Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/793/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112202822.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: F. X., Z.. XX.XX.XXXX, bytom v A., C. X. O. Č.. XX,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, proti
žalovaným: 1/. P. G., Z.. XX.XX.XXXX, X/ O. G., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. V. A., B. Č.. X, obaja právne
zastúpení advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1 v konaní o
vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 19C/24/2012-146 zo
dňa 10.7.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania vo výške 45,50 eur a tieto
zaplatiť advokátovi JUDr. Richardovi Kovalčíkovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania vo výške
407,92 eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 19C/24/2012 zo dňa 17.05.2013
tak, že žalobu o vypratanie bytu Č.. X nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXX Z. B. R.
Č.. X V. A., zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie Stredné Mesto, okres Košice I zamietol. Súčasne
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie žalobca. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral žalobu späť, preto
odvolací súd (Krajský súd v Košiciach) uznesením č.k. 1Co/367/2013-142 zo dňa 23.4.2014 späťvzatie
žaloby pripustil, rozsudok zrušil a konanie zastavil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.6.2014. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania zostalo len rozhodnúť o
trovách konania

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania právne posúdil podľa § 146 ods. 2 veta prvá a §
224 ods. 4 O.s.p. a konštatoval, že nakoľko žalobca v konaní svojim späťvzatím žaloby zavinil zastavenie
konania, je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovaným tak pred prvostupňovým súdom ako
aj pred odvolacím súdom vo výške 407,92 eur v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie a žiadnemu z účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že
žalovaní dňa 17.3.2014 po dohode s ním dobrovoľne vypratali predmetný byt, nakoľko pre nich
zabezpečil nájom bytu č. 25 v tom istom vchode na Baštovej ulici č. 4, s čím žalovaní súhlasili a
dňa 17.3.2014 podpísali zmluvu o nájme pričom sa z bytu, ktorého vypratania sa žalobca domáhal
dobrovoľne vysťahovali a nasťahovali sa do nového bytu. Hore uvedený spor sa tak stal bezpredmetným
nakoľko žalovaní už predmetný byt vypratali a žalobca im zabezpečil primerané náhradné bývanie, ktoré

žalovaní akceptovali. Žalovaní po dohode so žalobcom súhlasili so späťvzatím žaloby a deklarovali, že
si nebudú nárokovať žiadne trovy konania. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa mal postupovať podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nemal priznať právo na náhradu trov konania
nakoľko bolo konanie zastavené; alebo alternatívne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. vety druhej, že ak sa pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010. V závere konštatoval,
že rešpektoval dohodu so žalovanými a neuplatnil si trovy konania.

Podaním doručeným súdu dňa 12.9.2014 sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili žalovaní a uviedli, že
napadnuté uznesenie považujú za vecne správne a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 83,90 eur. Žalovaní sú toho názoru, že žalobca podal žalobu nedôvodne, pretože nesplnil zákonné
predpoklady na vypratanie bytu o čom svedčí rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 19C/24/2012-105 zo dňa
17.5.2013, ktorým bola jeho žaloba o vypratanie bytu zamietnutá. Následne si žalobca svoje pochybenie
uvedomil v priebehu odvolacieho konania, kedy zabezpečil žalovaným bytovú náhradu, ktorú žalovaní
prijali. Z uvedeného je zrejmé, že zastavenie konanie (resp. späťvzatie žaloby) zavinil žalobca, a preto
ho súd prvého stupňa správne zaviazal na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. Ďalej uviedli, že vyhlásenie, ktorým dali súhlas na späťvzatie žaloby a ktorým sa
vzdávajú práva na náhradu trov konania je v časti vzdania sa práva na náhradu trov konania neplatné,
pretože žalobca úmyselne využil neznalosť práva žalovaných, uviedol ich do omylu a v snahe zbaviť sa
zodpovednosti za náhradu trov konania ich nechal podpísať predmetné vyhlásenie. Navyše žalovaným
bol ustanovený právny zástupca z Centra právnej pomoci, preto žalovaní neboli oprávnení nakladať
s pohľadávkou, ktorá sa týkala trov právneho zastúpenia v konaní, t.j. neboli ani oprávnení vzdať sa
takejto pohľadávky, obzvlášť, ak im už predmetná pohľadávka bola priznaná prvostupňovým súdom. S
poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi uzavreli, že trvajú na svojom nároku na náhradu trov konania, a to v takom rozsahu
ako bol uplatnený a vyčíslený v tomto konaní, resp, v takom rozsahu, v akom ho odporcom priznal
prvostupňový súd.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 2 prvej
vety O.s.p., preto odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne
správne.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2012
domáhal voči žalovaným vypratania bytu č. 7 nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo 529 na
Baštovej ulici č. 4 v Košiciach, zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie Stredné Mesto, okres Košice
I titulom zániku nájmu bytu v dôsledku výpovede z nájmu a následným užívaním bytu žalovanými bez
právneho dôvodu. Zároveň žalobca žiadal nahradiť trovy konania. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol
rozsudkom č.k. 19C/24/2012-105 zo dňa 17.5.2013 tak, že žalobu zamietol, pretože neboli splnené
zákonné predpoklady na vypratanie bytu (žalobca im nepredložil písomné vyhlásenie tretej osoby, ktorá
mala náhradný byt poskytnúť). Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý v priebehu odvolacieho konania vzal žalobu späť, pretože žalovaným ponúkol nový byt, a tí
dobrovoľne vypratali byt, ktorý bol predmetom tohto konania.

