Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208964
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415208964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava,
IČO: 35 885 459, proti odporkyni: W. U., T.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. N. XXXX/XX, XXX
XX Bratislava, štátny občan SR, zastúpená opatrovníčkou N. I., zamestnankyňou Okresného súdu
Bratislava IV, o zaplatenie 193,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 11,39 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 11,39 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom začatie konania zo dňa 08.07.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa
13.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 193,64 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 144,60 Eur od 07.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporkyňou uzavreli zmluvu o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB POHODA, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a vedie odporkyni bežný účet.
Zároveň bola uzavretá zmluva o povolenom čerpaní k bežnému účtu (oznámenie), na základe ktorej
boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp.
kontokorentného účtu. Nakoľko odporkyňa poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru k dátumu 31.10.2013. Na základe oznámenia a obchodných podmienok

pre povolené prečerpanie bežného účtu bola s odporkyňou dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková
sadzba. Aktuálna úroková sadzba povoleného prečerpania je vo výške 18,90%. Podľa vyčíslenia
pohľadávky ku dňu 06.07.2015 bol celkový zostatok v sume 193,64 Eur pozostávajúci z istiny v sume
0,- Eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 81,51 Eur, úrokov z omeškania v sume 49,04 Eur a
poplatkov v sume 63,09 Eur.
Podaním zo dňa 12.10.2015 navrhovateľ bližšie špecifikoval svoju pohľadávku, pričom uviedol, že
nezaplatené riadne úroky vo výške 81,51 Eur boli účtované odo dňa prvého čerpania úveru a boli

vyčíslené ku dňu 06.07.2015. Základom pre výpočet bol aktuálny zostatok na úverovom účte, pričom
úroková sadzba pre povolené prečerpanie bola v čase podania návrhu vo výške 18,90%, a to podľa
sadzobníka platného k 15.04.2013. Úroky z omeškania vo výške 49,04 Eur boli počítané z nedoplatkov
na splátkach riadneho úroku, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a pozosplatnení úveru aj z nesplatenej istiny. Prvýkrát boli odporkyni účtované úroky z omeškania vo výške
0,03 Eur za omeškanie s úhradou riadneho úroku vo výške 10,18 Eur. Nezaplatené poplatky vo výške
63,09 Eur predstavujú poplatky za výzvu zo dňa 02.07.2013 v sume 35,- Eur a výzvu zo dňa 31.07.2013

v sume 35,- Eur po čiastočnej úhrade platbou zo dňa 28.10.2013.

Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, uznesením č.k. 5C 168/2015-50 zo
dňa 25.05.2016 ustanovil odporkyni opatrovníka pre toto konanie (§ 29 O.s.p.).

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko

posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s §
156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa na úradnej tabuli tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na deň
20.06.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na začatie konania zo dňa 08.07.2015,

zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA zo dňa 09.12.2009, oznámením o
poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003454476R zo dňa 11.12.2009, poslednou výzvou
na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 31.07.2013 spolu s doručenkou, oznámením o zosplatnení úveru
zo dňa 01.11.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, podmienkami pre vydávanie a používanie
platobných kariet, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, úrokovými

sadzbami platnými od 15.04.2013, sadzobníkom pre fyzické osoby občanov a zistil nasledovný skutkový
stav:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 09.12.2009 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb
ČSOB POHODA na základe ktorej navrhovateľ zriadil a viedol odporkyni bežný účet. Oznámením

o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 11.12.2009 poskytol navrhovateľ na základe žiadosti
odporkyne možnosť povoleného prečerpania na bežnom účte do výšky úverového limitu 700,- Eur,
pričom ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania predstavovala výška úrokovej sadzby 16,90%.

V zmysle čl. II ods. 5 podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu klient je povinný zabezpečiť na

svojom bežnom účte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie, k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov, vrátane
úrokov z omeškania.

V zmysle čl. III bod 3 podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čiastky, so zaplatením ktorých

je klient v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou podľa ods. 1) tohto článku, pričom banka je
oprávnená úročiť tieto čiastky aj úrokom z omeškania, ktorého sadzba je zverejnená v prevádzkových
priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk .

Nakoľko odporkyňa po niekoľkonásobných výzvach neuhradila dlžnú sumu, ktorá vznikla neuhradením

úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania, navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru a listom zo dňa
01.11.2013 oznámil odporkyni, že jej dlh sa stal splatný k 31.10.2013 v súlade s podmienkami pre
povolené prečerpanie bežného účtu. Počas trvania úverového vzťahu odporkyňa vyčerpala celý limit
povoleného prečerpania, pričom v prospech úveru vykonala splátky 11x po 60,- Eur a 2x po 20,- Eur, čím
splatila celú istinu povoleného prečerpania. Odporkyňa neuhradila navrhovateľovi sumu riadneho úroku

vo výške 81,51 Eur, ktorý si navrhovateľ uplatnil od prvého dňa čerpania úveru ku dňu 06.07.2015, úroky
z omeškania vo výške 49,04 Eur vypočítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku a z nesplatenej
istiny a poplatky v sume 63,09 Eur.

