Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813212871
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813212871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľa: C. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom H. rad XXXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom
Hlavná 659, Nitrianske Rudno, proti odporcovi Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, F., o
zaplatenie 35 910,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 28.601,36 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 28.601,36 eur od 1.1.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 1484,46 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V 11. júna 2012, doplnenom v podaní
doručenom súdu 30. júla 2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 35 910,57 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 20. mája 2008 zmluvu o
vzájomnej spolupráci, podľa ktorej sa mali podieľať na spoločnej činnosti a deliť si zisk i náklady, pričom
po vykonaní príslušnej akcie malo prísť k vyúčtovaniu. Podľa zmluvy vyúčtovanie spravila advokátska
kancelária JUDr. Igora Gažíka dňa 4.10.2011, pričom odporca vyúčtovanie nenamietal. Na základe

vyúčtovania vznikol odporcovi dlh vo výške 35 910,57 eur, ktorý navrhovateľovi doposiaľ neuhradil .

Odporca sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 2. mája 2013, v ktorom uviedol,
že vyúčtovanie advokátskej kancelárie JUDr. Igora Gažíka zo dňa 4.10.2011 písomne namietal už 17.
októbra 2011, pretože nezohľadnilo tú skutočnosť, že dňa 31. marca 2010 odporca uhradil daň z príjmu
fyzickej osoby za rok 2009 vo výške 7.441,98 €, čím zdanil príjem vo výške 1 200 000,-Sk dosiahnutý na
základe zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom. Podiel navrhovateľa na zisku preto podľa odporcu teda

dosahuje len sumu 28.601,36 €. Vzniesol tiež námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že k vymoženiu
pohľadávky došlo 26. júna 2008, preto tento deň je bezpochyby dňom kedy navrhovateľ mohol uplatniť
svoje právo na podiel zo zisku po prvýkrát, a to nielen objektívne, ale aj subjektívne, nakoľko mal, alebo
mohol mať prehľad o vymožení pohľadávky, keďže podľa ich zmluvy mal kedykoľvek právo presvedčiť
sa o hospodárskom stave spolupráce. Navrhol preto návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať odporcovi
náhradu trov konania. Pre prípad, že súd námietku premlčania vyhodnotí ako neodpostatnenú navrhol,
aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 28.601,36 €, vo zvyšnej časti návrh zamietol a

navrhovateľovi v zmysle § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. V ďalšom písomnom vyjadrení
doručenomsúdudňa28.marca2014odporcapoukázalnato,žezmluvaktorúuzatvorilsnavrhovateľom
dňa 20. mája 2008 by mala byť súdom vyhodnotená ako neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko
hodnota jeho vkladu (pohľadávok v nominálnej hodnote 24 305 173,24 Sk) bola určená na20 000,- Sk, t. j. len 0,082 % ich nominálnej hodnoty. Poukázal pritom na to, že pokiaľ by sa podiel
účastníkov odvíjal od nominálnej hodnoty nimi vložených vkladov, prichádzalo by do úvahy rozdelenie
zisku v pomere 0,74:99,26 v prospech odporcu, a nie v pomere 90:10 v prospech navrhovateľa. Ďalej

poukázal na to, že dňa 17. marca 2014 písomne odstúpil od zmluvy o vzájomnej spolupráci a súd
vzhľadom na jeho odstúpenie od zmluvy nemôže priznať navrhovateľovi plnenie z od začiatku zrušenej
zmluvyapretobymalnávrhzamietnuť.Vosvojomzáverečnomnávrhunapojednávaníkonanomdňa21.
augusta 2014 odporca uviedol, že je navrhovateľovi ochotný zaplatiť iba sumu 21 126,46 €, bez úroku
z omeškania a bez náhrady trov konania, pretože z príjmu, ktorý bol dosiahnutý spoločnou činnosťou

