Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201205
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov
senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ U. M.,
nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ U.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XXXX/XX, XXX XX X.,
právne zastúpených JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou so sídlom XX. R. XXX/XX, XXX XX Z. Z., proti
žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa č. 17, 010 01

Žilina, za účasti účastníka konania: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. B. XX, XXX XX U., v zastúpení
JUDr.MiriamPodhradskou,advokátkousosídlomR.XXXXX/XX,U.,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18.8.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 24.10.2014 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/

(ďalej len „žalobcovia“) domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2014/020376/KRA zo dňa 18.8.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“, „napadnuté
rozhodnutie“, „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil
rozhodnutie Mesta Vrútky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. j. SP-325/2014-Ry zo dňa
17.04.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Mesto Vrútky podľa § 117 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) povolilo stavbu „Rodinný dom
a garáž“ (ďalej len „posudzovaná stavba“, „umiestňovaná stavba“, „povoľovaná stavba“, „navrhovaná
stavba“) v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na pozemku CKN p. č. 1027 a 4291, kat. úz. X.. V
odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňového
správneho orgánu a konštatoval, že s poukazom na § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. boli splnené
podmienky pre spojenie územného a stavebného konania, nakoľko sa jednalo o jednoduchú stavbu
definovanú v § 139b ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej aj „Stavebný zákon“). Konštatoval,

že prvostupňový správny orgán vychádzal z kladných stanovísk orgánov štátnej správy a vyjadrení
dotknutých orgánov a konštatoval, že k navrhovanému napojeniu stavby na jestvujúce inžinierske siete
miestnej komunikácie dali súhlasy ich vlastníci a správcovia. Ďalej konštatoval, že umiestnená stavba
je v súlade s Vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu (ďalej len „Vyhláška č. 532/2002 Z.z.) a že pri umiestňovaní stavby je
potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre

umiestnenie susedných stavieb, resp. vo vzťahu k už jestvujúcim stavbám a tiež možnosti údržby
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územie činnosťami,
ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Žalovaný konštatoval, že z projektovej dokumentáciezistil, že navrhovaný prízemný rodinný dom (ďalej len „rodinný dom“) s obytným podkrovím a garáž
sú umiestnené na pozemku p. č. 1027 tak, že rodinný dom je od hranice pozemku p. č. 1028 vo
vzdialenosti 2 m, t.j. v súlade s podmienkou uvedenou v § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., od hranice

pozemku p. č. 1026/1 je vo vzdialenosti 4,93 m a garáž je umiestnená na hranici s parcelou 1025 so
súhlasom jej vlastníčky vo vzdialenosti 2,5 m od miestnej komunikácie. Navrhovaná stavba rodinného
domu pôdorysných rozmerov 8,28 x 7,28 m je umiestnená na západnej strane pozemku vo vzdialenosti
16,3 m od miestnej komunikácie tak, že nie je protiľahlou stavbou k jestvujúcemu rodinnému domu
žalobcov, ktorý je umiestnený podľa snímky z katastrálnej mapy severne od posudzovanej stavby a na

hranici s miestnou komunikáciou. Konštatoval, že je zrejmé, že navrhovaná stavba nemôže ovplyvniť
požiadavky na denné osvetlenie a presvetlenie a narušenie pohody bývania jestvujúceho rodinného
domu žalobcov, umiestnením stavby nebude trvalo obmedzené ani užívanie susedného pozemku p. č.
1028 na účel určený, t.j. záhrada, pretože výška navrhovaného rodinného domu a jeho vzdialenosť od
spoločnej hranice nemôže podstatne tento účel obmedziť.

Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, že umiestnením navrhovanej stavby dôjde k
zatieneniu ich záhrady a nepriaznivému vplyvu na už vysadené okrasné rastliny a trávnik. Konštatoval,
že Stavebný zákon ani príslušná vyhláška (STN) nestanovujú požiadavky na preslnenie nezastavaného
pozemku alebo záhrady, preto táto námietka ako aj námietka o znížení ceny ich nehnuteľnosti bez
predloženia dôkazu, že zastavaním susedného pozemku môže dôjsť k zníženiu hodnoty susednej

nehnuteľnosti nie je preukázaná a ani opodstatnená. Stavebný zákon a vykonávacie predpisy
neobsahujú inštitút znehodnotenia nehnuteľností, či už v dôsledku umiestnenia stavby alebo v dôsledku
iných skutočností predpokladaných Stavebným zákonom a vykonávacími predpismi, preto ani nepatrí
do právomoci stavebných úradov rozhodovať o otázke znehodnotenia susedných nehnuteľností. Na
uplatnenie týchto nárokov majú žalobcovia možnosť domáhať sa nápravy pred inými príslušnými

orgánmi a inými právnymi prostriedkami.

