Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/99/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206766
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814206766.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti
odporcom v 1. rade Andree Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., Q. XX/X, v 2. rade Y. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom X., Ul. XX. augusta XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov, Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42362962, zast.
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13 a JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 971,36 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 74,72 eur
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.5.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom v 1. v 2. rade zaplatenia sumy 971,36 eur
s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2006, ktorá
predstavovala nesplatené úverové splátky za obdobie od 10.5.2010 do 10.5.2011 a ktoré boli splatné v
čase konečnej splatnosti úveru, dňa 10.5.2011.

Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 58,- eur a trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa v 1. rade nepoprela existenciu pohľadávky. Žalovanú sumu bola ochotná splácať v splátkach,
výšku ktorých určí súd. Poukázala na obsah dohody o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva s
odporcom v 2. rade zo dňa 7.1.2010, na základe ktorej nesplatený úver poskytnutý SLSP, a.s. prevzala
bez povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť jej finančné prostriedky na vyrovnanie podielu z BSM.

Trovy konania neuplatnila.

Odporca v 2. rade považoval návrh voči svojej osobe za nedôvodný, pretože s odporkyňou uzavrel
dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala splatiť všetky dlhy vzniknuté za
trvania manželstva bez jeho povinnosti prispieť jej jednou polovicou na ich zaplatenie.

Trovy konania neuplatnil.

V priebehu súdneho konania vstúpil do konania na stranu odporcov vedľajší účastník, občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vzniesol námietku premlčania pohľadávky
navrhovateľa. Považoval za irelevantné, či navrhovateľ úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie
premlčacej doby začalo plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia jeho práva, t.j. bez ohľadu na jeho
vôľu. Návrh vo veci samej bol podaný na súd dňa 14.4.2014. Právo požadovať vrátenie poskytnutého
úveru podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka začína dňom omeškania ktorejkoľvek splátky úveru. V
čase od postúpenia pohľadávky do podania návrhu uplynulo 487 dní, t.j. spolu 1645 dní od začiatku
plynutia premlčacej doby do podania návrhu. Zastával názor, že do začatia súdneho konania uplynula
všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, ale aj 4-ročná podľa Obchodného
zákonníka.

Na trovách konania uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 118,98 eur.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili, neprítomnosť na ňom ospravedlnili
a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali. Odporkyňa v 1. rade neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnila a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadala. Vedľajší účastník a jeho právny zástupca
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali. Súd v súlade
s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne v 1. rade a
vedľajšieho účastníka, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Po vypočutí odporcu v 2. rade, oboznámení sa so zmluvou o splátkovom úvere č. 0372665927 zo dňa
23.5.2006, so Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP, a.s, s oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 18.12.2012, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012, s prílohou č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok, s predžalobnou výzvou zo dňa 24.3.2014, s odporom odporcu v 2. rade
proti platobnému rozkazu, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci zo dňa 27.10.2014, s
dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 7.1.2010 uzavretou medzi odporcami v 1. a v 2.rade, s ostatnými
listinnými dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 23.5.2006 SLSP, a.s. so sídlom v Bratislave a odporcovia v 1. a v 2. rade uzavreli zmluvu
o splátkovom úvere č. 0372665927, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
odporcom v sume 100.000,- Sk eur. Odporcovia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splácať v
mesačných splátkach po 2.251,- Sk (74,72 eur) od 10.6.2006 po dobu 60 mesiacov, vždy do 10. dňa
v mesiaci. Posledná úverová splátka bola splatná dňa 10.5.2011. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 6,5%. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,50%. Odporcovia úver riadne
a včas nesplácali. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 30 spisu poslednú splátku
zaplatili dňa 17.10.2012. Zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávok navrhovateľovi dlh na
úverovej istine predstavoval sumu 1.815,15 eur. Dlžné zmluvné úroky predstavovali sumu 79,64 eur a
úrok z omeškania sumu 584,31 eur, čo je zrejmé z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.12.2012.

Dňa 13.12.2012 SLSP, a.s. a navrhovateľ uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa
navrhovateľ stal vecne a aktívne legitimovaný účastník v súdnom konaní.

Predžalobnou výzvou zo dňa 24.3.2014 boli odporcovia vyzvaní k zaplateniu dlžného úveru s
príslušenstvom v sume 3.143,21 eur najneskôr do 31.3.2014. Na výzvu odporcovia žiadnym spôsobom
nereagovali.

