Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Elena Kúšová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202432
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312202432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom,
a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast.: JUDr. Oliver Baláž, advokát, Zámocká 10,
811 01 Bratislava, proti odporcovi U. B. - U., R. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, o zaplatenie 810,23 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti druhému a tretiemu výroku rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 26 Cb/24/2012 - 135 zo dňa 03.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26 Cb/24/2012 - 135 zo dňa
03.02.2014 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňarozhodolopovinnostiodporcuzaplatiť navrhovateľovisumu
478,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 21.01.2010 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Rozhodol tiež o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 8,75 eur a trovy
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 24,92 eur, všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie istiny 810,23 eur s príslušenstvom, titulom nárokov zo zmlúv o pripojení.
Navrhovateľ s odporcom uzatvoril:
1) Zmluvu o pripojení č. XXXXXX zo dňa 23.02.1998, na základe ktorej bola poskytnutá a aktivovaná
SIM karta s prideleným tel. číslom XXXX XXX XXX a Dodatok zo dňa 26.06.2008 k tejto Zmluve,
na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý zľavnený mobilný telefón (za 990,- Sk) zn. NOKIA 5310.

Dodatkom zo dňa 26.06.2008 sa odporca okrem iného zaviazal zotrvať 28 mesiacov v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom a počas tejto doby riadne a včas plniť svoje zmluvné povinnosti. Úrok z omeškania
bol dojednaný vo Všeobecných podmienkach čl. 12, s odkazom na platnú právnu úpravu. Pre prípad
porušenia zmluvných podmienok bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur).

2) Zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet č. XXXXXXX zo dňa 08.10.2008, na základe ktorej bolo
odporcovi poskytnuté koncové zariadenie (za 0,03 eur) zn. HUAWEI E220. Odporca okrem iného sa

zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a počas tejto doby riadne a včas
plniť svoje zmluvné povinnosti. Úrok z omeškania bol dojednaný vo Všeobecných podmienkach čl. 12, s
odkazomnaplatnúprávnuúpravu.Preprípadporušeniazmluvnýchpodmienokboladojednanázmluvná
pokuta vo výške 248,86 eur.Poskytnuté služby navrhovateľ vyúčtoval odporcovi jednotlivými mesačnými faktúrami, ktoré odporca
napriek upomienkam a pokusom o zmier v plnej výške neuhradil. Navrhovateľ vykonával fakturáciu

spoločne k Zmluvám č. XXXXXX a č. XXXXXXX.
Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom
dňa 23.02.1998 Zmluvu o pripojení č. 104301 v spojení s Dodatkom zo dňa 26.06.2008 ako fyzická
osoba - nepodnikateľ a dňa 08.10.2008 Zmluvu o pripojení služba Rýchly internet č. XXXXXXX ako
fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci pod obchodným menom U. B. - U..

Nakoľko bolo preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť uhradiť po uzatvorení zmlúv o pripojení
riadne a včas faktúry vystavené navrhovateľom, návrh vo veci samej bol v tejto časti v čase jeho podania
dôvodný.
O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku
úrokov priznal v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. zák. odo dňa 21.01.2010, čo je deň
nasledujúci po dni splatnosti ostatnej faktúry. Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporcu

bola 1 %.
Navrhovateľ si podaným návrhom súčasne uplatnil v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, zaplatiť
zmluvné pokuty, spolu vo výške 580,89 eur.
Navrhovateľ s odporcom uzavreli Zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet č. XXXXXXX, pričom
odporca ju uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci pod obchodným menom U. B. - U.. Pre

prípad porušenia zmluvných podmienok bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,86 eur. V danom
prípade medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo - obchodný vzťah, ktorý súd posúdil v súlade s
ustanovením § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ako inominátnu zmluvu.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ďalej citoval ustanovenia § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 544

ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd mal z listinných dokladov, zmlúv o pripojení a Všeobecných obchodných podmienok
preukázanú dohodu o výške zmluvnej pokuty v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka v
čiastke 248,86 eur. O priznaní úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 Obchodného zákonníka.
V tejto časti preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia, t. j. rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 478,29 eur spolu s
úrokom z omeškania tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom predmetná
suma predstavuje mesačné poplatky za nehlasové služby, oneskorené platby, iné poplatky a služby, ako
aj zmluvnú pokutu k Zmluve o pripojení č. 3018942.
Navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 23.02.1998 Zmluvu o pripojení č. XXXXXX v spojení s Dodatkom

zo dňa 26.06.2008, ktorú odporca uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Pre prípad porušenia
zmluvných podmienok bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur. Podľa záveru súdu prvého
stupňa v danom prípade medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny záväzok, ktorý súd posúdil
v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu.
Prvostupňový súd preto poukázal na znenie ustanovenia § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 53