Umiestnenie stavby je v súlade s ÚPN Mesta Vrútky a jeho regulatívmi, keď územie, v ktorom sa
umiestňuje rodinný dom sa nachádza v území, ktoré je už zastavané rodinnými domami, t.j. záväznou
funkciou výstavby rodinných domov a architektonické riešenie stavby spĺňa požiadavky aj z hľadiska

prípustnej podlažnosti stavby, pričom dotknuté orgány, ktoré sa k umiestňovanej stavby vyjadrovali,
potvrdili jej umiestnenie v súlade s osobitnými predpismi. Žalovaný konštatoval, že umiestnenie
rodinného domu je v súlade s vyhláškou, ktorou sa stanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a stavebný úrad preto nemal dôvod nepovoliť posudzovanú stavbu. Pri
posudzovaní veci dbal žalovaný na vyváženosť práv účastníkov konania, a to právo stavebníčky

umiestniť novostavbu rodinného domu, vzhľadom na budúci zámer žalobcov uskutočniť na svojom
pozemku inú stavbu. Pokiaľ sa jedná o námietku pochybenia stavebnému úradu pri začatí správneho
konania, žalovaný poukázal na § 24 Správneho poriadku, § 33 ako aj 61 Stavebného zákona a
konštatoval, že tvrdenie žalobcov o nesprávnom doručení písomnosti, ktorou mali byť dotknutí na svojich
právach vyhodnotil za neopodstatnenú, pretože z postupu stavebného úradu vyplýva, že žalobcovia boli

s podkladmi žiadosti riadne oboznámení, mali sa možnosť k nim vyjadriť a stavebný úrad v rámci osobnej
návštevy žalobcov dňa 02.04.2014 ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia umožnil žalobcom
nahliadnuť do projektovej dokumentácie stavby a ostatných priložených dokladov a zároveň určil im
aj lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok k navrhovanej stavbe do 7 pracovných dní odo dňa,
kedy boli oboznámení s podkladmi, pričom aj túto lehotu žalobcovia využili a dňa 09.04.2014 doručili na

stavebný úrad pripomienky a návrhy k povoľovanej stavbe. K námietke žalobcov, že ich námietky bol
povinný stavebný úrad posúdiť ako občianskoprávne námietky a postupovať podľa § 137 Stavebného
zákona, žalovaný konštatoval, že námietky neboli takého charakteru, o ktorých prináleží rozhodovať
súdu, netýkali sa vlastníckych alebo iných práv k pozemkom stavbám, preto nebol dôvod prerušiť, podľa
§ 137 Stavebného zákona, konanie.

Proti rozhodnutiu žalovaného podali riadne a včas žalobu žalobcovia. Žiadali napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V
dôvodoch žaloby poukázali, že správny orgán v procesnom postupe nesprávne zistil skutkový stav
veci. Rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadou spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci pred

vydaním rozhodnutia. Tvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacej stavby vo vzťahu k
povoľovanej stavbe. Poukázali na str. 7 rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný uviedol, že oznámenie
o začatí stavebného konania doručoval stavebný úrad doporučenou zásielkou do vlastných rúk
opakovaným doručením aj účastníkom konania manželom U. a X. M., každému osobitne na adresu,ktorá bola stavebnému úradu známa z údajov katastra nehnuteľností. Tvrdili, že majú prihlásený pobyt
na Meste Vrútky na adrese L. XXXX/XX, XXX XX X. a v katastri nehnuteľností sa okrem bývalej adresy
žalobcu v rade 1/ nachádzala aj adresa žalobcu v rade 2/, na ktorej by bolo možné uvedenú zásielku

