Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Ján Miľko
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/49/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912212759
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7912212759.3
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľa: J. U., P.: XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXX/XX, H. , zast:
JUDr. Darina Solárová, advokátka, Škultétyho 3, 040 01 Košice , proti odporcovi: D. U., P.: XX.XX.XXXX,
I. XXX/XX, Y. o zaplatenie 604,21Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre neho sumu 604,21 Eur, úroky z
omeškania z čiastkových dlžných súm ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že po rozvode
manželstva uhrádzal správcovi bytu, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov platby
do fondu údržby a opráv, ktoré za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2012 činili 1208,42 Eur a keďže
povinnosť uhrádzať tieto platby mala ja odporkyňa vznikol mu voči odporkyni nárok na úhradu polovice
takto uhradených platieb.
Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že v uvedenom období byt užíval výlučne navrhovateľ.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov dňa 29.06.2009 č.
k. 11C/1/2009-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.2009. Tým zaniklo aj bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov. Uznesením Okresného súdu Trebišov z 13.03.2013 č. k. 11C/40/2012-48,
ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 13.03.2013 bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov k veciam nadobudnutým za trvania manželstva. Okrem iného bolo vyporiadané aj
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k bytu č. XXX na X. poschodí vo vchode č. XX ,bytového
domu súpisné číslo XXX ,na ulici H. J. H., zapísaného na LV č. XXXX.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že až do právoplatnosti uznesenia o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, bol predmetný byt v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Rovnako nie je
sporné, že v období, keď ešte bol byt v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov t. j. za obdobie od
01.01.2011do31.12.2012uhrádzal navrhovateľplatbydofonduúdržbyaoprávtohtobytuatosprávcovi
bytu.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z citovaných listín, ktoré tvoria obsah súdneho spisu.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov.Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zastavil konanie o
nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 604,21 Eur potom čo zistil, že právoplatným uznesením
Okresného súdu Trebišov z 13.03.2013 č. k. 11C/40/2012-48, bolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctvoúčastníkovpodľazásaduvedenýchv§150Občianskehozákonníka.Ajkeďnavrhovateľ
uhrádzal platby do fondu údržby a opráv bytu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, vynaložil tieto
náklady v čase, keď ešte nebolo vyporiadené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov t. j. v čase,
keď byt naďalej tvoril ešte bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, pretože nedošlo v čase platieb k
jeho vyporiadaniu. Až vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva citovaným uznesením súdu došlo
k vlastníckej zmene tak, že účastníkom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu právoplatnosťou
uznesenia o schválení zmieru, ktorým bolo toto bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané.
Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktorý by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku
v období, keď došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva a nebolo ešte vyporiadané toto zanikle
bezpodielové spoluvlastníctvo. V takom prípade je nutné použiť tie ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy obsahom a účelom najbližšie t.j. konkrétne ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve. I v
tomto medziobdobí pre úpravu práv a povinností manželov k spoločným veciam platia v zmysle § 496
Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 144 až §146 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obidvaja manželia
spoločne; spoločne tiež uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení vyplýva záver, že súd pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uznesením z 13.03.2013 č.k. 11C/40/2012-48, keď uložil
navrhovateľovi povinnosť vyplatiť odporkyni na konečné vyrovnanie sumu 2500,00 Eur, musel v
čase rozhodovania prihliadať na to, aby sa navrhovateľovi uhradilo aj to, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok. Právoplatným rozhodnutím súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa
vyporiadavajú všetky práva a povinností účastníkov k nadobudnutému majetku podľa zásad uvedených
v § 150 Občianskeho zákonníka.
V dôvodoch uznesenia Okresného súdu Trebišov z 13.3.2013 č.k. 11C/40/2012-49 sa uvádza, že sa
účastníci dohodli, že navrhovateľ vyplatí bývalej manželke na úplne vyrovnanie sumu 2500,00 Eur v
lehote jedného mesiaca. Zároveň sa v dôvodoch uznesenia uvádza, že súd pri vyporiadaní vychádzal
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, a že každý z manželov bol oprávnený požadovať, aby
sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Z výroku aj z dôvodov vyššie citovaného
uznesenia nevyplýva, že by v sume určenej navrhovateľovi na konečné vyrovnanie bol špecifikovanývýpočet tejto sumy. Nie je uvedené, či a ktoré vzájomné nároky účastníkov sú zohľadnené pri určení
konečnej výšky náhrady, ktorú bol navrhovateľ povinný na konečné vyrovnanie uhradiť odporkyni.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je takýto procesný stav potrebné vyhodnotiť ako rozhodnutie aj o
započítaní všetkého, čo každý zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok.
Ďalší argumentom svedčiacim o tomto závere je skutočnosť, že do vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov t. j. do 13.3.2013 navrhovateľovi nebránila žiadna skutočnosť, aby
výslovne žiadal zohľadniť nárok uplatnený v tomto konaní proti odporkyni už v konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva. V návrhu na začatie konania sám navrhovateľ tvrdí, že išlo o
platby, ktoré uhrádzal od 1.1.2011 do 31.12.2012, teda nič navrhovateľovi nebránilo aby vo veci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva učinil osobitné podanie či už písomne alebo do zápisnice
o pojednávaní , v ktorom by túto skutočnosť priamo uviedol.
V ustanovení § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa síce uvádza, že ak sa po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý
nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4., ale toto ustanovenie
nemožno použiť na dôvodnosť nároku navrhovateľa v tomto konaní.
V § 149 ods. 4 je vyslovená zásada, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, tak tomuto majetku vznikne
podielové spoluvlastníctvo účastníkov rovnakým podielom.
Navrhovateľ nepreukázal, že by jeho nárok voči odporkyni na zaplatenie 604,21 Eur bol novoobjaveným
majetkom, ktorý nebol a nemohol byť vyporiadaný v rámci súdneho konania o vyporiadanie BSM.
Ako je uvedené v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia vzhľadom k výške sumy, ktorú sa zaviazal
navrhovateľ odporkyni vyplatiť na konečné vyrovnanie ako aj vzhľadom k podaniam a prednesom
navrhovateľa v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nemožno pohľadávku
navrhovateľa voči odporkyni považovať za majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva.
Súd dospel k záveru, že rozhodnutím súdu o vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva boli
zohľadnené všetky vzájomné nároky účastníkov podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka, čiže právoplatne sa rozhodlo o všetkom, čo navrhovateľ vynaložil na spoločný majetok
účastníkov a preto podľa vyššie citovaných ustanovení O.s.p., súd konanie o zaplatení sumy 604,21
Eur s prísl. zastavil.
Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia.
Podľa § 146 ods. 1 písm c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 604,21 Eur, odporkyni trovy konania nevznikli
a preto podľa § 146 ods. 1 písm c) O.s.p., súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.