účastníkov je potrebné odrátať náklady, zaplatenú daň, sumu 1500,- eur, ktorú si započítava z titulu
obstarávania právnej pomoci ako aj sumu 5 974,90 €, ktorú mal navrhovateľ do združenia vložiť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu a
svedka JUDr. Igora Gažíka. Ďalej prečítaním alebo oznámením obsahu listinných dôkazov, a to: zmluva
o vzájomnej spolupráci č.l. 7-8, vyúčtovanie č.l. 9, vyjadrenie k žalobe č.l. 40-43, potvrdenie o podaní

daňového priznania č.l.46, príkaz na úhradu č.l. 47, výpis z účtu Consult universal a. s. č. l. 48, zmluva
o postúpení pohľadávok č.l. 49-51, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 66-67, vyjadrenie č.l. 70-71, výzva č.l.
81, kópia podacieho lístku č.l. 82, odstúpenie od zmluvy č.l. 83, podací lístok č.l. 84, vyjadrenie odporcu
ku konaniu č.l. 85-89, detail pohybu bankového účtu č.l. 90-91, kópie e-mailových správ č.l. 92-93,
výpoveď odporcu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu čl. 99-104, kópia zmluvy o tichom spoločenstve

čl. 105, kópia vyúčtovania čl. 106, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2009 čl. 107, zmluva
o urovnaní čl. 108, návrh dohody čl. 109, odpoveď na navrhovanú dohodu čl. 110-111

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach;
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci a

zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. januára 2003 bol na majetok spoločnosti KONSULT
UNIVERSAL,a.s.,sosídlomZáhradnícka27,81107Bratislava(ďalejlen„postupca“)vyhlásenýkonkurz.
Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Igor Gažík, dlhoročný kamarát navrhovateľa i

odporcu. Povinnosťou správcu konkurznej podstaty bolo predávať majetok, ktorý patril do konkurznej
podstaty postupcu. Na konci konkurzu ostali na majetku postupcu dve pohľadávky v nominálnej
hodnote 24 305 173,24 Sk. JUDr. Igor Gažík v roku 2006 navrhovateľa ako i odporcu oslovil s ponukou
na odkúpenie týchto pohľadávok, pričom ich upozornil, že s pohľadávkami je problém, pretože jedna
je voči spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má v hmotnom majetku iba ventilátor a druhá

pohľadávka nebola riadne vyúčtovaná. Zmluvou o postúpení pohľadávok za odplatu z 22. septembra
2006 previedol postupca na odporcu, ako postupníka, dve pohľadávky v nominálnej hodnote 24 305
173,24Sk(vočispoločnostiKINEXa.s.vnominálnejhodnote10668927,18SkavočispoločnostiBreTar,
a.s. v nominálnej hodnote 13 636 246,06 Sk) za odplatu vo výške 20 000,-Sk. Nakoľko s vymáhaním
týchto pohľadávok bolo okrem možnosti dosiahnutia zisku spojené veľké riziko i vysoké náklady na ich

vymáhanie a odporca nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami na ich vymáhanie, zoznámil
ho JUDr. Igor Gažík s navrhovateľom, ktorý potrebnými finančnými prostriedkami disponoval. Medzi
navrhovateľom a odporcom došlo k ústnej dohode o tom, že budú spoločne vymáhať tieto pohľadávky,
pričom odporca sa mal neskôr rozhodnúť, či bude požadovať 10 % alebo 20% z celkovej vymoženej
sumy. Nakoľko vzťah medzi odporcom a navrhovateľom bolo treba právne ošetriť, začal JUDr. Igor Gažík

pripravovať písomnú zmluvu. Najskôr vypracoval zmluvu o tichom spoločenstve, túto zaslal odporcovi,
ktorýmujuvšakvrátilstým,žebybolpovažovanýzapodnikateľa.NásledneJUDr.IgorGažíkvypracoval
zmluvu o združení a znenie tejto zmluvy bolo predmetom ďalších rokovaní. Odporca zmluvu veľakrát
pripomienkoval, aj ju vrátil na prepracovanie, nakoniec sa táto zmluvu nazvala „Zmluva o vzájomnej
spolupráci“adňa20.mája2008 juúčastnícikonaniapodpísali.Vzmluvesaúčastnícikonaniadohodlina

vzájomnej spolupráci ohliadne vymáhania predmetných pohľadávok. Dohodli sa na spoločnom znášaní
nákladov a zisku z vymáhania. Podiel odporcu (na všetkých príjmoch, nákladoch, dosiahnutom zisku
alebo vzniknutých záväzkoch) bol dohodnutý na 10 % a podiel navrhovateľa (na všetkých príjmoch,
nákladoch,dosiahnutomziskualebovzniknutýchzáväzkoch)boldohodnutýna90%.Predmetomvkladu
odporcu boli predmetné pohľadávky pričom hodnota jeho vkladu mu bola dohodnutá na sumu 20 000,-

