Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514229027
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514229027.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W.. O. Č., L.. XX. XX. XXXX, J. E. A.. Č.. X, J.,
zastúpený advokátom: JUDr. Emil Molnár, Záhradnícka ul. č. 9, Bratislava, proti odporcovi: P. C., L.. XX.
XX. XXXX, J. I. A.. Č.. XX, J., zastúpený advokátom: JUDr. Michal Ellinger, Wolkrova ul. č. 41, Bratislava,
o zaplatenie istiny 2. 300 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 02. marca 2016, č. k. 24C/119/2015 - 79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n
ý zaplatiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 184, 92 eur, k rukám právneho zástupcu
odporcu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 461, 14 eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2, § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne
tým, že pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil mieru zavinenia každého z účastníkov na zastavení
konania a dospel k záveru, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku správania navrhovateľa, keďže jeho
právny zástupca v písomnom späťvzatí uviedol, že návrh zobral v celom rozsahu späť, nakoľko nebolo

možné dosiahnuť konsenzus účastníkov o podmienkach mimosúdneho zmieru, z dôvodu ktorého mal
pochybnosť o dôvodnosti podaného návrhu a preto odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
Uviedol, že trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci
(prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 20. 03. 2015, rokovanie s protistranou dňa 25. 06.
2015 a 05. 08. 2015, podanie odvolania dňa 30. 12. 2015) á 91, 29 eur a za dva úkony, účasť na
pojednávaní dňa 08. 06. 2015 a 02. 12. 2015 - 1/4 úkonu á 22, 82 eur, 6 á 8, 39 eur režijný paušál podľa

§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a navrhol ho podľa § 220 O. s. p. zmeniť a o trovách konania rozhodnúť
tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Namietol, že súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil jeho vyjadrenie zo dňa 03. 03. 2016, v ktorom
uviedol skutočnosti preukazujúce dôvodnosť pohľadávky, ako aj skutočnosti, ktoré ho viedli k späťvzatiu
návrhu,ktorýpodaldôvodne.Uviedol,žepôžičku,ktorejvráteniebolomeritomveciposkytolodporcoviza
účelomnáhradyujmyvzniknutejbývalémuzamestnancoviodporcuvdôsledkujehoprotiprávnejčinnosti,
pričom odporca dlh materiálne akceptoval navonok vystavením vlastnej zabezpečovacej zmenky, v
priebehu konania deklaroval snahu o mimosúdne vyriešenie sporu a podstatným dôvodom neuzavretia

mimosúdneho zmieru bol odmietavý a nekonštruktívny postoj odporcu a návrh na začatie konania vzal
späť, nakoľko pokračovanie v súdnom konaní vyhodnotil ako ekonomicky nehospodárne a neefektívne,ako aj pre dôvodnú obavu, že k uspokojeniu jeho pohľadávky by v konečnom dôsledku nedošlo pre
majetkové pomery odporcu a prebiehajúce exekúcie voči nemu. Namietol počet úkonov právnej pomoci
priznaných napadnutým uznesením z dôvodu, že sú neúmerné a neadekvátne, nakoľko v súlade s ust.

§ 13a ods. 1 písm. f) vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny za rokovanie s protistranou za každú začatú hodinu, avšak rokovania s právnym zástupcom
odporcu zo dňa 25. 06. 2015 a 05. 08. 2015 nielen neprekročili jednu hodinu, ale najmä právny zástupca
odporcu do súdneho spisu založil formulárové (dopredu pripravené) protokoly o priebehu rokovaní,
z ktorých dĺžka ich trvania vôbec nevyplýva s tým, že na nich predniesol svoj návrh na mimosúdne

