Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010285
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214010285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.

Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovanej A. X., pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní
obžalovanejA.X.protirozsudkuOkresnéhosúduKomárno(ďalejlen„súdprvéhostupňa")z02.05.2016,
sp. zn. 1T/56/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 28. júla
2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaná
A. X. , narodená XX.XX.XXXX v B. - Q.
F., trvale bytom F. číslo XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po zistení v § 36
písmeno j/ Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej a v § 37 písmeno h/ Trestného zákona uvedenej
priťažujúcej okolnosti), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 57
odsek 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest 1.000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona u s t a n o v u j e s a pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudcom, napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú A. X. (ďalej len
„obžalovaná“)vinnouzospáchaniavjednočinnomsúbehuprečinukrádežepodľa§212odsek2písmeno
a/ Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 13. marca 2013 v obci F. vo večerných hodinách okolo 22.00 hod. už odsúdený F. V. (ďalej
len „odsúdený“) po vzájomnej dohode s obžalovanou neoprávnene vnikol cez otvor na oplotení
nachádzajúceho sa pri zadnej časti pozemku na dvor rodinných domov so súpisným číslom 3 a 4, ktorésú riadne zariadené na bývanie, následne prišiel k dielni, kde zatlačením dverí odistil zabezpečovaciu
páku na jednom krídle, čím sa dvere otvorili a z vnútorného priestoru dielne odcudzil 1 ks motorovú
kosačku bližšie nešpecifikovaného typu a značky, 1 ks motorovú pílu Partner, 1 ks krovinorez zn. Partner,

1 ks elektrické nožnice na živý plot zn. Partner, 2 ks kotúče drôtového pletiva, 1 ks predlžovacieho
kábla o dĺžke 46 m na 230 V oranžovej farby, 1 ks predlžovacieho kábla o dĺžke 22 m na 230 V
oranžovej farby, ktoré veci preniesol do susedného dvora cez bočnú vchodovú bránu, ktorú mu otvorila
obžalovaná, následne na miesto činu privolali už odsúdeného (mladistvého) B. V. (ďalej len „mladistvý
odsúdený“), ktorý vediac, že veci pochádzajú z trestnej činnosti za sľúbenú finančnú odmenu vo výške

200,- Eur pomohol naložiť veci do motorového vozidla obžalovanej, ktorá ich nasledujúci deň odovzdala
v Zberných surovinách vo Q. X., okrem predlžovacích káblov a drôtového pletiva, ktoré zobrali domov
odsúdený a mladistvý odsúdený a následne drôtové pletivá odsúdený odovzdal v Zberných surovinách
v B. A., čím pre poškodenú B. B., narodenú XX. P. XXXX v A., trvale bytom B., V. XXXX/X (ďalej len
„poškodená“) bola spôsobená škoda vo výške 846,- Eur.

Za tieto prečiny súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanej podľa § 212 odsek 2
Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (zrejme po nezistení žiadnej
v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení v ustanovení §
37 písmeno h/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) a § 41 odsek 1 Trestného zákona
úhrnný odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného

zákona podmienečne odložil, podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na dva roky
a prikážuc jej podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 51 odsek 4 písmeno c/ Trestného
zákona v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.

Ďalšími výrokmi napadnutého rozsudku súd prvého stupňa jednak podľa § 287 odsek 1 Trestného

poriadku uložil obžalovanej povinnosť spoločne a nerozdielne s odsúdeným zaplatiť právnemu
nástupcovi poškodenej, ktorou je obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom
Račianska 62, IČO: XXXXXXXX (ďalej len „poškodená právnická osoba“) škodu vo výške 806,- eur,
jednak podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú právnickú osobu so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Napadnutý rozsudok bol substitučne zastúpenému obhajcovi obžalovanej a prokurátorovi Okresnej
prokuratúry Komárno oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého
stupňa uskutočnenom 02.05.2016 (doručením jeho rovnopisu bol napadnutý rozsudok oznámený
09.06.2016 obžalovanej a 06.06.2016 poškodenej a poškodenej právnickej osobe), po ktorom oznámení

obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa
03.05.2016, teda včas, podala odvolanie bez toho, aby uviedla, proti ktorému výroku napadnutého
rozsudku smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo (§ 311
odsek 2 Trestného poriadku), ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu ďalším písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 08.06.2016 a to tvrdením, že súd prvého stupňa nerešpektoval

ustanovenie § 168 odsek 1 Trestného poriadku v dôsledku čoho z odôvodnenia napadnutého rozsudku
je zrejmé, že: „súd prvého stupňa iba v krátkosti opísal a zhrnul, čo uviedol obžalovaný, čo uviedli
svedkovia a čo vyplýva z listinných dôkazov. Na záver už len uviedol hodnotiac výsledky vykonaného
dokazovania, že mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Akými úvahami sa súd riadil, nie je možné zistiť“.

Z dôvodov vyššie uvedených obžalovaná Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla, aby
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa
§ 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obhajcu obžalovanej, ktorý bol o
ňom riadne a včas upovedomený, avšak písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 26.07.2016
oznámil, že obžalovanú už neobhajuje, pričom obžalovaná vyhlásila, že si iného obhajcu nechce zvoliť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mal za to, že odvolanie
obžalovanej nie je dôvodné, naopak, nielen súd prvého stupňa, ale aj orgány činné v trestnom konaní
pochybili, keď v prejednávanej veci zažalovaný skutok právne posúdili ako prečin krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, keď podľa jeho názoru opierajúceho sa o stanoviskotrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 78/2011 mal byť právne
posúdený ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona. Súc si
vedomý, že túto chybu nie je možné napraviť v dôsledku absencie odvolania okresného prokurátora

podaného proti napadnutému rozsudku v neprospech obžalovanej, v konečnom návrhu odvolaciemu
súdu navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tvrdila, že sa necíti byť vinnou, tento trestný čin
nespáchala, odsúdený s mladistvým odsúdeným ju obvinili krivo a aj uložený jej trest považuje za

neprimerane prísny, pracuje ako živnostník pre finančnú poisťovňu, ktorá požaduje, aby nemala záznam
v registri trestov a preto je ochotná zaplatiť peňažný trest, v ktorej súvislosti uviedla, že má príjem 2.000,-
eur mesačne, čo po splnení odvodových povinností činí 1.300,- eur, že má jedno maloleté dieťa, o
ktoré sa stará sama a ktorému jeho otec prispieva na výživné 250,- eur mesačne. V konečnom návrhu
odvolaciemu súdu navrhla, aby jej uložil miernejší trest.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti
výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu
ajzákonnosťaodôvodnenosťvýrokuotresteaďalšíchvýrokov,ktorémajúvovýrokuovinesvojpodklad.

V rámci plnenia svojej prieskumnej povinnosti v jej hore uvedenom rozsahu odvolací súd, ktorému súd
prvého stupňa predložil prejednávanú vec (v ktorej bola obžaloba podaná 18.06.2014) na rozhodnutie
04.07.2016, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výrok o vine napadnutého
rozsudku, proti ktorému odvolanie obžalovanej podľa obsahu jeho odôvodnenia zrejme smerovalo,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo; podľa § 317 odsek 2

Trestného poriadku odvolací súd preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a výroku
o náhrade škody, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a to v prípade všetkých preskúmavaných
výrokov napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho aj v rozsahu zistenia prípadných,
odvolaním obžalovanej nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z
dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnenímsvojejprieskumnejpovinnostivjejhorevymedzenomrozsahuodvolacísúd predovšetkýmzistil,
že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom
sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich

objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Odvolací súd plnením svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku mu vyplývajúcej
prieskumnej povinnosti tiež zistil, že dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom
pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné

stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, až písmeno e/ Trestného poriadku,
ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie tak o vine, ako aj o treste ukladanom
obžalovanej a napokon aj o poškodenou právnickou osobou uplatnenom nároku na náhradu škody (§
321 písmeno c/ Trestného poriadku).

V hore naznačenej súvislosti, zvlášť však s poukazom na odvolací návrh obžalovanej zrušiť napadnutý
rozsudok aj z dôvodu uvedeného v § 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, považuje odvolací
súd za potrebné túto odvolateľku upozorniť, že ani jej substitučne zastúpený obhajca v rámci postupu
súdu prvého stupňa podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní uskutočnenom
02.05.2016 nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci
za preukázané, podľa názoru odvolacieho súdu jednak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným
spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10Trestného poriadku, jednak súd prvého stupňa k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil
v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda
predovšetkým jednotlivo, ale súčasne aj v ich súhrne a nepochybne aj podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu (a napokon aj v súlade
so zásadami logického myslenia a uvažovania).