ods. 1 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Konajúci súd mal za to, že zmluva o pripojení je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, tým sa pri
posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa v predmetnom konaní otvoril priestor pre tzv. súdnu
kontrolu zmluvných podmienok a možnosť naplniť cieľ čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS „postarať sa, aby
spotrebiteľov neprijateľné zmluvné podmienky nezaväzovali“. Základným princípom spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať tzv. neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky.
Navrhovateľ ako dodávateľ ponúka spotrebiteľom svoje služby prostredníctvom štandardných
formulárových zmlúv, ktoré sú vopred pripravené, pričom spotrebiteľ ich obsah a zmluvné podmienky

nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takouto zmluvnou podmienkou je aj dojednanie o zmluvnej
pokute v dodatkoch k zmluvám.
Zmluvná pokuta tak nemá charakter individuálneho dojednania, pretože žalobca ako dodávateľ s
odporcom ako spotrebiteľom zmluvnú pokutu osobitne nevyjednáva, pretože je dojednaná za rovnakých
podmienok so všetkými účastníkmi uzavretých zmlúv.

Je tiež potrebné uviesť, že pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy by nemal byť prísnejšie sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník, konkrétne spotrebiteľ, pretože z predmetných zmlúv a dodatkov
je zrejmé, že nesplnenie povinnosti dodávateľom nie je zabezpečené inštitútom zmluvnej pokuty.Keďžezneplatnejzmluvnejpodmienkynevzniklonavrhovateľoviprávonaplnenieaodporcovipovinnosť
plniť (zaplatiť 331,94 eur), návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.
Súd úspech účastníkov v konaní vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech navrhovateľa a
odporcu. V konaní mal 59,02 % úspech navrhovateľ a 40,98 % úspech odporca. Pomer úspechu v
konaní zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšieho účastníka, v tomto prípade navrhovateľa,

odpočítal úspech menej úspešného účastníka, v tomto prípade odporcu a zistil, že navrhovateľov pomer
úspechu bol 18,04 %. O trovách prvostupňového konania preto Okresný súd Bratislava III rozhodol tak,
ako je uvedené v treťom výroku jeho rozsudku zo dňa 03.02.2014.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov dva a tri podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ podľa ustanovenia § 201 a nasl. O. s. p..

Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že služby poskytované na základe Dodatku zo dňa 26.06.2008
k Zmluve o pripojení č. XXXXXX boli podľa súdu predložených faktúr vyúčtované podnikateľskému
subjektu, ktorý podnikal s prideleným IČO: XX XXX XXX.

Uviedol tiež, že odporca dňa 06.10.2008 uzatvoril s navrhovateľom dohodu o zmene v osobe účastníka
zmluvy o pripojení s dohodou o prevzatí dlhu ako podnikateľ s obchodným menom U. B. - U., C.: XX
XXX XXX.
Odvolateľ má za to, že ak by aj súd nezobral do úvahy skutočnosť, že vzťahy z tejto zmluvy v čase
porušenia zmluvných podmienok a odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, boli vzťahmi obchodnoprávnymi

na základe dohody o zmene v osobe účastníka a hodnotil by túto zmluvu ako spotrebiteľskú, potom v
súlade s ustanovením § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka nemohol by dospieť k záveru, že dojednaná
zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Vyjadril tiež názor, že z jeho návrhu jednoznačne vyplýva, že v predmetnej právnej veci nie je naplnené
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko tu preukázateľne pri uzatvorení zmluvy ani

pri uplatnení zmluvnej pokuty nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán a nemožno tak aplikovať ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, nakoľko
zmluvná pokuta preukázateľne nemá v danej právnej veci sankčnú povahu, ale výslovne reparačnú,
resp. ako paušalizovaná náhrada škody a s výslovným preventívnym významom. Zároveň tu nemôže ísť
pri zmluvnej pokute o neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Teda vzhľadom na citované ustanovenia

Občianskeho zákonníka v predmetnej veci, zmluvná pokuta nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Navyše zmluvné podmienky boli individuálne dojednané, a to určito, jasne a zrozumiteľne.
Uviedol tiež, že účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým v hrozbe citeľnej majetkovej sankcie voči
dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a tiež v zabezpečení
veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu nesplnením hlavného záväzku mohla vzniknúť.

