Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/224/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305212281
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4305212281.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti povinnému: R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, T. Q., o vymoženie 802,63 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 12. marca 2013
č. k. 9Er/522/2005-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Návrh na prerušenie konania oprávneného z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 12. marca 2013 č. k. 9Er/522/2005-29Okresný súd Levice (exekučný
súd) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom v Šali, nevyhnutné trovy exekúcie vo výške
191,52 eura, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods.
1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 a § 25 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 04. 10. 2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 802,63

euras príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 2561/2005, NZ 25337/2005 zo
dňa 05. 06. 2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Bratislave (pôvodne v
Partizánskom). Dňa 31. 05. 2012 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom
žiadal poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Súd návrh oprávneného
zamietol, pretože táto zmena súdneho exekútora by bola neúčelná z dôvodu vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a zastavenia exekúcie. Skutkovým a právnym základom exekučného titulu je Zmluva o

úvere č. 4370294 uzavretá medzi oprávneným a povinným zo dňa 19. 01. 2005, ktorou sa oprávnený
ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver 20.000,- Sk a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť
zvýšenúopoplatok 7.180,-Sk,t. j.27.180,-Sk,vtrochpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo9.060,-Sk,
počnúc dňom 21. 02. 2005.V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného
splnomocneniauvedenéhovúverovejzmluveč.4370294zodňa19.01.2005advokátomMgr.Tomášom
Kušnírom, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné
vykonať exekúciu. Súd prvého stupňa k veci ďalej uviedol, že právny úkon - splnomocnenie za účelom
uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať
iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Takéto splnomocnenie je
pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo k uznaniu záväzku

povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica,
nemôžebyťexekučnýmtitulomoprávňujúcimviesťvočipovinnémunútenývýkonpovinnostivymedzenejv exekučnom titule. Súd preskúmaním exekútorom uplatnených trov mal za to, že nie je možné priznať
hodinovú odmenu za žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť o súčinnosť - Správa katastra, Register
obyvateľov SR, Dopravný inšpektorát, Sociálna poisťovňa. Je presvedčený, že úkony exekučnej činnosti

vymedzené v ustanovení § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. sú odmeňované výlučne paušálnou odmenou
a nie je teda žiadny dôvod priznať exekútorovi hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti,
pretože by tak došlo k bezdôvodnému a najmä duplicitnému odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou
aj hodinovou odmenou. Súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z hodinovej odmeny
za upovedomenie o začatí exekúcie (40 min), prípravu podkladov na súpis hnuteľných vecí (60 min),

žiadosť o udelenie súhlasu (20 min), záznam o vyvesení upovedomenia na úradnej tabuli (20 min),
upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností (40 min), upovedomenie o začatí exekúcie
zriadením exekučnéhozáložného práva na nehnuteľnosť (40 min), poskytnutie súčinnosti (20 min),
exekučný príkaz (40 min), spracovanie vzniknutých trov (30 min), vrátenie poverenia (30 min) - spolu 340
min,t.j.6hodínx6,64eura,zpaušálnejodmenypodľa§14ods.1-2a§15ods.1písm.a/,c/,d/,g/,h/,j/
- 2x cit. vyhl., spolu 7 x 3,32 eura, z náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov - poštovné v sume

50,80 eura, spotrebný materiál 7,67 eura, cestovné náhrady Šaľa - Tekovské Lužany a späť 160 km dňa
03. 11. 2005 - 160 km x 0,27 eura /1 km = 43,20 eura + 20 % DPH = 51,84 eura a z náhrady za stratu času
pri súpise hnuteľných vecí mimo exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť
- 190 min - 7 x 0,66 eura /1 polhodina + 20 % DPH = 5,53 eura, spolu trovy exekúcie 191,52 eura (vrátane
20%DPHztrovexekútora).Vzhľadomnato,žesúdpreskúmanímzákonnostiexekučnéhotituluzistil,že

notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom, čo spôsobuje neprípustnosť vykonávanej exekúcie,
keďžeabsentujevkonaníriadnyexekučnýtitul,naktoréhopodkladebybolomožnéexekúciuvykonávať,
súd exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 191,52 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods. 1 OSP.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
alebo alternatívne, aby konanie prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky. Uviedol,
že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP v
spojení s ust. § 237 písm. f/ OSP), rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/
OSP), súd odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s

ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP), nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2
písm. f/ OSP). Súd prvého stupňa porušil svojím rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo
obsiahnuté v ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku
vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej bez možnosti

ústneho pojednávania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny
proces, t. j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom, a preto je nutné, aby odvolací súd predmetné
rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa. Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie bez zreteľa na ust. § 58 ods. 2 Exekučného
poriadku a nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Všeobecný

súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie
skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na
skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu,

nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o
veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako keby bol exekučný titul zrušený. Poukázal na to, že notár
má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú starostlivosť.
Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny poriadok osobitne upravuje

nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný
súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár pri výkone verejnej moci ex offo
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zákon ukladá notárovi povinnosť konať a uvádza, kedy
je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu

práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych
občianskych práv ustanovených zákonom a narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Z
uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovaťosúladeúkonusozákonomadobrýmimravmi.Poukázalna§43ods.1Notárskehoporiadkuupravujúci vierohodnosť notárskej listiny. Všeobecný súd nedisponoval právomocou umožňujúcou mu
zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny.
Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych

listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany
dôveryvšetkýchsubjektovprávavprávnyporiadok,ktorýtvorísúčasťprincípovprávnehoštátu.Notársky
poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy
neboli uplatnené, je úkon notára platný a je založená platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe

uvedeného všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi. Povinný sa mohol domáhať opravy zrušením zápisnice de iure alebo
sa mohol domáhať náhrady škody, ak tak nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu
zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred súdom. Tvrdil, že súd svojím konaním porušil zásadu
rovnocennosti. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, žiada aby bolo konanie prerušené a zároveň podaný návrh na konanie Ústavnému súdu SR o

súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd konal
mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie,

ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdením
súdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko vznikol
hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného
ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinný na seba neprevzal žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp.

mu nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinný mohol plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm.
b/ OZ odvolať a v takomto úkone mu nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v § 53 OZ. Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku,
resp. súčasne s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o

budúceprávo,ktoréhobysapovinnýnemoholplatnevzdaťaudelenieplnomocenstvaneznamenástratu
možnosti výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca
nehájil záujmy povinného. Tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku
a subjektívny názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden právny úkon, ktorým neprekročil
udelené plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý je nezávislý. Za

nesprávny považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica má byť spísaná oprávneným
aj povinným. Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou a uznesením Najvyššieho
súdu SR vo veci 3Co 7/2007. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom
a skutočnosť, či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o
nej už raz právoplatne rozhodol vydaním poverenia na výkon exekúcie. Uviedol, že žiada alternatívne

prerušiť konanie a predložiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ, pričom poukázal na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR. V závere odvolania žiadal odvolací súd, aby prerušil konanie v zmysle §
109 ods. 1 písm. c/ OSP a predložil prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ v znení: 1. či je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný
právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil

fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
(Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,

ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi

nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Okrem toho, rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania.

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého
nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie

o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak
predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či

otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo
veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP má podklad v aplikácii

vnútroštátnehopráva,nieježiadnydôvodpreprerušeniekonania,keďžeokresnýakrajskýsúdaplikovali
a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne právne predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok
a zákon č. 244/2002 Z. z.).
S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté
na základe vnútroštátneho práva a okolnosti prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle

čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného
nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej
kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd
navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné,
preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm.

c/ OSP zamietol.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 04. 10. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 802,63
eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslomN 2561/2005, NZ 25337/2005 zo dňa 05. 06. 2005 napísanú na notárskom úrade JUDr. Ondrejom
Ďuriačom so sídlom v Bratislave (pôvodne v Partizánskom). Súd prvého stupňa poveril súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára dňa 12. 10. 2005 výkonom exekúcie. Následne oprávnený požiadal

o zmenu exekútora a žiadal poveriť výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutého. Súd
zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože táto zmena by bola neúčelná z
dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie. Následne súd rozhodol napadnutým
uznesením, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o

úvere č. 4370294, uzatvorená účastníkmi konania dňa 19. 01. 2005, ktorou sa oprávnený zaviazal ako
veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený
o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný,
ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu
(Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní

záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba
notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až
do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené

povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2
OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
zastáva názor, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je
platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného,
a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ.

Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý
povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere
oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a
zvolenú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje
aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda

v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh
uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si

určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne

vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za správny a zastavil
ju, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými argumentmi
uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí

odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil.Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára oprávneným, odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, t. j. v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku. Oprávnený podal návrh na výkon exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňa

formálne a materiálne požiadavky vykonateľného exekučného titulu. Vzhľadom k vyššie uvedeným
nedostatkom úverovej zmluvy, v ktorej je priamo splnomocnený na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu advokát Mgr. Tomáš Kušnír, súd vyhodnotil notársku zápisnicu ako neplatný právny
úkon, ktorý nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, t. j. nie je riadnym exekučným titulom.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že takéto splnomocnenie, resp. zastupovanie,

nie je v súlade so zákonom, pretože ide o zástupcu určeného oprávneným, a to v čase, keď nebolo
možné predpokladať vznik dlhu. Zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Odôvodnene možno predpokladať, že povinný Mgr. Tomáša Kušníra nepoznal, nevedel
o spísaní notárskej zápisnice, o výške uznaného dlhu ani o lehote na jeho splatnosť. Odvolací súd
dodáva, že oprávnený svojím konaním zavinil, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, v dôsledku čoho
ju následne zastavil. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je oprávnený povinný nahradiť

trovy exekúcie priznané súdom vo výške 191,52 eura súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi.
Predmetné ustanovenie prelamuje zásadu, podľa ktorej nahrádza trovy exekúcie povinný. Odvolací súd
sa stotožňuje s výškou priznaných trov exekúcie, pretože súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní
opriznaní,resp.nepriznaníuplatnenýchtrovexekúcietak,abybolivsúladesvyhláškouč.288/1995Z.z.
Súd prvého stupňa nepriznal z uplatnených trov súdnym exekútorom len tie, ktoré nespĺňali podmienku

účelnosti alebo boli v rozpore s predmetnou vyhláškou. Vzhľadom k uvedenému sa Krajský súd v Nitre,
ako súd odvolací, stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa upravujúceho trovy exekúcie, a to výšky
priznaných trov ako aj uložením povinnosti na ich náhradu oprávnenému.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s
poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.