Podľa§708ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník(ďalejlen„Obchodnýzákonník“)zmluvou

o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky
znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ v spojení s
§ 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže navrhovateľ poskytol odporkyni úver v rámci
svojho podnikania a odporkyni bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o
povolenom prečerpaní k bežnému účtu poskytol odporkyni finančné prostriedky formou povoleného
prečerpania bežného účtu s úrokovou sadzbou 16,90% ročne. (ktorá bola neskôr zvýšená na 18,90%
ročne), ktoré sa odporkyňa zaviazala pravidelne splácať, čo však nesplnila, pričom sa dostala do

omeškania s úhradou viac ako dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
v dôsledku čoho navrhovateľ vyhlásil úver za splatný ku dňu 31.10.2013. Keďže odporkyňa dlžnú sumu
navrhovateľovi napriek tomu nezaplatila, súd návrhu navrhovateľa v časti sumy 11,39 Eur vyhovel. Táto
suma pozostáva z nezaplateného úroku z úveru ku dňu zosplatnenia úveru 31.10.2013 tak, ako to
vyplýva z tabuľky (prehľad platieb) priloženej navrhovateľom.

Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8,05 % od 07.07.2015 (tak
ako si uplatnil navrhovateľ v návrhu) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky 0,05 % + 8 percentuálnych bodov (nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred
01.02.2013).

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené úroky z úveru počítané odo dňa zosplatnenia úveru do dňa
podania návrhu vo výške 70,12 Eur, tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti návrh navrhovateľa

zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015,
sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav
absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s

touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôžepripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať
svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov.

Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu
v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ

je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať
odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku

podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto

nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Súd nemohol vyhovieť ani návrhu v časti žalovanej sumy 49,04 Eur predstavujúcu nezaplatené úroky z
omeškania, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach riadneho úroku a po zosplatnení úveru aj z

istiny. Požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú
príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku).
Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané
úrokysastanúsúčasťouistinyanáslednetakprávoveriteľapožadovať,abydlžníkpreprípadomeškania

s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania. Navrhovateľ však neuzatvoril s odporkyňou
takúto dohodu. Článok III bod 3 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu
nie je takouto dohodou, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Aj keby navrhovateľ s odporkyňou
takúto dohodu uzatvoril, súd by ju vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi
navrhovateľom a odporkyňou považoval za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho

zákonníka v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonník).
Pokiaľ ide o úroky z omeškania z istiny po zosplatnení úveru, tieto súd nedokázal identifikovať. Súd
výzvou zo dňa 18.09.2015 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu žalovanej sumy, najmä aby navrhovateľ
uviedol, ako dospel k jednotlivým častiam žalovanej sumy. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k výzve
vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z omeškania vo výške 49,04 Eur uviedol, že tieto boli počítané z

nedoplatkov na splátkach riadneho úroku, ktoré boli splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a
po zosplatnení úveru aj z nesplatenej istiny. Jednotlivé sumy úrokov z omeškania, obdobie ich účtovania,
percentuálna sadzba a základ pre ich výpočet vyplýva z predloženej mesačnej špecifikácie pohľadávky.
Prvý krát boli odporkyni účtované úroky z omeškania vo výške 0,03 Eur za omeškanie s úhradou
riadneho úroku vo výške 10,18 Eur splatného 31.07.2010. Z uvedeného vyjadrenia ani z priloženej

tabuľky však súd nedokázal identifikovať koľko z vyčísleného úroku z omeškania vo výške 49,04 Eur
pripadá na úrok z omeškania z nesplatenej istiny, preto návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 49,04
Eur zamietol.

Navrhovateľom uložené poplatky vo výške 63,09 Eur súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,

keďže poplatky neboli s odporkyňou dojednané individuálne v zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere,
ale sú upravené len v Sadzobníku poplatkov ČSOB, ktorý netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom
navrhovateľ ako dodávateľ služby je oprávnený tento sadzobník poplatkov jednostranne meniť bez
ohľadu na vôľu dlžníka - odporkyne. Zasielanie upomienok a výziev na zaplatenie nie je bankovouslužbou poskytovanou odporkyni, za ktorú by patrila banke odplata. Tieto poplatky predstavujú plnenie,
ktorými sa odporkyni neposkytuje skutočné protiplnenie, poplatky za upomienky vyjadrujú finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. V tejto súvislosti konajúci

súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/190/2011 z 25.novembra 2012.
Na viac súd považuje za potrebné uviesť, že výzva zo dňa 31.07.2013, ktorú banka zaslala odporkyni,
predstavuje zákonnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na základe ktorej si môže navrhovateľ uplatniť zosplatnenie úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, jej vystavenie preto nemôže byť pričítané na vrub odporkyni. Súd

preto návrh v časti poplatkov vo výške 63,09 Eur zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Navrhovateľ si v podanom návrhu uplatnil náhradu trov konania za súdny poplatok
vo výške 16,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 63,96 Eur (za 2 úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu, pričom za jeden úkon si uplatnil 18,26 Eur +
2x režijný paušál vo výške 8,39 Eur za úkony vykonané v roku 2015) + DPH. Navrhovateľ návrhom
žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu sumu 193,64 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Súd priznal navrhovateľovi sumu 11,39 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Úspech navrhovateľa v
pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 5,88 % (11,39 Eur z 193,64 Eur). Úspech odporkyne v pomere

k žalovanej pohľadávke potom činí 94,12 % (182,25 Eur z 193,64 Eur). Odrátaním úspechu odporkyne
od úspechu navrhovateľa vyjde čistý úspech odporkyne v pomere 88,24 %. Nakoľko si odporkyňa v
konaní trov neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.