Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200479
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114200479.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Y.. E. Š., nar.

XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená zákonným zástupcom Y.. I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T.
XXX, proti odporcom: 1. Základná škola v Prešove, so sídlom Šrobárová 20, 080 01 Prešov, 2. Mesto
Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, zastúpený: JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o
náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke 15 091,20 Eura titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 12 576 Eur za obdobie od 16.7.2013
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 515,20 Eura za obdobie od
16.10.2013 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke 2 436,60 Eura titulom bolestného s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 436,60 Eura za obdobie od 16.7.2013 do zaplatenia, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a zaplatenia
úroku z omeškania zamieta,

zamieta návrh voči odporcovi v 2. rade,

odporca v 1. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 051,50 Eura na účet Okresného súdu
Prešov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradu trov konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu v 1. rade navzájom nepriznáva,

náhradu trov konania odporcovi v 2. rade nepriznáva,

vedľajšíúčastníkjepovinnýnahradiťtrovyštátuvovýške163,72Eura,vlehotedo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku na účet Okresného súdu Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.1.2014 navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu v 1. rade
na zaplatenie škody vo výške 21 300,60 Eura s príslušenstvom, prípadne na zaplatenie tejto sumy
žiadala zaviazať odporcu v 2. rade, respektíve odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.Predmetný návrh odôvodnila skutočnosťou že dňa 19.4.2012 sa zúčastnila športového turnaja, ktorý
organizoval odporca v 1. rade v rámci výchovno-vyučovacieho procesu, kedy pri športovej aktivite
došlo k poraneniu skríženého väzu ľavého kolena ako aj vnútorného menisku. Následne bola dlhodobo

konzervatívne liečená. V čase úrazu navštevovala povinnú školskú dochádzku u odporcu v 1. rade.

S poukazom na priznané bodové hodnotenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia,
žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 2 436,60 Eura pri bodovom
ohodnotení 155 bodov a hodnote jedného bodá vo výške 15,72 Eura a u sťaženia spoločenského

uplatnenia sumu 18 864 Eur, ktoré žiadala zvýšiť o jednu polovicu vzhľadom na prípad hodný osobitného
zreteľa.

Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že pri úraze došlo k obmedzeniu pohyblivosti ľavého
kolennéhokĺbu,jehokývavosti.Včaseúrazubolaaktívnoušportovkyňou,venovalasatenisu,aleaktívne
hrávala aj stolný tenis, volejbal, basketbal, lyžovala či snoubordovala. V dôsledku úrazu sa všetkých

týchto aktivít musela vzdať. Vzhľadom na jej zdravotný stav nie je možné ľavú končatinu zaťažovať, čím
je vylúčená akákoľvek športová aktivita. Okrem následkov na športové aktivity navrhovateľka nemôže
dlhšie stáť na nohách, nemôže behať, bolesti pociťuje aj pri rýchlejšej chôdzi a má značnú nestabilitu
ľavého kolena. Z uvedeného dôvodu má používať podporný prístroj. Predmetný úraz utrpela v mladom
veku, čo negatívne vplýva aj na jej psychickú stránku. V budúcnosti už ľavé koleno nebude fungovať tak

ako jej fungovalo, čím došlo k výraznému zásahu do jej života.

Odporca v 1. rade nereagoval na jej výzvu na plnenie s tým, že poukázal jej žiadosť, respektíve postúpil
jej žiadosť odporcovi v 2. rade.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom zákonného zástupcu navrhovateľky, zástupcu odporcu
v 1. rade, svedka Y.. S., oboznámením lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia, predžalobnej výzvy, predsúdnej korešpondencie účastníkov konania, výzvy vedľajšieho
účastníka, poistnej zmluvy ako aj dodatku číslo 2 k poistnej zmluve s prílohou, propozícii obvodných kôl
vo futbale Coca cola Cup, hromadného vyúčtovania cestovného a stravného účastníkov školskej súťaže,