urovnanie, avšak právny zástupca odporcu žiadny spôsob urovnania nenavrhol. Uviedol, že súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania za účasť právneho zástupcu odporcu na
rokovaniach s protistranou zo dňa 25. 06. 2015 a 05. 08. 2015 vec nesprávne právne posúdil, keď okrem
iného nevzal do úvahy aktuálnu judikatúru a neaplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky (§ 13a ods. 3 a
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2011, sp. zn. 5Sžo/253/2010). Vytkol
súdu prvého stupňa aj priznanie odmeny za úkon právnej služby za účasť na pojednávaní právneho

zástupcu dňa 02. 12. 2015, nakoľko prebehlo po tom, ako podaním doručeným prvostupňovému súdu
dňa 26. 11. 2015 zobral svoj návrh späť a zároveň požiadal o zrušenie tohto pojednávania, z čoho
vyplýva, že k späťvzatiu jeho návrhu došlo skôr, ako sa pojednávanie začalo a preto bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa, rešpektujúc procesnú ekonómiu, pojednávanie zrušiť a o jeho zrušení informovať
účastníkov konania. Poukázal na skutočnosť, že jeho právny zástupca v rámci kolegiálnej korektnosti

telefonicky informoval právneho zástupcu odporcu o úplnom späťvzatí návrhu a o podanej žiadosti o
zrušenie nariadeného pojednávania, čo zobral na vedomie a úctivo poďakoval a preto prvostupňový
súd správne nepostupoval, keď mu priznal podľa § 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky náhradu trov za účasť
právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 02. 12. 2015. Namietol aj priznanie odmeny za úkon
právnej služby - odvolanie voči výroku o náhrade trov konania, nakoľko za tento úkon podľa § 13a

ods. 2 písm. b) vyhlášky patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.
Uviedol,žepriznanienáhradytrovkonaniaodporcovisapriečiúčelutohtoinštitútu,ktorýmjebezpochyby
nahradiť druhej strane reálne vzniknuté a vynaložené náklady na súdny spor, nakoľko odporcovi bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a preto mu trovy konania súvisiace s platením súdnych
poplatkov nevznikli s tým, že podľa jeho vedomostí je odporca v konaní zastúpený advokátom určeným

Centrom právnej pomoci, t. j. služby právnej pomoci sú mu poskytované podľa zák. č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. s tým, že odmena za právne zastupovanie advokátom určeným
Centromprávnejpomocisavdanomprípadeurčujepodľadruhejčastitretejhlavyvyhláškyakopaušálna

odmena, ktorej výška závisí od predmetu sporu (nie jeho hodnoty), z dôvodu ktorého je predpoklad, že
právnemu zástupcovi odporcu bude Centrom právnej pomoci priznaná odmena za jeho zastupovanie
aj v prípade, ak v súdnom konaní súd účastníkom konania náhradu trov konania neprizná. Vytkol súdu
prvého stupňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného
zreteľa a náhradu trov konania odporcovi vôbec nepriznať, resp. aplikovať moderačné právo podľa §

150 ods. 1 O. s. p.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že hodnota sporu je 2. 300 eur a
pôvodne si uplatnil trovy vo výške 1. 272, 58 eur, z ktorej je suma 1. 073, 22 eur za právne úkony
vykonané na prvom stupni, pričom napadnutým uznesením mu boli priznané trovy iba vo výške 461,

14 eur. Odporca si zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 91, 29 eur a
sumu 8, 58 eur, režijný paušál.

Navrhovateľ, ktorému súd prvého stupňa vyjadrenie odporcu k ním podanému odvolaniu nedoručil, sa
k nemu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil a preto je potrebné ho zmeniť.

V posudzovanej veci ide v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade
trov konania, keď uznesenie zo dňa 02. decembra 2015, č. k. 24C/119/2015 - 50, ktorým konanie
zastavil, navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 131, 30 eur prostredníctvom
prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenskej pošty, a.s. a o trovách konaniarozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zrušil Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 21. januára 2016, č. k. 10Co/13/2016 - 74 v napadnutom výroku o trovách konania z
dôvodu absencie jeho vecného odôvodnenia, t. j. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti prvostupňového uznesenia, ktorým
rozhodol o trovách zastaveného konania.
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania

odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).

Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem
iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania.

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu

bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je
teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. prichádza do úvahy ako dôsledok
správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo
dôvodom späťvzatia návrhu. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento

výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania.
Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci

právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.

Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je

preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom,
či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné
nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí

návrhu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené osobitným
predpisom na priznanie náhrady trov konania, súd prizná náhradu trov konania namiesto oprávnenej

osobe advokátovi, ktorý je oprávnený vo vlastnom mene a na svoj účet náhradu trov konania aj vymáhať.

Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa bol
povinný pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať na skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu
návrhu, resp. k jeho späťvzatiu, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, pri späťvzatí návrhu je

súd oprávnený skúmať iba to, ktorý účastník z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil a nie
okolnosti, ktoré ho k uplatneniu práva (nároku, podaniu návrhu) viedli, keďže toto hľadisko je súd povinný
skúmať iba v prípade aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o náhrade trov konania.

K tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď jeho vyjadrenie zo

dňa 03. 03. 2016 pri rozhodovaní napadnutým uznesením nevzal do úvahy, odvolací súd uvádza, že súd
prvéhostupňarozhodolnapadnutýmuznesenímdňa02.marca2016auvedenévyjadrenienavrhovateľa
bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 07. 03. 2016, a preto je logické, že na toto vyjadrenie už po
vydaní rozhodnutia prihliadať nemohol.

Súd prvého stupňa však rozhodol napadnutým uznesením vecne nesprávne, keď odporcovi priznal trovy
právnehozastúpeniaajzaúkonyprávnejslužby,ktorýchúčelnosťvôbecneskúmal,nakoľkoakosprávne
uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní, z formulárových protokolov o priebehu rokovaní právneho
zástupcu navrhovateľa s právnym zástupcom odporcu zo dňa 25. 06. 2015 a zo dňa 05. 08. 2015 vôbecniejemožnézistiťdĺžkuichtrvania,pričomzust.§13aods.1písm.f)vyhl.č.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb jednoznačne vyplýva, že advokátovi patrí
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú,

t. j. nie začatú hodinu.

Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v podanom odvolaní,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil aj tým, že odporcovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za účasť jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 02. 12. 2015, pred ktorým navrhovateľ

písomným podaním už zo dňa 26. 11. 2015 prvostupňovému súdu oznámil, že berie svoj návrh späť,
z dôvodu ktorého zároveň požiadal o jeho zrušenie, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa
nariadené pojednávanie zrušiť a účastníkov konania, resp. iba odporcu a jeho právneho zástupcu o tom
informovať a tým zamedziť zbytočnému navyšovaniu trov konania.

Súdprvéhostupňarozhodolvecnenesprávne,keďodporcovinapadnutýmuznesenímpriznalajodmenu

za úkon právnej služby - odvolanie proti v poradí prvému uzneseniu, ktoré však podal iba do výroku,
ktorým rozhodol prvostupňový súd o trovách konania, nakoľko z ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č.
655/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci
samej patrí odmena iba výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že
odporcovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom
zastúpení za tri úkony právnej služby, prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm.
a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), účasť na pojednávaní dňa 08. 06. 2015 á 22, 82 eur (§ 13a ods. 4 vyhl. č.
655/2004 Z. z.), nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, za odvolanie proti uzneseniu

zo dňa 02. decembra 2015, č. k. 24C/119/2015 - 50 do výroku o trovách konania á 45, 64 eur (§ 13a
ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), 3 á 8, 39 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.),
spolu v sume 184, 92 eur (91, 29 + 22, 82 + 45, 64 + 3 x 8, 39), ktorú v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s.
p. uložil navrhovateľovi zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p.
tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko navrhovateľ mal v odvolacom
konaní úspech iba čiastočný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.