Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215042
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214215042.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1,
Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom Bratislava, Nám. Benku 9-C1,
proti odporcovi: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou:
F. W., bytom N., Eötvösa XX/XX, o zaplatenie 50,70 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 8. decembra 2015 č. k. 6C/346/2015-33 v časti náhrady trov konania,

ako aj o odvolaní opatrovníčky odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. októbra
2015 č. k. 6C/346/2015-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e
n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 46,06 eura, ktorá
pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume
29,56 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr.

Vladimíra Kána, advokáta, so sídlom Bratislava, Nám. Benku 9-C1.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolanie opatrovníčky odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. októbra

2015 č. k. 6C/346/2015-25 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 50,70 eura do 15
dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania vo výške 27,61 eura,
ktoré je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 vyhl. č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1, § 12 ods. 2
písm. b), § 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28. 03. 2014 odporca

cestoval v Bratislave na linke MHD č. 70, na ktorej bola vykonaná kontrola cestovných lístkov. Z obsahu
hlásenia o porušení prepravných a tarifných podmienok zo dňa 28. 03. 2014 vyplýva aj to, že odporca
cestoval bez cestovného lístka a bol mu uložený postih v sume 50 eur (povinnosť zaplatiť cestovné v
sume 0,70 eura). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, ako aj
Prepravného poriadku navrhovateľa považoval návrh za plne dôvodný, a preto mu vyhovel. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 v spojení s ust. § 150 OSP a navrhovateľovi priznal

náhradutrovkonaniavsume27,61eura,ajkeďprirozhodovaníotrováchkonaniavychádzalz§142ods.
1 OSP, nakoľko navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Mal za to, že v danom prípade ide o drobný spor,
v ktorom súd môže trovy konania znížiť alebo vôbec nepriznať, ak sú tieto trovy konania neprimerané
k uplatnenej pohľadávke. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdny
poplatok a 88,70 eura titulom trov právneho zastúpenia, spolu 105,20 eura. Je nepochybné, že takéto
trovy sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke, preto bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa

§ 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 OSP. Zastupovaním navrhovateľa v tomto konaní vznikli právnemu
zástupcovi trovy a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie, zastupovanie a podanie návrhu na súd), zavykonanie ktorých prináleží advokátovi suma 2 x 16,60 eura + DPH v sume 6,30 eura (19% zo sumy
33,20 eura), režijný paušál 2 x 8,04 eura. Navrhovateľovi tak vznikli trovy v celkovej sume 72,08 eura
(súdny poplatok 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 55,58

eura). Zo vzniknutých trov súd navrhovateľovi priznal k náhrade sumu zaplateného súdneho poplatku
16,50 eura, ako aj 20% z trov právneho zastúpenia v sume 11,11 eura, celkovo 27,61 eura. Podotkol,
že zo strany navrhovateľa ide o podanie množstva totožných návrhov s rovnakým predmetom konania,
ktoré sú právne jednoduché, a preto trovy navrhovateľa vzniknuté z jeho zastupovaním advokátom nie
je možné považovať za účelne vynaložené.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznanej náhrady trov konania napadol v zákonnej lehote
odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa a zaviazania odporcu
zaplatiť mu trovy konania a to na súdnom poplatku 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia 89,96 eura
(3 úkony po 16,60 eura + DPH + 3 x režijný paušál 8,39 eura + DPH) a zároveň sa domáhal aj náhrady
trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eura (polovičný úkon zo 16,60 eura + DPH + 1x režijný paušál

8,39 eura + DPH). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia. Domnieva sa, že nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov
konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov uplatňovaných navrhovateľom
v návrhu na začatie konania vo veci samej. Uviedol, že je nepochybné, že predmetnú vec je potrebné
považovať za drobný spor podľa § 200ea OSP, avšak neprimeranosť trov v takýchto sporoch voči

pohľadávke je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Nemožno nepriznať, resp.
neprimerane znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na ust. § 150 ods.
2 OSP. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, resp. absentujú také
argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie relevantný význam, nepochybne odníma účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom (IIÚS 6/2003, IIIÚS 119/2003). Má za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu

v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ust. § 150 ods. 2 OSP primeraná len situácia, keď suma
trov konania viacnásobne prekročí istinu, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad v súdenej
veci, nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne vyššiu istinu a okrem súdneho
poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená
minimálna sadzba. Prvostupňový súd nesprávne v napadnutom rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods.

2 OSP. Súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý vyjadruje
zásadu zodpovednosti za výsledok a priznať mu ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne
uplatňovaných trov konania. Poukázal, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou
navrhovateľa,pretonemožnopodľasprávnehoúsudkuadobrejvôleznižovaťtrovyprávnehozastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Záverom poukázal na to, že žiadne ustanovenie hmotných

čiprocesnýchnoriem,platnýchnaúzemíSR,neobmedzujeprávoúčastníkadaťsazastupovaťvsúdnom
procese advokátom. Uvedené platí aj v prípade Občianskeho súdneho poriadku. Právo účastníka na
zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Považuje

za nespravodlivé a neodôvodnené, aby odporca neznášal trovy procesne plne úspešného účastníka,
teda navrhovateľa, ktoré mu vznikli.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa je čiastočne dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov
konania podľa § 220 OSP zmenil a odvolanie opatrovníčky odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP
odmietol ako oneskorene podané.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa uplatnený na súde prvého stupňa dňa 08. 08. 2014,

ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu 50,70 eura, ako aj trovy konania, ktoré
si písomne vyčíslil. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že odporca na výzvu revízora dňa 28.
03. 2014 na linke MHD č. 70 sa nepreukázal platným cestovným lístkom, ani iným platným cestovným
dokladom, preto mu v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl.
5 tarify vznikol nárok na zaplatenie cestovného 0,70 eura a pokuty vo výške 50 eur.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľa vo veci samej v celom rozsahu vyhovel
a odporcu zaviazal zaplatiť istinu vo výške 50,70 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto
časti odvolanie nebolo podané, preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti týkajúcejsa zaplatenia sumy 50,70 eura nadobudol právoplatnosť. Ďalším výrokom súd prvého stupňa rozhodol
o trovách konania tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 27,61
eura do 15 dní od právoplatnosti k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Do uvedeného výroku podal

odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti a priznania
náhrady trov konania za súdny poplatok 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 89,96 eura v
zmysle § 142 ods. 1 OSP, ako aj priznania náhrady trov odvolacieho konania v sume 20,03 eura.