prevziať. Poukázali na prax stavebných úradov, ktoré v mnohých prípadoch si zjednodušujú doručovanie
úradných zásielok manželom, ktorí sú obaja účastníkmi konania tým, že zasielajú písomnosti len
jednému z nich. Ustanovenie § 17 ods. 4 Správneho poriadku bolo správnym orgánom porušené, keď
sa doručovalo rozhodnutie spoločne účastníkovi konania na adresu uvedenú v katastri iba pri jednom
z účastníkov konania, keď sa tu nachádzala aj odlišná adresa manželky účastníka konania - žalobcu v

rade 1/, ktorá je tiež účastníčkou konania. Poukázali na § 24 Správneho poriadku a tvrdili, že nemohla
nastať fikcia doručenia, keď v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami nedošlo k riadnemu
doručeniu zásielok o oznámení začatia konania žalobcom v rade 1/ a 2/, čím postupom správneho
orgánu bola žalobcom odňatá možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania a prerokovania veci so
samotným stavebníkom a správny orgán im umožnil iba podať námietky. Bolo povinnosťou správnych
orgánov zistiť trvalý pobyt žalobcov vzhľadom na to, že sa jedná o susediacu stavbu. Poukázali na §

39a a § 37 Stavebného zákona a tvrdili, že umiestňovaná stavba nezodpovedá architektonickému a
urbanistickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania, čo konkretizovali
v podaných námietkach. Na hranici pozemku je niekoľkoročná výstavba 30-ročných okrasných drevín,
ktoré budú plánovanou výstavbou ohrozené, a to nielen zhoršením svetelno-technických, ale bude
ohrozený aj koreňový systém týchto drevín výkopovými prácami pre umiestnenie plynovej prípojky, ktorá

má byť umiestnená 1 m od hranice pozemku. Správny orgán neposudzoval, či umiestnenie stavby je v
súlade s § 37 Stavebného zákona a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 03.12.2014. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci.

Pribratý účastník - stavebníčka sa k veci písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p.

ju zamietol.

Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení k 31.12.2014, rozhodnutím o umiestnení stavby sa
určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie

stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 cit. zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým

životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 39a ods. 4 cit. zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným
konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia

jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že
podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení k 31.12.2014, v stavebnom povolení určí stavebný
úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a
pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi,predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné
prostredie.

Podľa § 66 ods. 2 cit. zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne
určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná

osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

Podľa § 66 ods. 3 cit. zákona, v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej

určí:
a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,

d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,
napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových
vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,
e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,
f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,

g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,
h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní
[ § 62 ods. 1 písm. d)],
i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1),
j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri umiestňovaní stavby a
jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu
obce, prípadne územného plánu zóny.

Podľa § 4 ods. 2 cit. vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie
nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných
komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, vzájomné odstupy stavieb
musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne,
ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany,
požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia

umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie
územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 cit. vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi
nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 m.Podľa § 6 ods. 4 cit. vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov
podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 cit. vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch
3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné

vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa § 6 ods. 6 cit. vyhlášky, vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí
byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované
v stavebných medzerách radovej zástavby.

Podľa § 6 ods. 7 cit. vyhlášky, vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších
spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je výslovne ustanovené inak,

vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň

doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu krajský súd konštatuje, že umiestňovaná stavba
má byť umiestnená CKN parcele č. 1027, ktorá bezprostredne susedí s CKN p. č. 1028 a 1029,
kat. úz. X. v spoluvlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné.

Účastníkmi povoľovacieho konania jednoznačne mali byť aj žalobcovia v rade 1/ a 2/ a všetky písomnosti
bol povinný správny orgán žalobcom v rade 1/ a 2/ v súlade so zákonom doručiť. Z predloženého
administratívnehospisujepreukázané,žeoznámenieMestaVrútky-prvostupňovéhosprávnehoorgánu
o začatí stavebného konania a pozvánka na ústne pojednávanie č. SP-325/2014-Ry z 10.03.2014
určené na deň 24.03.2014 o 10:30 hod. bolo doručované žalobcom v rade 1/ a 2/. Z doručeniek, ktoré

sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi v rade 1/ bolo toto oznámenie doručované
na adresu M. XXXX/XX, U. a na rovnakú adresu aj žalobkyni v rade 2/ s tým, že zásielky sa vrátili
správnemu orgánu späť dňa 02.04.2014 a 03.04.2014 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote.“ Prvostupňový správny orgán oznámenie o začatí správneho konania doručoval doporučene do
vlastných rúk s opakovaným doručením. Z obálky, ktorá sa vrátila správnemu orgánu späť je zrejmé, že

bol vykonaný iba prvý neúspešný pokus o doručenie a výzva na opakované doručenie dňa 13.03.2014
a opakované doručenie 14.03.2014 a na obidvoch listových zásielkach adresovaných žalobcom 1/ a 2/
nie je uvedený deň uloženia zásielky na pošte.