Zdôraznil, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán,
pričom v prejednávanej veci odporca mal možnosť voľby a oboznámil sa s podmienkami ako aj
následkami vyplývajúcimi z prípadného porušenia zmluvných podmienok pred uzatvorením zmlúv a
dodatku.
Zmluvná pokuta zabezpečovala budúce možné záväzky, na ktoré sa odporca v dodatku k zmluve

zaviazal. Hodnota záväzku v čase odstúpenia od zmluvy bola 398,49 eur, pričom uplatnená zmluvná
pokuta bola vo výške 331,94 eur.
Odvolateľ ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9 Co 31/2012 zo dňa 19.03.2013,
ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co 16/2010 zo dňa 03.02.2010, kde konajúce súdy
v spotrebiteľskom spore okrem iného konštatovali, že primeranosť zmluvnej pokuty je vždy potrebné

posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti, pričom účelom zmluvnej pokuty je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Odvolanie navrhovateľa smerovalo tiež proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v časti náhrady trov
konania, kde mal odvolateľ za to, že nakoľko bolo nesprávne rozhodnuté o zmluvnej pokute, súd
nesprávne vyhodnotil aj výšku priznanej náhrady trov konania.

Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. rozsudok Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 26 Cb/24/2012 zo dňa 03.02.2014 zmenil tak, že rozhodne o povinnosti
žalovaného zaplatiť navrhovateľovi sumu 810,23 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % z dlžnej
čiastky ročne od 21.01.2010 až do zaplatenia a tiež o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovyprvostupňového konania vo výške 186,80 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 90,88 eur k rukám
jeho právneho zástupcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O. s. p..
Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu navrhovateľom
doložených dôkazov a vyvodil z neho správny právny záver, pričom postupoval v súlade s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že predmetný vzťah
vzniknutý medzi účastníkmi na základe Zmluvy o pripojení č. XXXXXX zo dňa 23.02.1998 v spojení s
Dodatkom zo dňa 26.06.2008 je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ju odporca podpísal ako fyzická osoba nepodnikateľ.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok s cieľom
vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky a tak naplniť cieľ čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS
„postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali.“

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok, že v spotrebiteľských
zmluvách často vystupujú nerovné subjekty.

Z dodatku k zmluve o pripojení (ktorý je súčasťou spisu súdu prvého stupňa) z bodu 4 vyplýva, že
v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej
v bode 1 písm. b/ alebo bode v 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných
podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM

karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto dodatku.
Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v
predmetnom dodatku k zmluve o pripojení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade
so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť výlučne sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, konkrétne spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad
vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že navrhovateľ ako
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v prípade nesplnenia povinnosti na jeho strane. V prejednávanej

veci je možné zmluvnú pokutu považovať za neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ
nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku.V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v uzatvorenej
zmluve aj právo na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú
je súčasne viazaná daná zmluvná pokuta.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v žiadnom prípade nepopiera význam zmluvnej pokuty
a ani nie je dojednania, ale je potrebné v každej konkrétnej veci dbať na skutočný zmysel a cieľ inštitútu
zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských
vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných

zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie o zmluvnej pokute.

Je zrejmé, že navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako so spotrebiteľom individuálne

nedohodol, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok v mnohých zmluvách.
Je zrejmé, že navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Vyberal si len balík
služieb, dobu viazanosti a konkrétny mobilný telefón.

Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že odporca dňa 06.10.2008 uzatvoril s navrhovateľom
dohodu o zmene v osobe účastníka zmluvy o pripojení, s dohodou o prevzatí dlhu ako podnikateľ pod
obchodným menom U. B. - U., C.: XX XXX XXX.
Uviedol tiež, že zmluvné dojednania o balíku programov, mobilnom telefóne, dobe viazanosti a výške
zmluvnej pokuty boli dojednané individuálne.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia
zásada, vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové
podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto
skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú
zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v

súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti
nárokov, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ
pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania, v danom prípade žalovanému, teda hrozí pri nesplnení
dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut

non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Odvolateľ však tvrdenia, že išlo o individuálnu dohodu medzi účastníkmi nezdokladoval, pričom v
konaní pred súdom prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ ponúkal svoje služby
prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné

podmienky nemohol ovplyvniť, pričom výška zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostal do doby viazanosti.
Rovnako navrhovateľ nepreukázal prevzatie dlhu zo strany podnikateľa U. B. - U., C.: XX XXX XXX.
Skutočnosť, že navrhovateľ faktúry za služby vystavoval na subjekt U. B. - U., C.: XX XXX XXX,
nepreukazuje uzatvorenie dohody o prevzatí dlhu.

V súvislosti s rozsudkami Krajského súdu v Prešove a v Nitre, na ktoré poukázal, odvolateľ, odvolací
Krajský súd v Bratislave uvádza, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným iným súdom v inej
právnej veci.

Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania, keď
vychádzal z pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu v konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č. k. 26 Cb/24/2012 - 135 zo dňa 03.02.2014 v odvolaním napadnutej časti potvrdil v súlade

s ustanovením § 219 O. s. p..Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
mu žiadne v priebehu odvolacieho konania nevznikli.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.