Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sp/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200001
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavesamosudcomJUDr.PavlomLaczomvprávnejvecinavrhovateľky:POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Senica,
katastrálny odbor, Hollého 1596/18A, 905 01 Senica, za účasti: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX, XXX XX M.-B., o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu č. V-2475/14-2 zo dňa 11.11.2014,
na základe odvolania navrhovateľky, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 11.11.2014 č. V-2475/14-2 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Zúčastnenej osobe F. B. náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 35,-€ na účet tunajšieho
súdu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyne č.V-2475/14-2 zo dňa 11.11.2014, bol zamietnutý návrh
navrhovateľky na povolenie vkladu záložného práva v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení (ďalej len „katastrálny

zákon“). Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že predložená zmluva o zriadení záložného
práva nespĺňa podmienky na vklad podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona z dôvodu, že dohoda o
splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Bratislava, Povraznícka 18 je neplatná. Odporkyňa v odôvodnení uviedla, že dohoda o splnomocnení
je napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, pričom z jej textu osobitne bodu 2. vyplýva, že táto
dohoda je spracovaná na zastupovanie voči navrhovateľovi, pričom zastupovanie účastníka (záložcu)
tejto záložnej zmluvy, osobitne spôsob jeho vzniku, nie je vo svojej podstate vôbec odlišný od prípadov

zastúpenia pri uzatváraní záložných zmlúv, ktorých vklad bol v minulosti zamietaný a tieto rozhodnutia
boli súdmi potvrdzované. Podľa názoru odporkyne hlavný nedostatok dohody o splnomocnení spočíva
v tom, že záložca si musí vybrať zástupcu, pričom ide o zástupcu, ktorého kroky potencionálne nebudú
smerovať proti záujmom zastúpeného a to aj keď budú tieto záujmy zastúpeného v rozpore jeho
vlastnými povinnosťami, vyplývajúcimi zo záložnej zmluvy. Zastúpený je nositeľom hlavne povinnosti,
vyplývajúcej z úverovej zmluvy i záložnej zmluvy a tou je povinnosť zaplatiť záložnému veriteľovi
pohľadávku. Zastúpenie zástupcom pri uzavretí záložnej zmluvy ale i neskôr pri neplnení povinností

záložcu nastupuje preto, že zastúpený bude konať inak, ako je jeho povinnosť vyplývajúca zo zmluvy
i zákona t.j. bude mať záujem nezaplatiť. Zástupca však bude konať opačne, aj keď síce v súlade so
zmluvou i zákonom, teda bude konať tak, aby pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojená. Tento
rozpor je daný od vzniku zastúpenia. Zastúpený tak pod tlakom uzavrel dohodu o splnomocnení sosubjektom navrhnutým zrejme zo strany záložného veriteľa, no predovšetkým so subjektom, ktorý bude
reálne hájiť záujmy protistrany zastúpeného. Odporkyňa dospela k záveru, že aj predmetná záložná
zmluva je v dôsledku neplatnosti zastúpenia neplatná a návrh na vklad zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok, v ktorom žiadala napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, že predmetná dohoda o splnomocnení je uzavretá

riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy, čím splnomocnencovi vzniklo právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia

vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Ďalej poukázal na to, že odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupovala v súlade so
zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom je zrejmé, že predložené

plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Záverom uviedol, že odporkyňa
nezistila spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a predmetné plnomocenstvo nesprávne
právne posúdila.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O.s.p.) po
zistení,žeopravnýprostriedokpodalaoprávnenáosobavčas,prejednalvecnanariadenompojednávaní
(§ 250q ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, pretože preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne.

Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila.
Zástupca odporcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil.
Zúčastnená osoba F. B. sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l

ods. 1 O.s.p.).

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka uzavrela dňa 20.11.2012 ako veriteľ zmluvu o
úvere č.201801154 s dlžníkom F. B.. Dlžník sa zaviazal splácať veriteľovi požičanú sumu v pravidelných
mesačných splátkach. Na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z poskytnutého úveru uzatvorila F.

B. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci s navrhovateľkou zmluvu
o zriadení záložného práva č.300/2014-PTR zo dňa 01.07.2014, predmetom ktorej bolo zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve p. F. B.. Jednou z podmienok
záložnej zmluvy bola skutočnosť, že ak dlžník nebude schopný splácať svoju pohľadávku vyplývajúcu z
poskytnutého úveru, veriteľ sa stane výlučným vlastníkom založenej nehnuteľnosti.

Keďže predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, podala navrhovateľka návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Návrh podaný dňa 20.08.2014 odporkyňa
napadnutým rozhodnutím zamietla.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I.
ÚS 54/02).Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v

znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a

to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu
a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného
bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k

nehnuteľnosti").
Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok

ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 prvá veta katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.8.2009 návrh na vklad sa podáva

písomne a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia

sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté, zapísané v katastri,e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.8.2009 prílohy k návrhu na vklad sú
najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti

nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa
katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho
vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom

konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona).

V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti
tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie
vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v

celom rozsahu, rozhodne o odvolaní súd.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa
vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (zrušená 1.12.2009), pri skúmaní platnosti zmluvy sa

zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza
alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,

a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.Krajský súd v Trnave v intenciách citovaných ustanovení katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju
kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s
platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.

Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa Občianskeho a
Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa
povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na

základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa

vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania
spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení §

31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b
ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové

a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 36b
ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na
základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné

zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu
dohodou o plnomocenstve (§ 23); za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah
zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a

advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a
obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná.
Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje,avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je
objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon
je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť

výkladom.

Splnomocnenie zo dňa 20.11.2012 (deň uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere), bolo udelené na
uzatvorenie záložnej zmluvy v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie

špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo
zmluvy o úvere.

Krajský súd v Trnave sa stotožnil s názorom odporcu, ktorý uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a
z ktorého vyplýva, že vzhľadom na predložené tlačivo a skúsenosti z iných obdobných prípadov kedy
došlo k zastupovaniu účastníka záložcu rovnakým právnym zástupcom je dôvodná obava, že tento

zástupca nebol vybratý záložcom slobodne a že tento nebude v danom prípade zastupovať jeho záujmy.
Neplatnosť zmluvy o splnomocnení má za následok aj neplatnosť samotnej záložnej zmluvy, pretože
splnomocnený zástupca záložcu nekoná v záujme osoby, ktorá mu splnomocnenie udelila, teda dlžníka
úverovej zmluvy, ale v záujme veriteľa. Z uvedeného súd dospel k záveru, že splnomocnený zástupca
záložcu uzatvorením záložnej zmluvy neprejavil vôľu dlžníka úverovej zmluvy a uzatvoril záložnú zmluvu

v rozpore so záujmami tejto osoby.

Je možné predpokladať, že zástupca dlžníka ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred
určený navrhovateľom a preto je možné dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy
splnomocniteľa. Túto dohodu o splnomocnení podľa § 31 Občianskeho zákonníka považuje súd za

absolútne neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať
za dlžníka záložnú zmluvu.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísala zo strany záložného veriteľa

osoba na základe plnej moci udelenej v rozpore so zákonom je aj zmluva o zriadení záložného práva
neplatná.

Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o
zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,

to znamená, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť
nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než
je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva
i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom

zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom,

a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania navrhovateľky a účastníka konania v zmysle § 250m O.s.p., rozhodol súd v
súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. a §142 O.s.p. tak, že im náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka bola procesne neúspešná a účastníkovi F. B. žiadne trovy

konania nevznikli.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku súd rozhodol v
zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoupodpísaného
súdu na Najvyšší súd SR.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.