Zo skutkového stavu vo veci samej ustáleného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa v
žalobe domáhal vo vzťahu k žalovaným vypratania bytu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a teda bez práva na bytovú náhradu. Takto formulovaný nárok vyhodnotil súd prvého stupňa ako
nedôvodný s poukazom na to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby žalovaným zanikol nárok
na bytovú náhradu, keďže pre nedoručenie písomného vyhlásenia tretej osoby o zabezpečení bytovej
náhrady, prekluzívna lehota, ktorú zákon spája so zánikom bytovej náhrady ani nezačala plynúť. Pokiaľ
teda žalobca zobral svoju žalobu späť po rozhodnutí súdom prvého stupňa s poukazom na to, že
žalovaným zabezpečil primeranú bytovú náhradu a títo aj uskutočnili vypratanie a nasťahovali sa do bytu
predstavujúceho primeranú bytovú náhradu nemožno vyhodnotiť tak, že žaloba bola podaná dôvodne

a k jej späťvzatiu zo strany žalobcu by došlo pre správanie sa žalovaných. Dôvodnosť podania žaloby
je totiž potrebné vyhodnocovať v takom znení, v akom bola táto v konaní uplatnená, teda ako nárok
na vypratanie bytu bez bytovej náhrady. Takýto nárok sa pred súdom prvého stupňa preukázal ako
nedôvodný a v súlade s takýmto záverom je aj ďalší postup účastníkov spočívajúci v tom, že žalobca
zabezpečil žalovaným bytovú náhradu a že títo následne sporný byt vypratali presťahovaním sa do
uvedeného náhradného bytu.

Pokiaľ teda za takejto situácie žalobca zobral žalobu späť po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorým
bola jeho žaloba zamietnutá, je treba jeho postup hodnotiť tak, že tento zavinil zastavenie konania o
žalobe na vypratanie bytu bez bytovej náhrady ako ju formuloval v petite žaloby.

S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým žalovaným
priznal náhradu trov konania za správne a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

K odvolacej námietke žalobcu v ktorej tento poukazoval na písomné prehlásenie žalovaných, že si
nebudú uplatňovať náhradu trov konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že s poukazom na
ust. § 15 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktoré
neumožňuje osobe, ktorej bola takto poskytovaná právna pomoc a ktorej patrí náhrada trov konania s
takouto pohľadávkou narábať. Takáto možnosť z jeho strany by bola iba v prípade čiastočnej úhrady
trov konania. Advokát je oprávnený túto pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej
úspešného vymoženia sa pohľadávka považuje za postúpenú na advokáta; to neplatí vo výške, v ktorej
advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú časť podľa § 6a ods. 4. Prísľub žalovaných spočívajúci v
prehlásení, že títo nebudú uplatňovať voči žalobcovi náhradu trov konania je takto v rozpore s citovaným
zákonným ustanovením a je teda neplatným právnym úkonom. Navyše odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že prejav vôle účastníka konania vo vzťahu k súdu nadobúda účinnosť iba okamihom
doručenia takéhoto prejavu do dispozície súdu. Pokiaľ takéto prehlásenie zo strany účastníka súdu
doručené nebolo, nemožno ho považovať za účinný procesný úkon.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.,

V odvolacom konaní boli žalovaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Neúspešný žalobca je preto povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu pri zastupovaní dvoch osôb ),
t.j. odmena vo výške 29,88 eur podľa ustanovenia § 10 ods. 1 znížená na 1/2 podľa § 13a ods. 2b
citovanej vyhlášky, keďže nešlo o vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej, teda na sumu 14,91 € pre
každého zo žalovaných, teda spolu v sume 29,88 €. Táto suma sa znižuje o 50% podľa § 13 ods.
2 vyhlášky, keďže išlo o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb, teda na 14,91 € s pripočítaním
režijného paušálu 8,04 € a DPH v sume 4,96 € predstavujú trovy odvolacieho konania žalovaných sumu
27,58 €.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným trovy odvolacieho konania
k rukám jeho právneho zástupcu podľa ustanovenia § 149 os. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.