Pre doručovanie podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. vo väzbe na § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku

bolo potrebné, aby táto dôležitá písomnosť bola doručená v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o správnom
konaní. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
však k doručovaniu žalobcom v rade 1/ a 2/ oznámenia o začatí konania nedošlo a je preukázané, že na
pojednávaní vytýčenom na deň 24.03.2014 ako vyplýva z prezenčnej listiny neboli prítomní žalobcovia
v rade 1/ a 2/. Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam spísaný dňa 02.04.2014 na Mestskom

úrade vo Vrútkach, z ktorého krajský súd zistil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa dostavili na úrad práve
z dôvodu, že sa nemohli zúčastniť ústneho pojednávania určeného na deň 24.03.2014, keď stavebný
úrad pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania vychádzal z dostupných údajov katastra
nehnuteľností. Z obsahu úradného záznamu krajský súd zistil, že stavebný úrad určil žalobcom akoúčastníkom konania lehotu na uplatnenie námietok k posudzovanej stavbe do 11.04.2014. Záznam je
podpísaný žalobcami 1/ a 2/. Súčasťou administratívneho spisu sú aj námietky žalobcov v rade 1/ a 2/ zo
dňa 07.04.2014, doručené na Mestský úrad Vrútky dňa 09.04.2014, s ktorými sa v dôvodoch rozhodnutia

zaoberal tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán.

Krajský súd konštatuje, že i keď oznámenie o začatí stavebného konania nebolo v súlade so zákonom
žalobcom v rade 1/ a 2/ doručené, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich právach,
keď mohli a bolo im umožnené správnym orgánom realizovať základné právo - podať námietky proti

umiestneniu a povoleniu posudzovanej stavby, keď aj toto právo využili.

Preto krajský súd nemohol konštatovať, že v dôsledku nesprávneho doručenia oznámenia o začatí
správneho konania žalobcom došlo k takej vade, v postupe správneho orgánu, ktorá by mala za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu.
Súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Žalobcovia namietali, že umiestnenie stavby nezodpovedá architektonickému a urbanistickému
charakteru prostredia a požiadavkám pohody bývania, keď umiestňovaný dom nezapadá do radovej
výstavby domov vzhľadom k tomu, že ostatné domy sú umiestnené pri hranici s miestnou komunikáciou
a navrhované umiestnenie stavby je vzdialené 16 m od miestnej komunikácie.

Z územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola relevantná pre posúdenie veci, krajský súd zistil, že
územie, v ktorom má byť umiestnená stavba sa v rámci Územného plánu Mesta Vrútky nachádza v
urbanistickom obvode 1, v okrsku 002. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Vrútky, v ktorom
sa vyhlasujú záväzné časti územného plánu mesta, pozemok, na ktorom má byť umiestnená stavba

sa nachádza v okrsku 002, B.8.1. urbanistický obvod I, v ktorom „je situovaná výlučne individuálna
bytová výstavba staršieho typu, v blízkosti rieky Turiec je postavených niekoľko nových objektov IBV. V
koncepcii územného plánu sa počíta s využitím voľných stavebných pozemkov na výstavbu rodinných
domov, jestvujúce prízemné objekty je možné nadstaviť alebo využiť ich podkrovné priestory. Pri
týchto zásahoch klásť dôraz na dobudovanie obslužných komunikácii v požadovaných proporciách v

zmysle dopravných noriem. Z hľadiska C.1.1 regulatív funkčného usporiadania sa v oblasti štruktúry
osídlenia dbá na to, aby rozvoj obytnej funkcie v rámci jestvujúceho zastavaného územia sa realizoval
formou využitia voľných prieluk, ako aj modernizácia existujúceho bytového fondu, vrátane využívania
nadstavby strešných priestorov na objektoch HBV a IBV. V bode 21 prijatých záväzných regulatív
jestvujúca navrhovaná IBV v okrskoch 005 a 002 počíta s tým, že pri rekonštrukčných zásahoch je