zriaďovacej listiny odporcu v 1. rade, záznamu o výsledku prešetrenia poistnej udalosti, znaleckého
posudku číslo X/XXXX znalca Y.. Y. L., lekárskych správ navrhovateľky, výsluchom svedka Y.. R. V.,
oboznámením doplnku číslo 1 znaleckého posudku X/XXXX ako aj ostatného spisového materiálu
pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľka bola v školskom roku 2011/2012 žiačkou odporcu v 1. Rade, tento na základe zriaďovacej
listiny, ktorá bola vydaná Mestom Prešov je plno organizovanou základnou školou, pričom ako
rozpočtová organizácia obce má právnu subjektivitu. Navrhovateľka sa v rámci obvodných kôl futbalu
žiačok základných škôl Coca cola Cup zúčastnila dňa XX.X.XXXX na futbalovom zápase, ktorý sa
odohral na umelom trávniku v T., na ulici R. Č.. X. Nomináciu navrhovateľky na športovú akciu, ktorá bola

súčasťou výchovnovzdelávacieho procesu vykonal príslušný učiteľ odporcu v 1. rade. Navrhovateľka
po vystriedaní sa zapojila do hry a následne došlo ku kolízii s protihráčkou, následkom ktorej došlo k
poraneniu ľavého kolena. Pri úraze došlo ku kompletnému roztrhnutiu krížneho väzu ako aj k poškodeniu
menisku v jeho centrálnej časti. K ošetreniu navrhovateľky došlo v deň úrazu kedy bola vykonaná
magnetická rezonancia, následne boli vykonávané opakované punkcie krvi pri silnej bolestivosti

navrhovateľky v poranenom kolene. K postupnému zaťažovaniu kolena malo dôjsť od kontroly dňa
30.4.2012. Následne boli vykonávané ďalšie kontroly u navrhovateľky, pričom chôdza s plnou záťažou
jej bola doporučená 28.5.2012. Pri týchto kontrolách už nebolo nutné vykonávať punkciu ľavého kolena,
koleno bolo bez náplne. Navrhovateľka pociťovala neistotu v kolene a občasnú bolesť. Zo strany lekárov
došlo k zákazu kontaktných športov u navrhovateľky s doporučovaním posilňovania flexorov kolena,

používaním ortézy a následných kontrol. Dňa 1.7.2013 bol vydaný lekársky posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia kedy pri hodnotení bolestného bolo hodnotené pretrhnutie predného
skríženého väzu kolena počtom bodov 80 a pre bolestivý spôsob liečenia zvýšené o 40 bodov, teda
na 120 bodov a položka poranenie vnútorného meniska liečeného konzervatívne počtom bodov 35.
Celkovo bolo bolestné ohodnotené na sumu 155 bodov. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia

bolo ustálené na 800 bodov a to pre kývavosť ľavého kolenného kĺbu s potrebou podporného prístroja
vo výške 300 bodov a obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu vo výške 100 bodov, čo bolo
zvýšené o 100 % z dôvodu mladého veku navrhovateľky a problémov v uplatnení v športovej činnosti.Navrhovateľke bol po úraze podávaný injekčne flexiparín ako prostriedok proti zrážaniu krvi. Taktiež
užívala lieky od bolesti v prvých dňoch po úraze, koleno bolo ľadované. V čase úrazu mala 14 rokov
a nemohol byť vykonaný žiadny operačný zákrok z dôvodu prebiehajúceho vývoja a vývinu rastových

chrupaviek, ktorý by mohol byť prerušený pri prípadnej operácií a mohol by byť spôsobený deficit v dĺžke
končatiny. Navrhovateľka posilňuje bicyklovaním, návštevou fitnesu, aby mohli byť stabilizované svaly
končatiny, nakoľko koleno je naďalej nestabilné, pociťuje bolesti pri zlom dostúpení. Okrem roztrhnutého
predného skrížného väzu sú poškodené aj menisky, pričom prípadná operácia na plastiku predného
skrížneho väzu by mohla byť vykonaná po dovŕšení rastu, čo však nie je stopercentnou zárukou

stabilizácie kolena. Navrhovateľka pred úrazom navštevovala tenisový oddiel X. L. T., aktívne lyžovala
z čoho je už v súčasnosti vylúčená.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára.