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s

účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno
obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne
vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov (§ 1 OSP, II.ÚS 174/04).

Podľa § 142 ods. 1 OSP súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi so zreteľom na plný
úspech toho-ktorého účastníka v konaní. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania (zásadu úspechu), čo znamená, že účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na
náhradu všetkých trov konania proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal.

Táto zásada platí ako v konaní na prvom stupni, tak aj v odvolacom konaní a neposudzuje sa za každé
štádium konania osobitne, ale podľa úspechu vo veci.

Za určitú výnimku z tejto zásady možno považovať ust. § 150 OSP.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia ust. § 150 OSP pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady

trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach v danej veci, ako aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 OSP je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou
na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod
neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré dáva relatívne široké medzi pre
sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť (nález Ústavného súdu SR z 21. mája
2014 sp. zn. IIÚS 759/2013-20).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v danom prípade išlo o drobný spor v zmysle § 200ea ods.
1 OSP a súd prvého stupňa správne v takomto prípade rozhodoval o trovách konania v zmysle § 142
ods. 1 OSP (zrejme omylom uviedol § 142 ods. 3 v spojení s § 150 ods. 2 OSP). Správne posudzoval,
že v prípade, ak ide o drobný spor, súd musí zvážiť, či uplatnené trovy konania nie sú neprimerané

k uplatnenej pohľadávke. Ust. § 150 ods. 2 OSP je potrebné vykladať tak, že sa tu uvádza konkrétny
dôvod nepriznania, resp. zníženie náhrady trov, pričom tento dôvod spočíva v tom, že trovy konania sú
v drobných sporoch neprimerane vysoké voči pohľadávke. Zákon teda v takomto prípade označuje za
dôvod moderácie (zmiernenia) výšky náhrady trov neprimeranosť výšky týchto trov. Z tohto pohľadu je
potrebné považovať za rozhodujúce, že pohľadávka uplatňovaná v konaní vo výške 50,70 eura je, resp.

nie je primeraná k uplatňovanej výške trov (105,20 eura, z čoho súdny poplatok predstavuje 16,50 eura
a trovy právneho zastúpenia 88,70 eura).Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, mal za to, že v prejednávanej veci pri rozhodovaní
o trovách konania je namieste aplikovať ust. § 150 ods. 2 OSP, ktoré zakotvuje moderačné právo
súdu. Podaná žaloba je svojim spôsobom formulárová žaloba obsahujúca rovnaké zdôvodnenie, okrem

špecifikácie účastníka a porušenie konkrétnej právnej povinnosti, nenáročná a ide nesporne o drobný
spor. Navrhovateľovi vznikli trovy na zaplatenom súdnom poplatku 16,50 eura a na trovách právneho
zastúpenia 59,13 eura podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (2 úkony právnej služby po 16,60 eura - príprava a
prevzatie a podanie žaloby na súd + 2x 20% DPH = 6,30 eura, 2x 8,04 režijný paušál + 20% DPH = 9,86
eura, spolu 59,13 eura). Z tejto sumy vyčíslených trov bolo podľa názoru odvolacieho súdu primerané,

vzhľadom na charakter a nenáročnosť žaloby pri drobnom spore, priznať navrhovateľovi trovy konania
nasúdnompoplatku16,50euraanatrováchprávnehozastúpenia50%zvyčíslenýchtrov,t.j.29,56eura
(59,13 : 2). Priznané trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní po právoplatnosti
uznesenia na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď predmetom odvolacieho
konania boli trovy konania a obaja účastníci mali v tejto časti čiastočný úspech.

Uzneseniesúduprvéhostupňazodňa02.10.2015č.k.6C/346/2015-25napadlaodvolanímustanovená
opatrovníčka F. bytom N., ul. S. XX/XX (matka odporcu). Ustanovená opatrovníčka namietala, že

nesúhlasí s tým, aby bola určená v konaní za opatrovníčku. Odporca nemá trvalý pobyt na jej adrese,
dlhodobo sa tu nezdržiava a ani nemá vedomosť o tom, kde sa pohybuje a kde žije. Domáhala sa
zrušenia uznesenia, ktorým bola ustanovená za opatrovníčku.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Z obsahu spisu je nesporné, že uznesenie, ktorým bola F. ustanovená za opatrovníčku pre odporcu,

jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 12. 10. 2015. Lehota na podanie odvolania jej začala plynúť
dňa 13. 10. 2015 a skončila plynúť dňa 27. 10. 2015. Keďže ustanovená opatrovníčka podala odvolanie
voči uzneseniu č. k. 6C/346/2015-25 zo dňa 02. 10. 2015 (o ustanovení za opatrovníčku) až dňa 04.
01. 2016 a doručené bolo súdu prvého stupňa dňa 05. 01. 2016, teda výrazne po zákonnej 15-dňovej
lehote na podanie odvolania, odvolací súd jej odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1

písm. a) OSP odmietol.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.