možná nadstavba objektov do výšky 2-3 nadzemných podlaží, strechy šikmé, sedlové.“ Vychádzajúc
zo VZN Mesta Vrútky v uvedenej oblasti pri rozvoji obytnej funkcie v rámci jestvujúceho zastavaného
územia treba realizovať formu využitia voľných stavebných medzier ako aj modernizáciou existujúceho
bytového fondu, vrátane využívania nadstavby strešných priestorov na objektov HBV a IBV (§ 1 bod 16
Regulatívy funkčného usporiadania a priestorového využitia územia). Podľa § 2 ods. 1 písm. b) VZN

záväzné regulatívy pre celé riešené územie sú pri situovaní nových objektov povinné rešpektovať uličné
čiaryakoajhistorickúparceláciu,pričompodľa§2bod22záväznéregulatívyprejestvujúcuinavrhovanú
IBV v okrskoch 002 sú:
a) pri rekonštrukčných zásahoch možná nadstavba objektu do výšky druhého, tretieho nadzemného
podlažia,

b) strechy šikmé, sedlové.

Žalobcovia tvrdili, že umiestnenie posudzovanej stavby je v rozpore s územným plánom, keď
posudzovaná stavba nezodpovedá architektonickému a urbanistickému charakteru prostredia a
požiadavkám na pohodu ich bývania.

Krajský súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že pozemok, na ktorom
má byť umiestnená stavba sa nachádza v urbanistickom obvode 1, okrsku 002 Územného plánu Mesta
Vrútky,vktoromjesituovanávýlučneIBVstaršiehotypu.Akovyplývazúzemnoplánovacejdokumentácie
v koncepcii územného plánu pre toto územie sa počíta s využitím voľných stavebných pozemkov a

prieluk na výstavbu rodinných domov, pričom jestvujúce prízemné domy je možné nadstaviť alebo využiť
ich podkrovné priestory.Krajský súd konštatuje, že umiestnenie rodinného domu je v súlade s územným plánom, nakoľko
uvedené územie je v okrsku, kde je situovaná výlučne individuálna bytová výstavba staršieho typu
a z hľadiska územného plánu a budúcej stavebnej činnosti sa počíta práve s postavením nových

objektov individuálnej bytovej výstavby - nových rodinných domov. Územnoplánovacia dokumentácia
umožňuje prízemné objekty nadstaviť, resp. využiť ich podkrovie, pri rekonštrukčných zásahoch je
možná nadstavba objektov do výšky dvoch až troch nadzemných podlaží. Pokiaľ stavebný úrad povolil
stavebníčke výstavbu rodinného domu v uvedenom území, tak takýto postup je v súlade s Územným
plánom Mesta Vrútky, ktorý priamo s IBV - výstavbou rodinných domov, počíta.

Rodinný dom stavebníčky predstavuje jednopodlažný rodinný dom s obytným podkrovím bez
podpivničenia, čo je taktiež v súlade s obsahom územnoplánovacej dokumentácie a takáto výška
rodinného domu nie je v rozpore s územným plánom a nemôže, bez ďalšieho, ovplyvniť, tak ako
to tvrdia žalobcovia, pohodu bývania. Pokiaľ v podaných námietkach žalobcovia tvrdili, že situovanie
umiestňovaného domu je v rozpore s územným plánom, keď doterajšia zástavba rodinných domov je na

hranici s verejnou komunikáciou, pričom posudzovaná stavba je vzdialená od verejnej komunikácie viac
ako 16 metrov, krajský súd poukazuje, že v územnom pláne v § 2 ods. 1 písm. b) - Záväzné regulatívy
pre celé riešené územie, je uvedené, že pri situovaní nových objektov je potrebné rešpektovať uličné
čiary ako aj historickú parceláciu. Krajský súd z takto vymedzeného regulatívu nedospel k záveru, že na
pozemku, kde má byť umiestnená stavba, je potrebné zachovať z hľadiska architektonického charakteru

umiestnenie nových stavieb výlučne pri hranici s verejnou komunikáciou tak, ako je realizovaná
doterajšia staršia individuálna bytová zástavba. Regulatív § 2 ods. 1 písm. b) neustanovuje pre okrsok
002 povinnosť umiestňovať rodinné domy iba na hranici s verejnou komunikáciou.