Sk, ako cena, za ktorú boli kúpené. Predmetom vkladu navrhovateľa boli finančné prostriedky vo výške
180 000,- Sk. Vklad navrhovateľa bol vyčlenený zo sumy 220 000,-Sk, ktorú navrhovateľ zložil na účet
JUDr. Igora Gažíka ešte pred podpísaním zmluvy, v súvislosti s vymáhaním iných pohľadávok. Pri
vymáhaní prvej pohľadávky (voči spoločnosti BreTar, a.s. v nominálnej hodnote 13 636 246,06 Sk)zaplatil postupca súdny poplatok vo výške 10 000,-Sk a pri jej vymáhaní vznikli i cestovné náklady
vo výške 8420,-Sk, ktoré neskôr JUDr. Igor Gažík vyúčtoval na ťarchu združenia účastníkov konania,
pričom odporca tieto náklady i daný postup po prerokovaní s JUDr. Igorom Gažíkom odsúhlasil.

Pri vymáhaní prvej pohľadávky bola dosiahnutá mimosúdna dohoda, na základe ktorej povinný zaplatil
dňa 26.júna 2008 na účet postupcu sumu 1 200 000,-Sk. Druhú pohľadávku zo zmluvy o vzájomnej
spolupráci (voči spoločnosti KINEX a.s. v nominálnej hodnote 10 668 927,18 Sk)
vymáhal priamo odporca, pričom súdne konanie prebiehalo a stále prebieha na Okresnom súde Žilina,
zo spoločných prostriedkov účastníkov konania bol v tomto konaní zaplatený i súdny poplatok vo výške

2 124,86 €. Potom, čo si JUDr. Igor Gažík spomenul, že by mal poslať odporcovi peniaze zložené na
účet postupcu, mu omylom na jeho účet poslal sumu vo výške 49 780,88 €, ktorá bola pripísaná na účet
odporcu dňa 10. júna 2009. Pri podávaní daňového priznania za rok 2009 oznámil JUDr. Gažíkovi
jeho účtovník, že má nejaké rozpory v účtovníctve, a vtedy sa zistilo, že došlo k preplatku. Odporca
dňa 22. marca 2010 podal daňové priznanie za rok 2009, v ktorom uviedol základ dane vo výške 49
126,51 €. Koncom marca 2010 došlo k vzájomnému stretnutiu odporcu s JUDr. Gažíkom, na ktorom sa

dohodli,žeodporcavrátisumu preplatkupostupcovi(ešteakoby vroku2009).Odporcavrátilpostupcovi
sumu 9 958,18 € v hotovosti, JUDr. Gažík mu vystavil daňový doklad (datovaný 30. decembra 2009),
predložil odporcovi vyúčtovanie, ukázal mu všetky doklady a potom následne si odporca dňa 30. marca
2010 podal opravné daňové priznanie za rok 2009, v ktorom uviedol základ dane vo výške 39 168,33
€. Dňa 31. marca 2010 odporca zaplatil daň z príjmu za rok 2009 vo výške 7 441,98 €. S odstupom

času JUDr. Gažík spravil ďalšie vyúčtovanie, ktoré poslal na kontrolu odporcovi, ktorý mal k nemu
námietky, neustále požadoval od JUDr. Gažíka rozličné doklady, ktoré mu tento následne predkladal,
aby si ich mohol skontrolovať, čo spôsobovalo to, že sa oficiálne vyúčtovanie naťahovalo. V roku 2011
došla JUDr. Gažíkovi trpezlivosť a 4. októbra 2011 vypracoval oficiálne vyúčtovanie veci vymoženia
pohľadávky, ktoré zaslal obom účastníkom. V roku 2012 kontaktoval JUDr. Gažík navrhovateľa, s tým,