Podľa § 144 ods. 1 písm. o/ zákona č. 245/2008 Z. z. v platnom znení (Školský zákon) dieťa alebo žiak

má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi,
toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 153 ods. 2 Školského zákona deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského
zariadenia umožňuje účasť na súťažiach.

Podľa § 6 ods. 1 z. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve obec pri prenesenom výkone štátnej
správy zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (§ 15 ).

Podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje
podľa siete a) základné umelecké školy, b) materské školy, c) školské kluby detí, d) školské strediská
záujmovej činnosti, e) centrá voľného času, f) zariadenia školského stravovania pre žiakov základných
škôl a pre deti materských škôl, g) jazykové školy pri základných školách, h) strediská služieb škole,
i) školské internáty.

Podľa § 6 ods. 3 obec vytvára podmienky na a) výchovu a vzdelávanie detí a žiakov najmä tým, že
zriaďuje školy a školské zariadenia, b) plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách,
ktorých je zriaďovateľom, c) zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami v školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom,

d) zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom v
školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom. Zriaďovateľskou pôsobnosťou obce v
prenesenom výkone štátnej správy vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity sa rozumie
finančné, personálne, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho
procesu, prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. Vo vzťahu k základným školám s právnou

subjektivitou ide o finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho
procesu, prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. Starostlivosť o budovy, v ktorých základná
škola sídli, je predmetom samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku

škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 z. č. 437/2004 Z. z. o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného
bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8 ).
Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti .

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa
odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie

porovnať.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 ). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti .

Podľa § 5 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského

uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na

náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor.V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k úrazu navrhovateľky došlo v priebehu
vyučovacieho procesu kedy bolo povinnosťou odporcu v 1. rade zaistiť bezpečnosť a ochranu života
a zdravia žiakov. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by odporca v 1. rade porušil
predpisynazabezpečeniebezpečnostiaochranyzdraviaaleboneposkytolpoučeniežiakomnazačiatku

školského roka, no v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť školy za úraz, ktorý utrpí žiak
v rámci vyučovacieho procesu, respektíve inej akcie organizovanej v rámci vyučovacieho procesu bez
ohľadu na jeho zavinenie. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka utrpela predmetný
úraz v rámci školskej súťaže, ktorej sa zúčastnila so súhlasom odporcu v 1. rade. Táto skutočnosť je
postačujúca pre vznik zodpovednosti odporcu v 1. rade za škodu na zdraví, ktorú utrpela navrhovateľka

dňa 19.4.2012 podľa § 144 ods. 1 písm. o/ školského zákona.

Boli preukázané aj ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka,
teda to, že k škode došlo na zdraví navrhovateľky a to v súvislosti s účasťou vo vzdelávacom procese
organizovanom odporcom v 1. rade. Odporca v 1. rade je právnickou osobou, ktorá má právnu

subjektivitu, má teda plnú spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. Tento záver nepochybne vyplýva
zo zriaďovacej listiny odporcu v 1. rade. Taktiež z poistnej zmluvy predloženej v konaní vyplýva že
odporca v 1. rade bol poistený u vedľajšieho účastníka za zodpovednosť za škodu, pričom toto poistenie
sa vzťahuje aj na škody na zdraví v zmysle bodu 2 písmeno i/ v dodatku číslo 2 k poistnej zmluve. V
danom prípade nie je relevantnou skutočnosťou, že poistnú zmluvu uzavrel odporca v 2. rade, nakoľko

z tejto je nepochybne zrejmé, že poisteným je odporca v 1. rade ako to vyplýva z prílohy č. 1 uvedeného
dodatku k poistnej zmluve a to z bodu 6.Z uvedeného súd dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia v konaní je daná u odporcu v 1. rade
a preto bolo dôvodné vyhovieť návrhu voči nemu.

Odporca v 2. rade nemá danú pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko ako zriaďovateľ školy konal
pri prenesenom výkone štátnej správy. Zriaďovateľ však v danom prípade nenesie zodpovednosť za
vznik škody, preto nebolo možné voči nemu žalobe vyhovieť.