Krajský súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcov, že umiestňovaná stavba je v rozpore s

územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Vrútky.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, že neboli splnené podmienky na spojenie
územného a stavebného konania. Poukazuje na ust. § 39 ods. 4, § 139b ods. 1 písm. a), § 43b ods. 1
písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. a konštatuje, že posudzovaná stavba má rozmer 60,29 m2 (garáž 35,75

m2), je to jednopodlažný objekt s obytným podkrovím a má charakter rodinného domu, čím boli splnené
zákonné podmienky pre postup podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (spojenie konaní).

Záverom krajský súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcov, ktorí boli v konaní zastúpený právnym
zástupcom, uviesť konkrétnosti, na základe ktorých majú za to, že umiestnenie posudzovanej stavby

nezodpovedá konkrétnemu architektonickému a urbanistickému charakteru prostredia. Po oboznámení
sa s obsahom územnoplánovacej dokumentácie však krajský súd k takémuto záveru nedospel a preto
tento žalobný bod vyhodnotil za nedôvodný.

Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že umiestnením stavby sa nezachová pohoda ich bývania, tieto skutočnosti v

podanej žalobe bližšie nešpecifikovali a nekonkretizovali. V podaných námietkach tvrdili, že umiestnenie
navrhovanejstavbybudemaťnegatívnyvplyvnazastavanéinezastavanéplochyichpozemku, zvýšené
náklady na vykurovanie, zhoršenie svetelno-technických podmienok, nepriaznivý vplyv na už vysadené
okrasné dreviny a trávnik, obmedzenie riadneho využívania pozemku na čo je určený - pestovanie
poľnohospodárskych drevín, okrasných rastlín a zhoršenie kvality bývania.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že povoľovaná stavba je umiestnená v súlade s § 6
Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., keď konštatoval, že umiestnenie stavby je navrhnuté ako jednopodlažný
objekt s obytným podkrovím, zastrešený sedlovou strechou a je navrhnutý vo vzdialenosti 2 metre od
hranice susedného pozemku, t.j. CKN parcely č. 1028 vo vlastníctve žalobcov tak, že severná stena

umiestňovaného rodinného domu nesusedí priamo s protiľahlou stenou rodinného domu na pozemku
CKN p. č. 1029 vo vlastníctve žalobcov, pričom posudzovaný rodinný dom je umiestnený juhozápadným
smerom od susedného rodinného domu (rodinného domu žalobcov) a vzdialenosť meraná na spojnici
rohov navrhovaného (posudzovaného) rodinného domu a rodinného domu žalobcov je 7 m. Súčasne
konštatoval, že uvedené vzdialenosti sú v súlade s § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Tieto skutočnosti žalobcovia v konaní nespochybnili. Zo situačného výkresu č. 2 posudzovanej stavby
je zrejmé, že umiestňovaný rodinný dom nie je protiľahlým domom k existujúcemu rodinnému domu
žalobcov, ktorý je umiestnený pri hranici komunikácie a posudzovaná stavba je umiestnená viac ako16 m od hranice spoločnej verejnej komunikácie. Garáž je umiestnená na hranici s pozemkom 1025/1,
1026, teda vo vzťahu k iným susedom než sú žalobcovia.

Vzhľadom na umiestnenie posudzovanej stavby a jej vzdialenosť od hranice pozemkov a stavieb vo
vlastníctve žalobcov krajský súd konštatuje, že odstupy umiestňovanej stavby sú súladné s ustanovením
§ 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., keď vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc nesmie byť
menšia ako 2 metre. Posudzovaná stavba, tak ako konštatuje žalovaný, je situovaná na pozemku 1027
tak,že jeodhranicepozemkužalobcovCKNp.č.1028vovzdialenosti2m,čoznamená,žebolasplnená

podmienka vzdialenosti rodinných domov žalobcu a umiestňovaného rodinného domu od spoločných
hraníc pozemku min. 2 metre. Taktiež bolo preukázané, že umiestňovaná stavba rozmerov 8,28 x
7,28 m je umiestnená na západnej strane pozemku vo vzdialenosti 16,3 m od miestnej komunikácie
a nie je protiľahlou stavbou k jestvujúcemu rodinnému domu žalobcov, ktorý sa nachádza severne od
posudzovanej stavby a na hranici s miestnou verejnou komunikáciou.