že sa blíži doba troch rokov od zaplatenia pohľadávky na účet odporcu a poradil mu z opatrnosti podať
žalobunaodporcu. Popodanínávrhuvočiodporcovi,kontaktovalJUDr.Gažíkodporcu,ktorýtelefonicky
deklaroval, že peniaze, ktoré boli získané z vymoženia prvej pohľadávky i zaplatí navrhovateľovi, avšak
bol ochotný zaplatiť len ním uvádzanú a vypočítanú čiastku. Listom z 11.februára 2014 odporca
písomne vyzval navrhovateľa, aby na jeho účet zložil sumu 5974,91 €, ako finančné prostriedky do

združenia, a to najneskôr do 15. marca 2014. Na osobitný depozitný účet JUDr. Gažíka, na ktorom
vedie peniaze svojich klientov, bol dňa 14. marca 2014 vložený zostatok finančných prostriedkov zo
združenia vo výške 3 238,61 €. Písomným podaním zo 17. marca 2014 odporca odstúpil od zmluvy o
vzájomnej spolupráci s navrhovateľom z dôvodov uvedených v § 49 Občianskeho zákonníka a § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje

po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený
nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo
preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha
postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o
dosiahnutie dojednaného účelu.
Podľa § 832 ods. 1 Občianskeho zákonníka majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely
zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.
Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
Podľa § 837 Občianskeho zákonníka každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť
o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt
poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej

činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov na zistený skutkový stav, pričom dospel k
záveru, že najskôr bude treba posúdiť v konaní vzniknuté prejudiciálne otázky. Ako prejudiciálne otázky

bolo potrebné posúdiť to, akú zmluvu vlastne spolu dňa 20. mája 2008 uzatvorili účastníci konania
a či je táto zmluva stále platná a účinná. Súd dospel k záveru, že účastníci konania medzi sebou
uzatvorili inominátnu zmluvu, ktorá v sebe obsahovala najmä prvky zmluvy o združení podľa § 829 a
nasl. Občianskeho zákonníka (napr. čl. III bod 2. -majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom oboch účastníkov, čl. II bod. 5.- každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo

sa presvedčiť o hospodárskom stave spolupráce), ale aj prvky zmluvných typov podľa Obchodného
zákonníka, napr. spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti (ohodnotenie peňažných a
nepeňažných vkladov účastníkov zmluvy). Zmluva tiež predpokladala aj následné uzatvorenie príkaznej
zmluvy medzi jej účastníkmi a treťou osobou - JUDr. Igorom Gažíkom (podľa čl. III. bod. 8 sa účastníci
zmluvy dohodli, že poveria zastupovaním JUDr. Igora Gažíka advokáta z Prievidze, prostredníctvom,

ktorého k spolupráci došlo. Tento vykoná v prípade potreby i vzájomné vyúčtovanie. Bude zabezpečovať
ivzájomnéplnenietejtozmluvypočastrvaniasúdnychsporov.Vprípadenezhôd opostupevsporebude
jeho rada rozhodujúca a pre účastníkov záväzná.). Po posúdení obsahu zmluvy dospel súd k záveru,
že občianskoprávne vzťahy ňou založené by sa mali spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka
upravujúcimi zmluvu o združení (§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka), nakoľko obsahovo i účelom

sú im najbližšie. Navrhovateľ a odporca sa totiž dobrovoľne spolčili (združili) do združenia bez právnej
subjektivity, dohodli sa na tom, že majetok získaný spoločnou činnosťou sa stane ich spoluvlastníctvom
a tento si v pomere 90:10 v prospech navrhovateľa aj rozdelia, a to na základe vyúčtovania, ktoré
vykoná nimi poverená osoba. Pri posudzovaní platnosti zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa20. mája 2008 súd dospel k záveru, že táto nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, ako sa to počas konania snažil prezentovať odporca. Odporca totiž svoje tvrdenie, že
zmluvu uzatváral vo finančnej tiesni, ničím nepreukázal a neuniesol teda v danom smere dôkazné

bremeno. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že to bol odporca a nie navrhovateľ, kto sa s JUDr.
Igorom Gažíkom podieľal na konečnom písomnom znení zmluvy a veľakrát jej znenie i pripomienkoval,
ako aj to, že jej podpísaniu predchádzalo dlhšie obdobie, počas ktorého prebiehali rokovania o tom,
akú zmluvu medzi sebou účastníci konania uzatvoria a v akom pomere si medzi sebou rozdelia zisk.
Argumentácia odporcu vyvodzujúca existenciu nápadne nevýhodných podmienok uzatvorenia zmluvy