Odporca v 2. rade pohľadávku navrhovateľa neuznal z dôvodu, že odporkyňa v 1. rade zmluvu o
splátkovom úvere č. 0372665927, na základe ktorej bol poskytnutý úver 100.000,- Sk uzavrela bez jeho
vedomia. Poprel pravosť podpisu na úverovej zmluve. Založil do spisu dohodu o vyporiadaní BSM po
rozvode manželstva s odporkyňou v 1. rade zo dňa 7.1.2010, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala
zaplatiť všetky dlhy a úvery, ktoré za trvania manželstva nadobudli. Všetky úvery, ktoré boli v dohode
o vyporiadaní BSM uvedené, si odporkyňa vzala bez vedomia odporcu v 2. rade, okrem úveru v PSS,
a.s.. Manželstvo odporcov bolo rozvedené v konaní tunajšieho súdu č.k. 16C/189/2009.

Podaným návrhom navrhovateľ voči odporcom uplatnil pohľadávku v sume 971,36 eur pozostávajúcu z
úverových splátok splatných v období od 10.5.2010 do 10.5.2011 v počte 13 splátok po 74,72 eur.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.5.2006 bola medzi SLSP, a.s. a odporcami uzavretá podľa
príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov. Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom (§ 2, písm. a/, b/ citovaného zákona). Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2, písm. c/ citovaného zákona).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 23.5.2006 SLSP,
a.s. so sídlom v Bratislave a odporcovia v 1. a v 2. rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č.
0372665927, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcom v sume 100.000,-
Sk eur. Odporcovia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po
2.251,- Sk (74,72 eur) od 10.6.2006 po dobu 60 mesiacov, vždy do 10. dňa v mesiaci. Posledná úverová
splátka bola splatná dňa 10.5.2011. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 6,5%. Ročná
úroková sadzba bola dojednaná vo výške 11,50%. Odporcovia úver riadne a včas nesplácali. Podľa
Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z čl. 30 spisu poslednú splátku zaplatili dňa 17.10.2012.
Zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávok navrhovateľovi dlh na úverovej istine predstavoval
sumu 1.815,15 eur. Dlžné zmluvné úroky predstavovali sumu 79,64 eur a úrok z omeškania sumu 584,31
eur, čo je zrejmé z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012.

Dňa 13.12.2012 SLSP, a.s. a navrhovateľ uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa
navrhovateľ stal vecne a aktívne legitimovaný účastník v súdnom konaní.

Predžalobnou výzvou zo dňa 24.3.2014 navrhovateľ vyzval odporcov k zaplateniu dlžného úveru s
príslušenstvom v sume 3.143,21 eur najneskôr do 31.3.2014. Na jeho výzvu odporcovia žiadnym
spôsobom nereagovali.

Vedľajší účastník namietal premlčanie pohľadávky navrhovateľa. Považoval za irelevantné, či
navrhovateľ úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej doby začalo plynúť už od okamihu
možnosti uplatnenia jeho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu. Návrh vo veci samej bol podaný na súd dňa
14.4.2014. Právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka začína
dňom omeškania ktorejkoľvek splátky úveru. V čase od postúpenia pohľadávky do podania návrhu
uplynulo 487 dní, t.j. spolu 1645 dní od začiatku plynutia premlčacej doby do podania návrhu. Zastával
názor, že do začatia súdneho konania uplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa Občianskeho
zákonníka, ale aj 4-ročná podľa Obchodného zákonníka.

Podľa názoru súdu, pokiaľ medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo dohodnuté plnenie v splátkach
tak, ako medzi účastníkmi konania, veriteľ mohol od dlžníka požadovať vždy iba splnenie príslušnej
splátky, len čo sa stala splatnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú
splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Veriteľ môže
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté (§565
OZ). V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, v takomto prípade
začína plynúť 3-ročná premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplatenej splátky. To platí v prípade, že
veriteľ uplatnil právo požadovať od dlžníka zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo požadovať
od dlžníka zaplatenie celého dlhu, prestane plynúť premlčacia doba celého dlhu a premlčacia doba
začína plynúť opäť len pre jednotlivé splátky od momentu ich splatnosti. Premlčacia doba ohľadne celého
dlhu začne opäť plynúť, ak dlžník v určenom termíne nesplní ani ďalšiu splátku.

Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
služieb na diaľku č. 102/2014 Z.z., ktorá novelizovala Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
ustanovením §5b, podľa ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
vzťahoch. Uvedené ustanovenie upravuje postup súdu a má sa aplikovať režimom okamžitej aplikability
procesných noriem, t.j. na všetky prípady, v ktorých je rozhodované príslušným orgánom, vrátane súdu, o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Citovanou novelou k § 5b nebolo zavedené ani osobitné prechodné
ustanovenie, ktoré by jeho účinnosť posúvalo. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať
v čase rozhodovania o uplatnenom nároku bez ohľadu na to, kedy vznikol.