Krajský súd konštatuje, že z hľadiska umiestnenia posudzovanej stavby nebolo preukázané, že by
odstupy posudzovanej stavby od rodinného domu žalobcov boli v rozpore s § 6 Vyhlášky č. 532/2002
Z.z. a zasahovali do požiadaviek na denné osvetlenie a presvetlenia a narušili pohodu bývania. Naviac
žalobcovia bližšie v podanej žalobe nešpecifikovali, v čom umiestňovaná stavba zasahuje do ich
pohody bývania. Skutočnosti, ktoré žalobcovia uviedli v námietkach zo dňa 07.04.2014, podľa názoru

krajského súdu, nemožno subsumovať pod pojem zhoršenie pohody bývania práve z dôvodu, že pohoda
bývania sa týka posudzovanej stavby vo vzťahu k už existujúcej stavbe - postavenému susediacemu
rodinnému domu žalobcov. Z hľadiska § 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. tiež nebolo preukázané, že
by umiestnenie posudzovanej stavby nad mieru zaťažovalo okolie nad prípustnú mieru a ohrozovalo
bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých komunikáciách. Predmetná stavba je umiestnená 16 m

odmiestnejkomunikácie,vtomtosmerepretonemôžezaťažovaťokolienadprípustnúmieruaohrozovať
bezpečnosť a plynulosť premávky na priľahlých pozemných komunikáciách. Nie je preukázané, akým
spôsobom nad prípustnú mieru umiestňovaná stavba môže okolie - pozemok vo vlastníctve žalobcov
zaťažovať, na ktorom ako tvrdia, majú umiestnené 30-ročné dreviny, keď posudzovaná stavba má byť
umiestnená 2 metre od spoločnej hranice pozemkov žalobcov a stavebníčky, pričom stavba sa bude

napájaťnaužexistujúceinžinierskesietestým,žezosituačnéhonákresu,ktorýjesúčasťoupovoľovanej
stavby je zrejmé, že na miestnej komunikácii je vedený verejný plynovod a prípojka plynovodu (ktorá
by podľa tvrdenia žalobcov mala negatívne ovplyvniť pohodu ich bývania) je vedená zhruba meter od
spoločnej hranice pozemkov.

Pre posúdenie, či stavba je umiestnená v súlade so zákonom, nie je rozhodujúce kritérium tak, ako
tvrdia žalobcovia, svetelno-technického dopadu umiestňovanej stavby na už vysadené okrasné dreviny.
Svetelno-technicképodmienkyjemožnéposudzovaťvovzťahukužexistujúcimsusednýmstavbámavo
vzťahu k posudzovanej umiestňovanej stavbe. V tejto časti sa súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia
žalovaného, ktorý konštatoval, že právne normy nestanovujú požiadavky na preslnenie nezastavaného

pozemku alebo záhrady, resp. aby sa vo vzťahu k posudzovanej stavbe zohľadnil súčasný charakter
okolitej výsadby.

Súd sa nestotožnil s názormi žalobcov, že umiestňovanú stavbu správne orgány neposudzovali v súlade
s § 37 Stavebného zákona, ani s názorom, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne zdôvodnené.

Naopak, krajský súd má za to, že žalovaný sa k všetkým námietkam, ktoré žalobcovia uviedli v podanom
odvolaní vyjadril podrobne a svoje stanovisko dostatočne zdôvodnil, preto krajský súd nedospel k
záveru, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo v rozpore s
§ 140 Stavebného zákona vo väzbe na § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku a neobsahovalo by riadne

odôvodnenie. Túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Krajský súd konštatuje, že je možné súhlasiť s konštatovaním správnych orgánov, že predmetná stavba
vzhľadom na jej vzdialenosť od hranice susediacich pozemkov ako aj od už existujúcej stavby vo
vlastníctve žalobcov z hľadiska pohody bývania a zachovania odstupových vzdialeností a svetelno-

technických vzdialeností negatívne neovplyvňuje nad prípustnú mieru pohodu bývania žalobcom.