z toho, že hodnota jeho vkladu (pohľadávok v nominálnej hodnote 24 305 173,24 Sk) bola určená len
na 20 000,- Sk, je celkom zjavne nenáležitá, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca
pohľadávky v tejto nominálnej hodnote od postupcu odkúpil za odplatu vo výške 20 000,- Sk, a o ich
bonite svedčí i to, že spoločnosť BreTar, a.s. postupcovi za pohľadávku v nominálnej hodnote 13 636
246,06Sk zaplatilaibasumu1200000,-Sk. Zatohostavusúddospelkzáveru,žeodporcanemoholdňa
17. marca 2014 jednostranným právnym úkonom z dôvodov uvedených v § 49 Občianskeho zákonníka

platne odstúpiť od zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom dňa 20. mája 2008. Z vykonaného dokazovania
ďalej vyplynulo, že odporca nemohol platne od tejto zmluvy odstúpiť ani z dôvodu uvedeného v § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ poskytol svoje finančné prostriedky vo výške 180
000,- Sk svedkovi Gažíkovi, pričom tieto boli použité na zaplatenie súdnych poplatkov a trov právneho
zastúpenia súvisiacich s vymáhaním predmetných pohľadávok, a zostatok navrhovateľom poskytnutých

prostriedkov vo výške 3238,61 € sa stále nachádza na účte svedka Gažíka vedenom v Tatra banke,
a.s. Písomné odstúpenie odporcu od predmetnej zmluvy s navrhovateľom súd vyhodnotil ako účelovú
procesnú obranu odporcu, v snahe dosiahnuť úspech v spore a vyhnúť sa tak zaplateniu podielu zo
zisku združenia navrhovateľovi.

Po ustálení, že zmluva uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľom dňa 20. mája 2008 je stále platná
a účinná, sa súd zaoberal i námietkou premlčania vznesenou odporcom. Podľa § 101 Občianskeho
zákonníka všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v
okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to teda okamih, kedy

oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na splnenie záväzku. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve
(viď R 1/1998). Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po
prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť. V prípade
záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať (dare), začína premlčacia doba

plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti
pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia
doba plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola
dohodnutá a ani inak určená začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom potom, keď dlh vznikol
( viď R 28/1984).

V posudzovanej veci sa navrhovateľ mohol svojho práva proti odporcovi úspešne domáhať na súde
po prvý raz dňa 11. júna 2009, t.j. nasledujúci deň po dni, kedy boli finančné prostriedky zaplatené
spoločnosťou BreTar, a.s. poukázané z účtu postupcu na účet odporcu, čo vyplýva z toho, že v zmluve
účastníkovkonaniazodňa20.mája2008splatnosťpodielunaziskuneboladohodnutáaaniinakurčená.
Pokiaľ teda odporca obdržal finančné prostriedky dňa 10. júna 2009, vznikol mu v tento deň i dlh voči

navrhovateľovi,pričomvtenistýdeňmoholsvojdlhnavrhovateľoviaj splniťbeztoho,abysjehoplnením
bol v omeškaní. V zmysle záverov z uvedenej judikatúry tak v posudzovanej veci začala premlčacia doba
plynúť nasledujúci deň, t.j. 11.júna 2009 a keďže navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi uplatnil na súde
11.júna 2012, uplatnil ho včas, v posledný deň plynutia trojročnej premlčacej doby. V posudzovanej veci
nemohla premlčacia doba začať plynúť už 26. júna 2008, ako to uvádzal odporca, nakoľko, ak by aj

navrhovateľ voči odporcovi v tento deň žalobu podal, nebol by v konaní úspešný, pretože z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by postupca spoločnosti BreTar, a.s. oznámil postúpenie svojej pohľadávky
naodporcuaodporcavtentodeňfinančnéprostriedkynasvojomúčtenemal.Keďžepostupcapotom,čo
v roku 2006 postúpil pohľadávku na odporcu, nárok na zaplatenie naďalej vymáhal vo vlastnom mene,
plnila spoločnosť BreTar, a.s. sumu 1 200 000,- Sk na účet postupcu. Postupca bol následne v zmysle

