Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212209957
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212209957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek

senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: C. F., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom I. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Renátou Rehákovou,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 633,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. 05. 2015 č. k. 6C/229/2012-131 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu
domáhal zaplatenia sumy 576,25 eura, zmluvnej pokuty vo výške 57,62 eura a úroku z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 576,25 eura od 21. 06. 2008 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca dňa 20. 06. 2006
uzatvoril s Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške 13.680,-Sk, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 24-
och mesačných splátkach po 863,-Sk s dňom poslednej splátky 20. 06. 2008, pričom dňa 12. 01.
2011 odporca podpísal Uznanie dlhu a dohodu o splatení záväzku č. 1617468. Opierajúc sa o ust. §
34, § 52 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka ustálil, že Zmluva
o pôžičke uzatvorená dňa 20. 06. 2006 je spotrebiteľskou zmluvou a preto na predmetnú zmluvu je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vrátane ustanovení o premlčaní s tým, že
premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Po preskúmaní

uznania dlhu uviedol, že tento úkon sa týkal iného dlhu a to dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy
číslo 1383340 a číslo zmluvy, z ktorej sporný dlh vznikol je 6061533764. Dodal, že v tomto uznaní
neboliuvedenéžiadneďalšieúdaje(minimálnedeňuzavretiazmluvy,výškasumyposkytnutejpôvodným
veriteľom), na základe ktorých by bolo možné akceptovať tvrdenie navrhovateľa o tom, že zo strany
odporcu došlo k uznaniu sporného dlhu tak, ako to má na mysli ust. §-u 588 OZ. V tomto smere tiež
argumentoval, že formulár „uznanie dlhu“ bol vypracovaný veriteľom a bol odporcovi zrejme predložený
na podpis s úmyslom predĺžiť všeobecnú zákonnú premlčaciu dobu a je preto nepravdepodobné, že

došlo k uvedeniu nesprávneho čísla úverovej zmluvy. Samotná skutočnosť, že na zmluve je rukou
dopísané číslo 1383340 (bez označenia kedy, kto a za akým účelom toto číslo dopísal a ku ktorému
údaju zmluvy patrí) nespochybňuje záver, že číslo zmluvy, z ktorej sporný dlh vznikol je 6061533764.
Táto okolnosť naviac posilňuje i pochybnosti o pravosti podpisu odporcu na uznaní dlhu, vyslovené jehoopatrovníčkou v konaní. Tvrdenie navrhovateľa, že o identifikácii odporcu a jeho podpise na uznaní
dlhu svedčí uvedenie čísla jeho občianskeho preukazu považoval za nenáležité, keď tento údaj mal
veriteľ k dispozícii už v čase podpísania zmluvy o pôžičke, a preto mohol byť dopísaný na uznanie dlhu

aj inou osobou. Dospel k záveru, že zo strany odporcu tak nedošlo k uznaniu dlhu v súlade s ust. §-
u 588 OZ, k pretrhnutiu premlčacej doby a k založeniu behu novej 10-ročnej premlčacej doby podľa
§ 110 ods. 1 OZ. Ďalej konštatoval, že ak posledná splátka bola splatná dňa 20. 06. 2008, potom
navrhovateľ prvýkrát mohol spornú pohľadávku uplatniť na súde dňa 21. 06. 2008, odkedy mu začala
plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva a táto uplynula dňom 21. 06. 2011. Keďže

návrh na súd v predmetnej veci podal navrhovateľ až dňa 25. 05. 2012, teda po uplynutí premlčacej
lehoty, prihliadajúc na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou odporcu ako dôvodnú, návrh v
celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní
úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a

uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 576,25 eura s 8,5 % úrokom z omeškania od 21.
06. 2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 57,62 eura do 3 dní. Dôvodil, že argument súdu vyslovený
v odôvodnení rozhodnutia, že úverová zmluva je označená číslom 6061533764 a v uznaní dlhu je
uvedené č. 1383340, a teda uznanie sa vzťahuje na iný dlh, je nesprávny a v rozpore so skutkovým
stavom veci. Tvrdil, že identifikačným znakom predmetného úveru je práve jeho evidenčné číslo