Podmienky zabezpečenia pohody bývania nevychádzajú z úpravy Stavebného zákona ani z Vyhlášky č.
532/2002 Z.z. Posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej nehnuteľnostizákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pohodu bývania treba posudzovať
ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou stavbou, vychádzajúc z jeho
subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne

zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce
z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Žalobcovia v žalobe
formulovali narušenie pohody ich bývania umiestnením posudzovanej stavby s odkazom na námietky
zo dňa 07.04.2014, v ktorých uviedli, že umiestnenie navrhovanej stavby bude mať negatívny vplyv na
zastavané i nezastavané plochy pozemku, a to zvýšené náklady na vykurovanie, zhoršenie svetelno-

technických podmienok, nepriaznivý vplyv na vysadené okrasné dreviny, trávnik, obmedzenie riadneho
využitiapozemkunapestovanieplodín,poľnohospodárskychplodín,okrasnýchdrevínarastlínacelkové
zhoršenie kvality ich bývania.

Krajský súd poukazuje, že z hľadiska Stavebného zákona a vykonávacích predpisov, resp. príslušných
STN nie je možné pri posudzovaní umiestňovanej stavby vychádzať z toho, či umiestnením stavby

vzniknú už existujúcej susediacej stavbe zvýšené náklady na vykurovanie. Tento argument pri
posudzovaní umiestnenia stavby nie je relevantný.

Čo sa týka tvrdenia o zhoršených svetelno-technických podmienkach vo vzťahu k už existujúcemu
rodinnému domu žalobcov, krajský súd konštatuje, že v konaní žalobcovia nepreukázali predložením

svetelno-technického posudku, že by kvalita bývania z hľadiska presvetlenia ich rodinného domu a jeho
častí bola podstatnou mierou obmedzená. Z obsahu administratívneho spisu a zistených odstupových
vzdialeností rodinného domu žalobcov a umiestňovanej stavby takýto záver ani pre krajský súd
nevyplýva. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na tzv. pohodu bývania, táto je upravená v § 6 Vyhlášky č.
532/2002 Z.z., k čomu sa už súd vyjadroval vyššie a konštatoval súlad umiestňovanej stavby s § 6 cit.

vyhlášky, podľa krajského súdu, bolo povinnosťou žalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti,
ktorí tvrdia, že budúca stavba negatívne zasiahne do pohody ich bývania v konaní preukázať okolnosti
vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by ich tvrdenia preukazovali. Takéto dôkazy
žalobcovia, okrem tvrdení obsiahnutých v námietkach proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu, neformulovali. Napriek absencii špecifikácie a konkretizácie tohto žalobného bodu súd sa

zaoberal tým, či napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím
nie je v rozpore s definíciou pojmu „pohoda bývania.“ Krajský súd na základe kritérií určených
zákonom nezistil, že by predmetná stavba mala tendenciu negatívnym spôsobom zasiahnuť do pohody
bývania žalobcov. Naviac v odôvodnení proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia namietali len tú
skutočnosť, že nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci a došlo k procesnému pochybeniu v prípade

doručenia oznámenia o začatí stavebného konania žalobcom v rade 1/ a 2/ bez toho, aby súčasťou
dôvodov odvolania boli žalobné body, ktoré špecifikovali v podanej žalobe, resp. v námietkach, ktoré
podali pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu nemohol byť tento
žalobný bod predmetom súdneho prieskumu, keď sa ním ani žalovaný (viazaný rozsahom odvolacích
dôvodov) nemohol zaoberať.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,
že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa §
250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov
celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a
v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu
posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p.

Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23.
septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy (pozri bližšie Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26).Zuvedenéhojezrejmé,žepodľa§250kods.1O.s.p.vkonaníožalobáchprotirozhodnutiamapostupom
správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi.

Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých
súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie
zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od
žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods.
1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.

V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II.
ÚS 56/05 z 22. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v
Občianskomsúdnomporiadkuurčuje,čisaprávonasúdnuochranunaplníreálnymobsahom(čl.46ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník
konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez

ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov
konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl.
46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje
základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu
v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením

svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli
alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“.

O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobcovia v rade 1/ a 2/
v konaní nemali úspech, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Vyššie uvedený postup je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky
najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/2/2010, 3Sžf/18/2012, 5Sžo/230/2010, 5Sžh/3/2010, 3Sžp/14/2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v troch
vyhotoveniach.