Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Dalibor Miľan

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215646
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715215646.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Quantum

Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 248 980, zast.
advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s. r. o., Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, Slovenská
republika, IČO: 36 668 745, proti žalovanému R. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. E. XXX, XXX
XX O. T., občanovi SR, o zaplatenie 497,90 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

497,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26. 11. 2012
do zaplatenia a s tým istým úrokom z omeškania ročne z takej istej sumy od 26. 11. 2012 do zaplatenia.
Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože sa pojednávania nezúčastnil.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 13. 11. 2015, na základe listinných dôkazov: Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 29. 09. 2011,
faktúry č. 7211689309, Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 28. 12. 2011, Dodatku k tejto zmluve zo dňa 28. 12.
2011, faktúry č.: 7211689648, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 07. 2014, ako aj ďalších
listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 09. 06. 2014 medzi spoločnosťou Slovak
Telekom a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa stal žalobca vlastníkom všetkých

pohľadávok voči dlžníkom v rozsahu postúpených pohľadávok uvedených, v prílohe č. 1 k tejto Zmluve
o postúpení.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 29. 09. 2011 Zmluvu o pripojení. Na základe tejto
zmluvy bol právny predchodca žalobcu povinný pripojiť žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti a
aktivovať mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu Fix 12. Žalovaný bol povinný dobíjať si mesačne

(okrem služby Fix 0) dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvýkrát bol povinný dobiť si ho
najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah
uzavretý. Na základe dodatku ku zmluve ktorý bol podpísaný dňa 28. 09. 2011, táto povinnosť trvala
počas celej doby viazanosti 24 mesiacov.V súvislosti s uvedenými záväzkami vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť predať
žalovanému mobilný telefón LG EGO T500 White v akciovej cene. Nezľavnená hodnota telefónu bola

uvedená v cenníku mobilných telefónov.

Pretože si žalovaný kredit na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit
dobíjať, porušil zmluvu o pripojení Fix 12, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej
komunikačnej služby EASY a Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix 12, v dôsledku čoho mu

právny predchodca žalobcu vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov aj ďalšiu zmluvu o pripojení a to 28. 12. 2011. Na základe
nej bol právny predchodca žalobcu povinný pripojiť žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti,
aktualizovať mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu Fix 16. Žalovaný bol povinný dobíjať si

mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvýkrát tak mal urobiť najneskôr do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Na základe
dodatku ku zmluve ktorý bol podpísaný dňa 28. 12. 2011, jeho povinnosť trvala počas celej doby
viazanosti 24 mesiacov.

V súvislosti s týmito záväzkami vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť predať žalovanému
mobilnýtelefónSonyEricssonX8vakciovejcene.Nezľavnenáhodnotatelefónubolauvedenávcenníku
mobilných telefónov.

Pretože si žalovaný kredit na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit

dobíjať, porušil zmluvu o pripojení Fix 16, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej
komunikačnej služby EASY a Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix 16, v dôsledku čoho mu
právny predchodca žalobcu vyúčtoval zmluvnú pokutu 248,95 Eur a to faktúrou č. 7211689648.

Na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom

si tento následne uplatnil voči žalovanému žalovanú sumu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 citovaného zákona, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 citovaného zákona, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu
jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe aj vypočítava a
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a
s účinnosťou od 01. 01. 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka a to konkrétne § 53 ods. 4 písm. k).

Z prejednávanej veci je nepochybné, že právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ,
ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá
nemala postavenie podnikateľa a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd
dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretý medzi účastníkmi konania majú

charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter,
postavenie účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca
žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách upravený v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich

uvedením v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny
predchodca žalobcu so žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných
podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti.

Súd skúmal aj primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť riadne

a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady je aj sankciou nie
sú žiadne pochybnosti. Je však všeobecne známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky ovplyvniť nemôžu. Vopred pripravenými je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnejpokuty, pričom právny predchodca žalobcu žiadal od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V praxi to znamená, že
môžedôjsťksituácii,keďspotrebiteľzaplatí23paušálnychpoplatkov,pričomprinezaplateníposledného

si voči nemu žalobca uplatňuje rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania v začiatku 24-
mesačnej viazanosti.

Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute je podstatné, že takto dojednaná zmluvná pokuta

zaväzovala žalovaného k jeho zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti,
teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju povinnosť odoberať
služby poskytované poskytovateľom, riadne platil ich úhradu a až do doby krátko pred uplynutím doby
viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
stále v plnej výške.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že podobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo viacerými rozhodnutiami
všeobecných súdov judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, napríklad rozsudkom Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/32/2012 zo dňa 15. 03. 2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.
10C/104/2012 zo dňa 03. 09. 2014.

V predmetnej veci je nepochybné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej právny
predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. V súlade s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami súd preskúmal zmluvnú pokutu, pričom má za to, že žalobca žiadnym
spôsobom nešpecifikoval dohodnutie zmluvnej pokuty so žalovaným a ani nešpecifikoval z porušenia

akých zmluvných povinností mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, ani takéto porušenie
nepreukázal.

Navyše súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú

uzatvárané vo viacerých prípadoch. Tieto má vopred pripravené, pričom spotrebiteľ zmluvné podmienky
nemôže ovplyvniť, nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Právny predchodca
žalobu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobite nevyjednával, pretože
zmluvné pokuty sú dojednané za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Súd mal za to, že takéto
dojednania o zmluvných pokutách spôsobuje značnú nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom

vzťahu a tým aj neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok a ich neplatnosť, pretože nie je možné
akceptovať stav v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to,
že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) buď musí bezvýhradne prijať,
alebo zmluvu neuzavrieť.

Zmluvná pokuta, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal bola fakturovaná na základe zmluvného
dojednania, ktoré uvádzal právny predchodca žalobcu vo svojich formulárových zmluvách o pripojení,
ktoré podľa názoru súdu predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, a teda podmienky zmluvy
neplatné, pretože poškodzujú žalovaného ako spotrebiteľa.

Súd ďalej poukazuje, že z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o
zmluvnejpokutemusíspĺňaťnáležitostivyžadovanéukaždéhoprávnehoúkonupodľa§37Občianskeho
zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Formulácia zmluvnej pokuty predmetnej zmluvy o pripojení neumožňuje podľa súdu posúdenie,

porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Zmluva o pripojení - je
formulár podpísaný účastníkmi - neobsahuje takéto konkrétne dôvody a neobsahuje ani odkaz na
konkrétne ustanovenia obchodných podmienok, ktoré by mali byť súčasťou zmluvy, ktorých porušenia
sa pokuta týka.

Na základe uvedeného potom súd návrh žalobcu zamietol.Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, mal právo v zmysle § 142 ods. 1 OSP na náhradu trov konania.
Pretože sa však pojednávania nezúčastnil, súd nemal preukázané, že mu vznikli nejaké trovy a ak áno,
v akej výške - rozhodol o trovách tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.