Zo Všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., z článku 7.6. - Prípady porušenia, z bodu 7.6.1.
písm. a/ vyplýva, že banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru aj v prípade, ak dlžník
bol v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvalo viac ako 10 dní. Vykonaným
dokazovaním však nebolo zistené, že by banka z dôvodu nesplácania úveru odporcami vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru, preto premlčaniu podliehali jednotlivé nezaplatené splátky. Navrhovateľ
návrh na začatie konania podal dňa 14.4.2014. Pokiaľ voči odporcom uplatnil na zaplatenie nezaplatené
úverové splátky za obdobie od 10.5.2010 do 10.5.2011, s poukazom na cit. ust. § 101, § 103
Občianskeho zákonníka sú splátky úveru splatné od 10.5.2010 do 10.4.2011 premlčané uplynutím 3-
ročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, že dňa 10.5.2011 nastala konečná splatnosť úveru. Keďže
došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva a to i dojednaných úrokov a úrokov z
omeškania. Súd prihliadol na premlčaný nárok navrhovateľa ex offo aj bez ohľadu na vznesenú námietku
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, v súlade s cit. ust. § 5b/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, v platnom znení.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody nebolo možné návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal
zaplatenia sumy 896,64 eur s príslušenstvom (splátky splatné od 10.5.2010 do 10.4.2011 za 12
mesiacov x 74,72 eur) v dôsledku jej premlčania považovať za dôvodný a bol v tejto časti zamietnutý.

Povinnosťou odporcov je potom zaplatiť navrhovateľovi nepremlčanú splátku úveru splatnú dňa
10.5.2011 v sume 74,72 eur a to v súlade s cit. ust. 2 písm. b/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení neskorších predpisov. Solidarita odporcov vyplýva z ust. § 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Omeškanie odporcov súd posúdil podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že
právny vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o úvere je potrebné považovať za občianskoprávny
vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona. Úrok z omeškania
z nesplatenej úverovej splátky predstavuje 9% ročne od 11.5.2011, keďže splatnosť mesačnej splátky
bola určená 10. deň mesiaca. Úrok z omeškania nie je v rozpore s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

K námietke odporcu v 2. rade, že povinnosť splatiť poskytnutý úver jeho osobu nezaťažuje z dôvodu, že
odporkyňa v 1. rade sa v dohode o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva zo dňa 7.1.2010 zaviazala
zaplatiť všetky dlhy a úvery nadobudnuté za trvania manželstva, súd uvádza, že dohoda o vyporiadaní
BSM zaväzuje len jej účastníkov, nemá vplyv na právne postavenie účastníkov dohody voči tretím
osobám, ktorí nie sú jej účastníkmi a preto sú ich práva zachované. Tretie osoby, ktoré majú pohľadávky

voči jednému z manželov či obom manželom, môžu postihovať spoločný majetok manželov tak, ako
keby k žiadnej dohode o vyporiadaní nedošlo. Pokiaľ odporca v 2. rade tvrdil, že úverovú zmluvu zo dňa
23.5.2006 so SLSP, a.s. neuzavrel, nepodpísal ju a spochybnil pravosť svojho podpisu na nej, súd jeho
tvrdenia považoval za nepreukázané, pretože na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení neoznačil ani
nepredložil žiadne dôkazy.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľov neúspech vo
veci prevyšoval úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo. Odporcovia náhradu
trov konania neuplatnili. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov súd nepriznal náhradu trov
konania, pretože trovy vedľajšieho účastníka nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie
náhrady trov konania. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania
dňa 26.9.2014, ktorým zároveň požiadal o doručenie návrhu a jeho príloh. Splnomocnenie advokáta
je všeobecné bez vzťahu ku konkrétnej veci. Vo svojej podstate združenie - odborník ako subjekt
práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa, splnomocnil advokáta na zastupovanie.
Podľa názoru súdu nie je potrebné, aby samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov
s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v
tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo), keďže úlohou združenia je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v
pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn.
6Co/228/2012 zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné využitie služieb advokáta, pokiaľ sa
predmet konania týka hlavnej činnosti združenia a to aj s poukazom na internetové stránky http:/oz-
hoos.wix.com/hoos, z ktorých vyplýva, že vedľajší účastník vyvíja množstvo aktivít v oblasti poskytovania
pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických odborných vedomostí, ktoré
sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.
zn. 6 MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014 (navrhovateľ EOS KSI s.r.o., vedľajší účastník na strane odporcu
HOOS, ktorému trovy konania priznané neboli z dôvodu ich neúčelnosti, hoci návrh bol zamietnutý
z dôvodu premlčania uplatneného nároku; námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník). Dovolací
súd konštatoval, že povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov
povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto
povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré
druhý účastník vynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov
konania (v zmysle citovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to
povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a
záver dostatočne odôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený
a pre procesné právo typický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z
dôvodu, že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a
neúčelnosť vynaložených trov. Dovolací súd ďalej dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na
skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom
administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Je
preto nenáležité aj konštatovanie generálneho prokurátora, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní
nespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich
neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu
pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné.
Právo na náhradu trov konania (vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)
totiž závisí od iných predpokladov než možnosti nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania

nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda
súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.