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere podľa názoru odvolacieho súd (s výnimkou
vyššie uvedenou týkajúcou sa výroku o treste napadnutého rozsudku) v súlade s požiadavkami

ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu podrobne
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú, ako
sa vyrovnal s obranou obžalovanej a napokon aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď dokázané
skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne (vykonaným dôkazom

opodstatnené a zákonu zodpovedajúce) poukazuje s tým, že odvolaním obžalovanej v tomto smere (v
otázke viny) hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa a odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkané
nedostatky odvolací súd nepovažuje za opodstatnené, a to nielen pre zjavnú absenciu ich konkrétnosti,
ale aj (a zvlášť) relevantnosti.

Odvolací súd totiž zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaním v prejednávanej
veci dostupných a pre rozhodnutie o vine obžalovanej potrebných dôkazov ani ohľadne skutkových
otázok uvedených v § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku
(či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal, aká je jeho závažnosť a aký je jeho
následok) nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z

dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4
Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“ (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd iba poukazuje na v otázke viny obžalovanej v prejednávanej

veci nielen úplné a správne, ale aj dostatočne jasné a zrozumiteľné skutkové zistenia a úvahy súdu
prvého stupňa obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku s ktorými sa stotožňuje a ktoré
nepovažuje za potrebné ani doplniť, tobôž zmeniť.

Pokiaľ ide o právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorými sa súd prvého

stupňa riadil posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
obžalovanej, tieto považuje odvolací súd za potrebné doplniť iba o zistenie, že z hľadiska zavinenia
obžalovanej ide o priamy úmysel podľa § 15 písmeno a/ Trestného poriadku, pretože chcela
spôsobom uvedeným v § 212 Trestného zákona porušiť záujem ním chránený. Pokiaľ ide zástupcom
krajského prokurátora výroku o vine napadnutého rozsudku vytýkanú chybu (do úvahy prichádzajúce

správne právne posúdenie účasti obžalovanej na v prejednávanej veci zažalovanom skutku ako
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu aj na zločine krádeže podľa
§ 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ (§ 138 písmeno e/ a § 122 odsek 4) Trestného zákona),
s týmto právnym názorom sa odvolací súd stotožňuje zhodne so zástupcom krajského prokurátora
konštatujúc, že túto chybu výroku o vine (ale následne aj o treste, ktorý má v ňom podklad) napadnutého

rozsudku majúcu povahu porušenia tohto ustanovenia Trestného zákona (§ 321 odsek 1 písmeno d/
Trestného poriadku) nebolo možné v dôsledku absencie odvolania okresného prokurátora podaného v
neprospech obžalovanej (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku) a smerujúceho predovšetkým proti výroku
o vine (a následne aj proti výroku o treste) napadnutého rozsudku (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku)
v odvolacom konaní napraviť (§ 322 odsek 3 veta druhá Trestného poriadku).

Po (aj podľa názoru odvolacieho súdu) z vyššie uvedeného dôvodu zákonu nezodpovedajúcom a
vykonaným dôkazom neopodstatnenom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku
súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej ukladal úhrnný trest odňatia slobody na strane
jednej iba podľa zákonnej sadzby ustanovenej v odseku 2 § 212 Trestného zákona (ktorá je rovnako

prísna ako trestná sadzba za v jednočinnom súbehu sa zbiehajúci prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a činí až dva roky), na strane druhej navyše neopodstatnene
upravenej s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (teda zvýšením jej dolnej hranice o jednu
tretinu).Súd prvého stupňa totiž u obžalovanej nielen z dôvodov z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nezistiteľných (neobsahuje v tomto smere absolútne žiadne, tobôž relevantné skutkové zistenia), ale