1383340, ktoré číslo je vedené v záhlaví úverovej zmluvy, v splátkovom kalendári pripojenom k úverovej
zmluve ako variabilný symbol, v položkovitom prehľade platieb na úver ako variabilný symbol, v dátovej
vete ako identifikátor postúpenej pohľadávky. Uvedené číslo je teda rozhodným identifikátorom úveru
poskytnutého odporcovi, a preto uznanie dlhu odporcom je riadnym právoplatným právnym úkonom,
týka sa predmetného úveru, z ktorého zo zákona plynie nastolenie novej premlčacej doby, a preto jeho

nárok premlčaný nie je.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie

navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy

576,25 eura, zmluvnej pokuty vo výške 57,62 eura a úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 576,25
eura od 21. 06. 2008 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru. V súdenej veci ide už v poradí o druhé
rozhodnutie prvostupňového súdu o návrhu navrhovateľa, keď jeho skorší zamietajúci rozsudok zo dňa
10. 12. 2013 č. k. 6C/229/2012-70 bol uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. 08. 2014 č. k.
25Co/192/2014-90 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. I napriek tomu, že dôvodom pre

takýto postup bola prioritne vada konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP spočívajúca v odňatí možnosti
účastníkovipostupomsúdukonaťpredsúdomprenepreskúmateľnosťrozsudku,odvolacísúdvosvojom
zrušujúcom uznesení už poskytol teoretický výklad právnej úpravy inštitútu premlčania a uznania dlhu,
od ktorého nemá dôvod sa odkloniť. Nakoľko na týchto východiskách ako na stále platných naďalej
zotrváva, tieto preto duplicitne opakovať nebude a v ďalšom na ne len poukazuje.

V danej veci odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvého
stupňa. Prvostupňový súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP obmedzuje sa len na skonštatovanie

správnosti jeho dôvodov, ktoré náležitým spôsobom objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 OSP, z týchto dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia, na
ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Napadnutémurozsudkunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebysúdvzaldo

úvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynulialebonevyšliza
konania najavo alebo že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním
boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok ním
vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z§ 133 až § 135 OSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil a tiež nebola zistená ani iná vada konania,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku len opätovne podčiarkuje,
že vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska skutkového stavu niet pochýb, že
dňa 20. 06. 2006 odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom

bolo poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi na financovanie fotoaparátu Mju 700 Oly v hodnote
13.680,-Sk pri dohodnutom RPMN 23 % a celkovej cene pôžičky 20.698,-Sk, ktoré sa odporca zaviazal
vrátiť v 24-och mesačných splátkach po 863,-Sk s dňom poslednej splátky dňa 20. 06. 2008. Odporca si
svoj záväzok vyplývajúci mu z uvedenej zmluvy v stanovenej lehote nesplnil, pričom podľa navrhovateľa
zostatokdlžnejistinypredstavujesumu576,25euraspríslušenstvom,ktorámubolapostúpenáZmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 02. 09. 2010. Podľa Uznania záväzku a dohody o splatení záväzku ev.

č. 1617468 zo dňa 12. 01. 2011 túto uzatvorili navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník a odporca
ňou uznal čo do dôvodu aj výšky svoj splatný peňažný záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý z titulu
nesplateného úveru poskytnutého odporcovi na základe úverovej zmluvy č. 1383340 uzatvorenej s
Consumer Finance Holding, a.s., pozostávajúci z dlžnej istiny v sume 576,25 eura, príslušenstva v
sume 327,77 eura a zmluvnej pokuty a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 217,89

eura, t.j. spolu vo výške 1.121,91 eura a zaviazal sa dlžnú sumu zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných
mesačných splátkach po 30 eur s tým, že prvá splátka bude uhradená najneskôr posledný deň v
mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná a ďalšie splátky sú splatné vždy najneskôr v posledný deň
nasledujúceho kalendárneho mesiaca a to až do úplného splatenia záväzku. Zároveň vzal na vedomie,
že jeho záväzok sa bude až do úplného zaplatenia naďalej navyšovať o ďalšie úroky z omeškania a

že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v dohodnutej lehote vzniká veriteľovi právo požadovať
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej istiny, dlžník stráca všetky platné výhody a následne sa stáva
splatným celým záväzok s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Súčasťou uznania bola i rozhodcovská
doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z dohody môžu byť predložené
na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom označených rozhodcovských súdov,