bodu 5.4 zmluvy o postúpení pohľadávok za odplatu uzatvorenej s odporcom dňa 22. septembra 2006
uhradiťtútočiastkubezodkladnenaúčetpostupníka-odporcu. Postupcavšaktútočiastku zaslalnaúčet
odporcuaž10.júna2009. Premlčaciadoba,ktorázačalaplynúť26.júna2008satýkalaprávnehovzťahu
medzi odporcom a postupcom, išlo o trojročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia.Vzhľadom na zmluvne dohodnutú splatnosť (bezodkladne), sa tak odporca už 26. júna 2008 mohol
žalobou podanou voči postupcovi úspešne domáhať práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Po vysporiadaní sa s prejudiciálnymi otázkami a i s otázkou začatia premlčacej doby sa súd vo veci
zaoberal tým, ako spravodlivo usporiadať vzťahy medzi účastníkmi združenia. Dospel k záveru, že v
posudzovanom prípade nie je možné uskutočniť konečné vyporiadanie účastníkov združenia, keďže v
súčasnosti je na Okresnom súde Žilina stále vedené konanie voči spoločnosti KINEX, a.s., predmetom
ktorého je zaplatenie druhej z pohľadávok vloženej odporcom do združenia a podľa čl. III bod 7. zmluvy

o vzájomnej spolupráci sa konečné vyporiadanie uskutoční „hneď po obdržaní poslednej čiastky alebo
po dohode o ďalšom nepokračovaní vo veciach spoločného podnikania“, avšak je možné uskutočniť
čiastočné vyporiadanie účastníkov združenia, ktoré zohľadní príjmy a výdavky združenia v súvislosti
s vymožením pohľadávky voči spoločnosti BreTar, a.s. Od dosiahnutého príjmu združenia vo výške
39 832,70 € je v takom prípade nutné odrátať výdavky združenia vzniknuté pri súdnom vymáhaní
pohľadávky vo výške 611,43 € a daňové výdavky združenia vo výške 7441,98 €, pretože odporca v

dobrej viere dňa 31. marca 2010 plnil daňovú povinnosť z príjmov dosiahnutých v združení a splnil tak
i daňovú povinnosť navrhovateľa. Keďže v súvislosti s vymáhaním prvej pohľadávky účastníci konania
dosiahli vo svojom združení čistý zisk vo výške 31 779,29 € a podľa zmluvy je podiel navrhovateľa
na dosiahnutom zisku združenia vo výške 90%, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je
čiastočne dôvodný, nakoľko odporca mu doposiaľ nezaplatil 90%-ný podiel na dosiahnutom čistom zisku

združenia vo výške 28 601,36 € a preto k splneniu tejto povinnosti odporcu aj zaviazal, pričom vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ od odporcu požadoval aj úroky z omeškania, a
to od 1. januára 2012 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca bol v omeškaní
s plnením peňažného dlhu minimálne od 12. októbra 2011, kedy si prevzal vyúčtovanie vyhotovené
svedkom JUDr. Gažíkom. Preto súd odporcu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 28.601,36 € od 1.1.2012 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. januáru 2012 bola vo výške 1%.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní čiastočne
úspešný priznal čiastočnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia.

Sumu trov právneho zastúpenia súd určil podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ a § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, pričom advokátovi navrhovateľa priznal odmenu a náhrady za:

prevzatie a prípravu obhajoby dňa 2.12. 2013 492,93€
písomné podanie vyjadrenia dňa11.12. 2013 492,93€
účasť na pojednávaní dňa12.12.2013 492,93€
účasť na pojednávaní dňa 28.3. 2014 492,93€
účasť na pojednávaní dňa 21.8. 2014 492,93€

režijný paušál - 3 x 7,81 € + 2 x 8,04 € 39,51 €
Spolu 2504,16 €

Vzhľadomnavýškupriznanéhonároku vrozsahu79,64%zpôvodneuplatnenéhonároku,bolvkonanív
tomto rozsahu navrhovateľ úspešný a neúspešný bol v rozsahu 20,36%, jeho čistý úspech v spore preto

predstavoval 59,28% (79,64%-20,36%). Súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 1484,46 €
(59,28% z 2504,16 €), ktorú odporcu v zmysle § 149 O.s.p. zaviazal plniť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.