navyše aj zjavne neopodstatnene nezistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/ Trestného
zákona, pretože obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a pokiaľ pred spáchaním v prejednávanej
veci zažalovaného skutku bola dvakrát (22.04.2010 a 02.05.2010) potrestaná za priestupky blokovými
pokutami (vo výške 50,- resp. 20,- eur), išlo o priestupky v cestnej premávke, ktoré by u obžalovanej
mohli opodstatnene (teda po splnení ďalších podmienok a predpokladov spočívajúcich v povahe

porušení povinností vyplývajúcich jej ako účastníkovi, zvlášť vodičovi motorového vozidla, z pravidiel
cestnej premávky) viesť k záveru, že neviedla riadny život, iba v prípade, ak by v prejednávanej veci
spáchala trestný čin protiprávnym konaním spočívajúcim v porušením povinností, zvlášť zákazov a
príkazov uložených jej ako účastníčke cestnej premávky.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku o obžalovanej ukladanom treste

nie je podľa prieskumných zistení odvolacieho súdu v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168
odsek 1 Trestného poriadku, pretože v ňom okrem vyššie uvedených skutkových „nezistení“ (a z nich
vyplývajúcich správnych právnych úvah) absentujú aj ostatné, zvlášť však relevantné skutočnosti, ktoré
mal súd prvého stupňa aj z ostatných hľadísk (§ 34 odsek 1, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona) určenia
druhu trestu a jeho výmery za dokázané, rovnako ako aj právne úvahy, ktorými sa spravoval resp. mal

spravovať pri hodnotení v tomto smere vykonaných dôkazov (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/
Trestného poriadku).

Naopak, súd prvého stupňa nepochybil, keď o poškodenou právnickou osobou uplatnenom nároku
na náhradu škody rozhodol sčasti podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku (pretože na uloženie jej

povinnosti nahradiť škodu spoločne a nerozdielne s odsúdeným boli splnené všetky podmienky a
predpoklady ustanovené v § 438 odsek 1 Občianskeho zákonníka), a sčasti podľa § 288 odsek 2
Trestného poriadku (pretože so zvyškom ňou uplatneného nároku na náhradu škody bolo potrebné
poškodenú právnickú osobu odkázať na občianske súdne konanie), pozornosti odvolacieho súdu však
neušlo, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, z akých dôvodov povinnosť

nahradiť škodu súd prvého stupňa neuložil v rozsahu jej výšky, ktorá je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku o vine napadnutého rozsudku (teda zrejme v dôsledku vrátenia časti odcudzených
vecí poškodenej podľa zápisnice o ich prevzatí na č.l. 103).

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení
alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno
b/),

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil iba vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/,

písmeno e/ odsek 3 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovanej napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa iba vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného
poriadku sám v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa
zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmerya tiež po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení a posúdení obžalovanej uložil podľa § 212 odsek
2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po zistení jednej, v § 36 písmeno
j/ Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej a jednej, v § 37 písmeno h/ Trestného zákona uvedenej

priťažujúcej okolnosti), § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57
odsek 1 Trestného zákona úhrnný peňažný trest jedentisíc eur s tým, že jeho zaplatená sumu podľa §
57 odsek 2 Trestného zákona pripadne štátu a podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by
jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace.

Odvolací súd mal za to, že aj tento druh a výmera (pri dolnej hranici zákonnom ustanovenej trestnej
sadzby 160, - eur až 331.930,- eur) obžalovanej v prejednávanej veci odvolacím súdom uloženého
trestu zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného
zákona (konkrétne spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, zistená poľahčujúca a priťažujúca
okolnosť, osoba páchateľky, jej pomery a možnosti jej nápravy) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu
trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej

prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných
odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej
spoločnosťou.

Pri ukladaní peňažného trestu a jeho výmery odvolací súd osobitne prihliadol na ustanovenie § 34
odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby majúc za to, že tento neznemožní obžalovanej
pokračovať v toho času vykonávanej zárobkovej činnosti, ktorou si ako živnostníčka zadovažuje
prostriedky v rozsahu postačujúcom nielen na jeho zaplatenie, ale súčasne aj na krytie životných

potrieb svojich a maloletého dieťaťa zvereného do jej starostlivosti a opatery, a napokon aj na splnenie
napadnutým rozsudkom jej uloženej povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, za ktorú
zodpovedá spoločne a nerozdielne s odsúdeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.