čím nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa s nárokmi na všeobecný súd. Niet tak sporu, že
medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený predmetnou zmluvou o pôžičke medzi pôvodným
veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ)
a odporcom ako spotrebiteľom, ktorý nemal možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri
vzájomnej kontraktácii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej

situácie tak na právne vzťahy účastníkov konania bolo dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania vznesenej opatrovníčkou odporcu.
Znamená to potom, že pokiaľ k splateniu celého dlhu malo dôjsť k 20. 06. 2008, ktorú skutočnosť
nespravil spornou žiaden z účastníkov konania, odo dňa 21. 06. 2008 začala navrhovateľovi plynúť 3-
ročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ na uplatnenie jeho práva na súde a táto uplynula dňom 21.

06. 2011. Navrhovateľ však preukázateľne si svoje právo uplatnil na súde až návrhom, došlým súdu
prvého stupňa dňa 25. 05. 2012, z ktorého dôvodu došlo k jeho premlčaniu a opatrovníčka odporcu sa
tak premlčania úspešne dovolala.

Zhora uvedený záver však je opodstatnený len v prípade, ak by nedošlo zo strany odporcu k platnému

uznaniu dlhu v zmysle § 558 OZ, na ktorú skutočnosť sa navrhovateľ i odvoláva. Inštitútom uznania
záväzku(dlhu)ajehoaplikáciouakoužbolokonštatované,saodvolacísúdpodrobnezaoberalvosvojom
zrušujúcom uznesení, na ktoré v tomto smere preto odkazuje. Podčiarkuje len, že právny úkon, akým je
uznanie záväzku musí okrem zákonom požadovaných náležitosti ustanovených v § 37 ods. 1 OZ, spĺňať
i podmienku uvedenú v § 39 OZ, že svojim účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani sa neprieči

dobrým mravom, čo v opačnom prípade zákon sankcionuje jeho absolútnou neplatnosťou. S ohľadom
na námietku odvolateľa spochybňujúcu záver prvostupňového súdu o neplatnosti uznania dlhu, odvolací
súd osobitne skúmal jej dôvodnosť a dospel k záveru, že opodstatnená nie je. Ako už bolo uvedené,
niet sporu, že vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským, a že uznávací prejav odporcu
rovnako tak podlieha pod režim spotrebiteľských noriem. Odvolací súd si osvojil záver prvostupňového

súdu, že uznanie dlhu bolo predtlačeným formulárom predloženým odporcovi navrhovateľom, a že týmto
nedošlo k platnému uznaniu dlhu, uplatňovanému navrhovateľom v tomto konaní zo strany odporcu.
Je tomu tak z dôvodu jeho neurčitosti, keď podľa predmetného uznania dlh mal odporcovi vzniknúť
na základe úverovej zmluvy č. 1383340 v celkovej výške 1.121,91 eura. Za situácie, že odporca správnym predchodcom navrhovateľa nikdy takúto úverovú zmluvu neuzatvoril, keď s ním uzavrel
len zmluvu o pôžičke č. 6061533764, pričom i výška dlhu v uznávacom prejave nekorešpondovala
s celkovou výškou pôžičky, bez ďalších identifikačných údajov nemožno nad akúkoľvek pochybnosť

ustáliť, s akým záväzkom sa uznávací prejav odporcu spájal. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a
výšky je totiž určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 OZ objektívne pochopiteľný,
t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani ust. § 54
ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento záver nie je spôsobilý spochybniť ani tvrdenie navrhovateľa, že

identifikačným znakom predmetného úveru je jeho evidenčné číslo uvedené aj v uznaní dlhu. Pokiaľ
aj právny predchodca navrhovateľa evidenčné číslo používal ako identifikátor pohľadávky odporcu na
ním vyhotovených listinách, samotná táto skutočnosť nepreukazuje, že zmluva o pôžičke v čase jej
podpisu odporcom evidenčné číslo obsahovala. Práve naopak vyhotovenie celej zmluvy technickými
prostriedkami, na rozdiel od evidenčného čísla ručným písmom nasvedčuje, že toto bolo do zmluvy o
pôžičke dopísané až dodatočne bez vedomosti odporcu. I podľa názoru odvolacieho súdu tak zo strany

odporcu nedošlo k platnému uznaniu dlhu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho
i správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže opatrovníčka odporcu návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.