V danom prípade sa jedná o škodu na zdraví kedy sa poskytuje jednorazová náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia ako aj bolestné, ktoré vytrpel poškodený. V zmysle citovaných ustanovení
Zákona č. 437/2004 Z. z. súd vychádzal pri odškodňovaní bolestného ako aj sťaženia spoločenského
uplatnenia z predložených listinných dôkazov a to lekárskeho posudku zo dňa 1.7.2013 ako aj
znaleckého posudku Y.. L.. V danom prípade boli značné rozdiely medzi závermi citovaných listinných
dôkazov, pričom súd aj po zohľadnení výpovede svedka a to ošetrujúceho lekára navrhovateľky dospel
k záveru, že u bolestného je nepochybná diagnóza pretrhnutie predného skríženého väzu, ktorá je

obodovaná počtom bodov 80. Pokiaľ sa týka bodového ohodnotenia poranenia menisku, súd vychádzal
tiež z počtu bodov 35, ako to ohodnotil Y.. L.Á. vo svojom lekárskom posudku. Z položky 173 je
zrejmé, že poranenie vnútorného alebo vonkajšieho menisku sa hodnotí v rozmedzí 25 až 35 bodov. V
danom prípade nepochybne záleží na stanovisku hodnotiaceho, pričom podľa názoru súdu je dôvodné
vychádzať z posudku, ktorý vypracoval lekár, ktorý aj vyšetril poškodeného. Zo spisu vyplynulo, že

znalec pribratý v konaní bez vyšetrenia navrhovateľky určil bodové hodnotenie bolestného, pričom aj z
výpovede ošetrujúceho lekára, ktorého navštevovala navrhovateľka je zrejmé, že pri menisku nedošlo k
poraneniu v okrajovej časti kde je prognóza zhojenia dobrá, ale naopak bolo to v centrálnej časti kedy je
tendencia zhoršovania takéhoto poranenia s rizikom následného roztrhnutia meniska v budúcnosti, čo
môže viesť k operačnému zákroku. Takýto záver ošetrujúceho lekára, ktorý pri jednotlivých kontrolách

prichádzal do styku s pacientom nepochybne odôvodňuje záver, že možno vychádzať z hornej hranice
stanovenia bolestného a nepochybne tieto zranenia spôsobovali bolesti navrhovateľky v ľavom kolene
ako to vyplýva aj z obsahu listinných dôkazov, či výpovede rodiča, ktorý potvrdil tieto skutočnosti.
Súdu je aj z úradnej činnosti nepochybne známe, že bolestivosť úrazov kĺbov je vysoká, hlavne ak
sa jedná o tak komplikovaný a zložitý kĺb ako je kolenný kĺb aj vzhľadom na vek navrhovateľky. Zo

spisu bolo nepochybne preukázané, že boli opakovane vykonávané punkcie kolena, čo nepochybne
prináša ďalšie bolesti do už aj tak poraneného orgánu, preto súd mal za to, že aj zvýšenie bodového
ohodnoteniabolestnéhoprebolestivýspôsobliečbyjedôvodnéo40bodov,čímčinícelkovýpočetbodov
u bolestného 155 bodov. Pri posudzovaní zvýšenia bolestného nemožno nebrať do úvahy aj skutočnosť,
že navrhovateľka v dôsledku predchádzaniu vzniku trombózy bola aj vystavená podávaniu injekcií, čo

nepochybne spôsobuje tiež značný diskomfort a bolesti pre pacienta.

Pokiaľ sa týka ustálenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zásad
bodového hodnotenia bolestného sa podávanie injekcií punkcií a podobne nepovažuje za operačný
výkon v prípade, že takýto operačný výkon bol vykonaný. V danom prípade však bolo preukázané, že

operačný výkon nebol vykonávaný, čo by bolo samostatným pokladom pre hodnotenie a stanovenie
bolestného, no nepochybne takéto úkony, ktoré prinášajú pacientovi bolesť boli vykonávané a preto je
dôvodné ich považovať za dôvod pre zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného.

Pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia súd opäť vychádzal z lekárskeho posudku ako

aj znaleckého posudku Y.. L.. V oboch posudkoch je zhodné, že došlo k obmedzeniu pohyblivosti
kolenného kĺbu ľahkého stupňa, čo je obodované počtom bodov 100 ako aj ku jeho kývavosti, no pri
lekárskom posudku Y.. L. je vyhodnotená kývavosť ľavého kolenného kĺbu s potrebou podporného
prístroja ortézy, čo podľa názoru znalca nie je potrebné. Súd po zhodnotení ďalších listinných dôkazov
ako aj výpovede svedka - ošetrujúceho lekára má za to, že je dôvodné vychádzať z položky 397 b/,

teda kývavosť kolenného kĺbu s potrebou podporného prístroja a teda z položky 300 bodov. Predmetný
závervyplývazoskutočnosti,ženavrhovateľkanepochybnemákývavosťkolenaspôsobenúpretrhnutím
predného skríženého väzu. Pri takýchto zákrokoch sa ortéza aplikuje po úraze, či po operácií z dôvodu,
aby mal pacient koleno v kľude. Po ústupe bolesti a po prebehnutí hojivých procesov je dôležité,
aby došlo k posilneniu svalstva, ktoré by nahradilo, respektíve čiastočne nahradilo funkciu predného

skríženého väzu. Pri dosiahnutí určitého stavu svalovej sily a zároveň pri dosiahnutí toho, že poškodený
má na mysli poranenie svojho kolena, nemusí dochádzať k vyskočeniu kolena pri bežnej aktivite. Podľa
názoru súdu pri totálnej ruptúre predného skríženého väzu je nepochybné, že kývavosť kolena je taká,
že vyžaduje podporu vo forme ortézy. To ak nejaký jednotlivec je schopný dosiahnuť posilnenie svojichsvalových partií tak, aby tieto mu mohli nahradiť funkciu skríženého väzu však neznamená, že sa jedná
o stav kedy nie je nutné ortézu užívať. Každopádne to ak v položke sa nachádza potreba ortopedického
podporného aparátu neznamená, že tento podporný aparát, teda ortéza musí byť nosený celodenne,

24 hodín. Dennodenné nosenie ortézy by mohlo ochabiť a oslabiť svalstvo v oblasti stehna, ktoré je
nutné na nahradenie funkcie väzu, no nemožno o takejto situácii hovoriť tak, že sa jedná len o kývavosť
kolenného kĺbu bez potreby ortopedického aparátu. Ak je potrebný ortopedický aparát hoci len sčasti
je podľa názoru súdu logické použitie položky 397 b/ - potreba podporného aparátu. To ak aparát sa
nenosí stále neznamená, že nie je nutný. Pri hodnotení rozdielov v týchto lekárskych záveroch súd

opäť vychádzal z vedomostí súdu, z úradnej činnosti ohľadom týchto zranení ako aj zo skutočností,
že znalec pribratý v konaní nevykonal vyšetrenie navrhovateľky. Vychádzal len z lekárskych správ,
pričom v takomto prípade podľa názoru súdu je objektívnejším dôkazom dôkaz, ktorý zabezpečil lekár
po vyšetrení pacienta.

Pokiaľ sa týka odôvodnenia, na ktoré poukázal znalec pribratý v konaní a ktorý poukazoval na

nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie navrhovateľky súd má za to, že tieto námietky boli
jednoznačne a logicky vyvrátené výsluchom ošetrujúceho lekára, ktorý poukázal na to, že buď z dôvodu
zlyhania systému zaradzovania lekárskych správ alebo z dôvodu, že nejakým nedopatrením neboli tieto
vyšetrenia zapísané v systéme. Podľa názoru súdu je to logickým vysvetlením aj pri zohľadnení stavu
zdravotníctva v súčasnosti. To že ortéza bola uhrádzaná ešte pred úrazom bolo vysvetlené zo strany

