Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207507
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207507.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o. , Vajnorská 100/A,
Bratislava,IČO:45869464,právnezastúpenýJUDr.VeronikouKubrikovou,PhD.,advokátkousosídlom
v Bratislave, Martinčekova 13, adresa na doručovanie: Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716,
proti povinnému: H. Č.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXX/XX, W., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr.
Jany Virličovej, Exekútorský úrad v Bratislave, Vajnorská 100/A pod sp. zn. EX 2603/2015, o vymoženie

815,19 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
15Er/372/2015-16 zo dňa 27.05.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že mu dňa 28.4.2015 bola doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 815,19 eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIA1010030 zo dňa
23.3.2012.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku a uviedol, že mal v konaní preukázané, že uznesením zo dňa 2.8.2014 č.k.: 13Er 577/2013 -
13 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 815,19
eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIA1010030 zo
dňa 23.3.2012 zamietol. Uznesením zo dňa 16.9.2014 č.k.. 13Er 577/2013 - 51 súd exekučné konanie

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.

Súd prvého stupňa konštatoval, že ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto
konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľný
nedostatok sa považuje aj prekážka rozsúdenej veci - rei iudicata - (§ 159 ods. 3), ak ide o totožnosť
účastníkov konania a predmetu konania, pričom tento neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania

má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa
§ 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v
zmysle citovanej právnej úpravy rozhodol súd prvého stupňa o zastavení exekučného konania z
dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Považoval za zrejmé, že totožnosť veci je daná ako
totožnosťou predmetu konania, tak totožnosťou jeho účastníkov, takže toto konanie z procesného

hľadiska nemôže prebehnúť, keďže už raz bolo o nároku právoplatne rozhodnuté. Res iudicata
tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku, ktorá bráni pokračovať v konaní. Súd prvéhostupňa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania použil ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojitosti s § 146 O.s.p. nakoľko ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku nemajú osobitné
ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania, a preto o

trovách exekučného konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu a to v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo

alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm.
e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221

ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v
tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia,
pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí
poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté
vzhľadom k prekážke už začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného

príkazu. Zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci
samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods. 4,
§ 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom
predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah

vecnej preskúmavanej pôsobnosti. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení
konania, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Ďalej namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom
na základe jeho postavenia a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa
jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v

ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie
povinnej pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinnej.

Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas

podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., č.k. IIA1010030 zo dňa 23.03.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012 a vykonateľnosť dňa 21.05.2012. Z predloženého spisu
zároveň vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 06.10.2006 zmluvu o

úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1991,64 Eur (60 000,- Sk), ktorý je
povinný zaviazaný splácať prostredníctvom 60tich splátok po 26,02 Eur (784,- Sk) mesačne, počnúc
dňom 18.11.2006.Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 15Er/372/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.

k. 13Er/577/2013-13 zo dňa 27.05.2015 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko
išlo o nulitný právny akt, a teda rozhodcovský rozsudok nebol materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2014, v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoE/176/2013-29 zo dňa 31.01.2014. Súd následne exekučné
konanie uznesením č.k. 13Er 577/2013-51 zo dňa 16.09.2014 zastavil. Z uvedeného dôvodu bol súd

prvého stupňa toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný
súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať
o zastavení konania. Zároveň namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci, ako aj aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,

§ 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., na exekučné konanie.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnostiakedykoľvekzakonania.PodľajudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikykporušeniu
procesnej podmienky prekážky res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je zároveň nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,

súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104
O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neobstoja

námietky oprávneného, o tom že exekučný súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie ako
aj nesprávnej aplikácií zmienených ustanovení na exekučné konanie.Oprávnený ďalej namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.

Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo
veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho
(ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku.
V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), a to v prípade, ak povinná dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto

rozhodnutia. Následne rozhodnutie meritórneho charakteru o takejto veci má uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení
exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho
z ustanovení Exekučného poriadku.

Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého
stupňaužototožnomnárokuoprávneného,uplatnenomnávrhomnavykonanieexekúcieavyplývajúcom
z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne
rozhodol, a to uznesením č. k. 13Er/577/2013-13 zo dňa 02.08.2013, ktorým súd prvého stupňa žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.03.2014, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoE/176/2013-29
zo dňa 31.01.2014. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti
vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne

rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť
odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 13Er/577/2013-13 zo dňa
02.08.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoE/176/2013-29 zo
dňa 31.01.2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť

pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,
nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu
odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu

exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto
námietka oprávneného.

Zo všetkých vyššie zmienených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom

preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.