá by zakladala aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. na daný prípad.

Z konania dlžníkov žalobcu (úhrada dlhu) tiež nemožno vyvodiť, že žaloba bola podaná dôvodne.
Nemožno totiž opomenúť, že podstatnou okolnosťou pri skúmaní opodstatnenosti žaloby podľa § 40a

Občianskeho zákonníka je zistenie, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršila možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky, teda o taký úkon, ktorý zmenšuje majetkovú podstatu dlžníka na úkor
veriteľa. Táto skutočnosť vzhľadom na to, že vo veci nebolo meritórne rozhodnuté nebola preukázaná
a preto nemožno v tomto štádiu konania ani uzavrieť, že žaloba vo vzťahu k žalovanému bola podaná
dôvodne a že bola opodstatnená. Skúmanie tejto otázky nakoniec z hľadiska aplikácie § 146 ods. 2 veta

prvá O.s.p. nie je právne významné, keďže pri použití tohto ustanovenia sa skúma (len) zavinenie na
späťvzatí žaloby z procesného hľadiska.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bola aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pri rozhodovaní

o trovách konania súdom prvého stupňa správna.

V danom prípade nie je namieste ani aplikáciu ust. § 150 O.s.p. nepriznať žalovanému náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobcovi z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, na

ktoré odvolací súd poukazuje. Súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že priznal právnemu zástupcovi
žalovaného odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 6.3.2015, ktorého sa právny zástupca
zúčastnil. Samotná skutočnosť, že na tomto pojednávaní žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby
nemávplyvnapriznanieodmenyzatentoúkonprávnejslužby.Pokiaľideovyjadreniažalovanéhozodňa
5.9.2014 a zo dňa 10.10.2014, tie možno považovať za účelne vynaložené, keďže obsahujú skutkovú

a právnu argumentáciu týkajúcu sa predmetu konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nepatrí náhrada trov odvolacieho konania.

Úspešný žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto súd zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia. Tie pozostávajú z
náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré odvolací súd priznal podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 2
písm. b/ vyhlášky, teda vo výške 32,26 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur,
vrátane 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, čo spolu činí 48,79 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je

žalobca povinný nahradiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi žalovaného JUDr. Gáborovi
Szárazovi, advokátovi tak ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.