svedka tým, že tieto ortézy mohli byť na oddelení pre nejakého iného pacienta, ktorý si ich medzičasom
nevyzdvihol a boli prednostne dané navrhovateľke po úraze, pričom opäť sa jedná o logické vysvetlenie
bežného postupu v zdravotníckych zariadeniach, ktoré disponujú určitými zdravotníckymi pomôckami
objednanými pre iných pacientov a ktoré sú v prípade potreby prednostne poskytnuté pacientom, ktorí
ich akútnejšie potrebujú ako to bolo v tomto prípade. Súd má zato, že tvrdenia znalca o tom, že ortéza sa

musí pravidelne meniť každý rok podľa názoru súdu absentujú akúkoľvek logiku a naozaj pri zachovaní
bežnej starostlivosti o tak vysoko odolný materiál je možné takúto ortézu používať dlhodobo aj vzhľadom
na spôsob jej užívania, ktorý nevyžaduje dennodenné nosenie.

Pokiaľ sa týka otázky zvýšenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na

dvojnásobok súd má za to, že je dôvodné zvýšiť toto bodové ohodnotenie dvojnásobne. Nepochybne sa
jedná o ťažké zranenie, ktoré v mladom veku vedie k degeneratívnym zmenám v tak dôležitom orgáne
akým je koleno ako základný pohybový orgán. Je nepochybné, že navrhovateľka sa nemôže venovať
aktívne športu tak ako to robila pred úrazom. Týmto spôsobom je výrazne obmedzená, nakoľko športové
vyžitie a aktívne trávenie voľného času je veľmi dôležitým pre kvalitu života, hlavne v mladom veku,

teda vo veku v ktorom sa nachádza navrhovateľka. Z výsluchu ošetrujúceho lekára bolo preukázané,
že prognóza u navrhovateľky nie je priaznivá. Nestabilita kolena je ťažká a zrejme bude nutný operačný
výkon. Ani pri vykonaní operačného výkonu však nie je zdravé koleno opäť zdravým a aj pri vykonaní
plastík dochádza k degeneratívnym zmenám v kolennom kĺbe, ktoré môžu v budúcnosti spieť až k
výmene kolenného kĺba. Zároveň je týmto spôsobom navrhovateľka obmedzená aj vo výbere svojho

budúceho povolania, kedy určite nemôže vykonávať povolanie, ktoré si vyžadujú stopercentnú fyzickú
pripravenosť a vyšší fyzický výkon. Tieto okolnosti podľa názoru súdu dostatočne odôvodňujú zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 % ako to vyplýva z citovaného Zákona a to § 10 ods. 4.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval za dôvodné zaviazať odporcu v 1. rade na zaplatenie

náhrady škody na zdraví za bolesť vo výške 2 436,60 Eura (155 bodov x 15,72 Eura). V zmysle
ustanovenia § 5 citovaného zákona a opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 je základná suma
za 1 bod vo výške 15,72 Eura.

Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd považoval za dôvodné priznať navrhovateľke
právo na zaplatenie sumy 12 576 Eur (800 bodov x 15,72 Eura).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia môže byť zvýšená najviac o 50 % v prípadoch hodných

osobitného zreteľa akým je napríklad uznanie ani invalidity. V danom prípade navrhovateľka žiadala
o zvýšenie náhrady o maximálnu sumu 50 %. Súd dospel k záveru na základe okolností prípadu,
ako sú vyššie uvedené že je dôvodné túto náhradu zvýšiť. Súd však považoval za dôvodné zvýšenie
náhrady o 20 % teda o sumu 2515,20 eura. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v danom prípade súnepochybne totožné dôvody, na ktoré súd poukazoval pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia
v rámci lekárskeho posudku, teda mladý vek v čase úrazu, obmedzenia v športovej pohybovej aktivite,
nemožnosť plnohodnotného výberu budúceho povolania ako aj s tým spojených negatívnych vplyvov na

maloletú navrhovateľku. Nepochybne bolo preukázané že navrhovateľka nie je úplne vylúčená ohľadom
výberu budúceho povolania. Sčasti môže sa venovať aj športovým a kultúrnym aktivitám a preto nie je
dôvod na priznanie maximálneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd bral do úvahy aj
skutočnosť, že v dôsledku uvedeného poškodenia zdravia navrhovateľka nie je obmedzená v oblasti jej
súkromného či rodinného života a tento zásah do jej zdravia nepriniesol ani nejaké následky v oblasti

celkovej mobility, starostlivosti samú o seba tak, aby bola odkázaná na pomoc ďalej osoby. V prípade
splnenia týchto predpokladov podľa názoru súdu možno pristúpiť k odškodneniu na hornej hranici, ktorú
upravuje zákon. V takomto prípade nešlo o takéto poškodenia zdravia.

Postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR číslo 87/95 Z.z.
Súd priznal navrhovateľke tak tiež právo na zaplatenie úroku z omeškania z priznaného odškodnenia

titulom bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia a aj zo sumy mimoriadneho zvýšenia.
Odporca v 1. rade sa dostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov počnúc dňom
16.7.2013 s poukazom na predžalobnú výzvu navrhovateľky, na základe ktorej bol vyzvaný odporca na
náhradu škody v lehote do 15.7.2013. Nasledujúcim dňom sa dostal odporca v 1. rade do omeškania
s plnením svojho peňažného záväzku, pričom výška úroku z omeškania v danom momente činila 8,5

% ročne.

Pokiaľ sa týka priznania úroku z omeškania zo sumy mimoriadneho zvýšenia v zmysle § 6 ods. 1 Zákona
č. 437/2004 Z. z. súd má za to, že v danom prípade začína plynúť lehota na plnenie až uplynutím troch
mesiacovododňapodaniavýzvyatátouplynuladňa16.10.2013.Zuvedenéhodôvodusúdpriznalprávo

na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2 515,20 Eura ako mimoriadneho zvýšenia až od 16.10.2013
v rovnakej výške.

V prevyšujúcej časti bol návrh v časti zaplatenia úroku z omeškania zamietnutý, nakoľko navrhovateľka
uplatňovala úrok z omeškania o pol percenta vyšší než stanovuje právny predpis.

O povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť súdny poplatok bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 Zákona č.
71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku,
pričom súd návrhu vyhovel, preto zaviazal neúspešného odporcu v 1. Rade o zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 6 % z priznanej sumy, čo činí 1 051,50 Eura.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade navzájom súd nepriznal
a to postupom podľa § 150 ods. 1 O.s.p. V danom prípade súd považoval za dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania prevažne úspešnej navrhovateľke to, že odporca v 1.
rade ako školské zariadenie neporušilo žiadnu z povinností, ktorú mu ukladá školský zákon s tým,

že spôsobený úraz možno pripočítať na úkor bežného rizika pri športe. Vzhľadom na skutočnosť, že
odporca v 1. rade je školským zariadením, ktoré disponuje peňažnými prostriedkami pridelenými mu
jeho zriaďovateľom súd považoval za dôvodné rozhodnúť, aby každý z účastníkov konania niesol svoje
trovy konania sám.

O nepriznaní náhrady trov konania odporcovi v 2. rade súd rozhodol s poukazom na jeho stanovisko, že
neuplatňuje náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu načo bral súd ohľad aj pri rozhodovaní
o náhrade trov konania navrhovateľky.

O povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť trovy štátu vo výške 163,72 Eura bolo rozhodnuté s

poukazom na skutočnosť, že vedľajší účastník navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého
časť vo výške 163,72 Eura bola hradená štátom, nakoľko sú tu dôvody pre náhradu trov štátu v zmysle §
148 ods. 1 O.s.p. Súd zaviazal na zaplatenie týchto trov štátu vedľajšieho účastníka stojaceho na strane
odporcov, čo odôvodňuje aj výsledok konania.

Postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p. súd vylúčil na samostatné konanie nárok navrhovateľky na
náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko sa jedná o vec, ktorá sa nehodí na spojenie s týmto konaním.
Ohľadom posúdenia tohto nároku je nutné vykonávať ďalšie dokazovanie, čo je v rozpore so zásadou
hospodárnosti tohto konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.