Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201666
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2714201666.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: CCRB

a.s., so sídlom Olivova 948/6, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 24723576, zast. advokátom: Mgr.
Martin Straka, so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, doručovacia adresa: Londýnská 674/55,
120 21 Praha 2, Česká republika, proti odporkyni: N. G., J.. XX.X.XXXX, G. S. E. Č.. XXX, XXX XX S.
E., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 64.861,24 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 60 686,44 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,05 % p.a. od 18.5.2013 do zaplatenia , trovy právneho zastúpenia v sume 202,50 eur a iné trovy v
sume 142,- eur a to všetko v splátkach vo výške 5.400 Kč mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v

mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej
z nich.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa svojim návrhom domáhal zaplatenia sumy 64.861,24 Kč spolu
s úrokom vo výške 17% p.a. od 18.5.2013 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo
výške 7,05% p.a. od 18.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že medzi
právnym predchodcom navrhovateľa, Raiffeisenbank a.s., Praha a odporkyňou bola dňa 15.11.2011

uzavretá Smlouva o vydaní kreditní karty č. 1415805. Na základe tejto zmluvy bola odporkyni vydaná
kreditná karta typu VISA Premium banking č. 4188655187546459 a zriadený kartový účet. Odporkyni
bol stanovený úverový limit do výšky 70.000 kč. Podľa čl. I. bod 2 zmluvy sa odporkyňa zaviazal
uhrádzať riadny úrok vo výške 170 p.a. z vyčerpanej istiny a hradiť splátky v súlade s čl. VI. 1
Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet Raiffeisenbank a.s. vždy aspoň vo
výške tzv. povinnej minimálnej splátky, ktorá predstavuje 3,5% z vyčerpanej istiny, minimálne 300 Kč.
Odporkyňa kreditnú kartu prevzala dňa 7.12.2011. Dňa 13.5.2013 bolo odporkyni zaslané prehlásenie

o okamžitej splatnosti v súlade s čl. XII.2.d/ Obchodných podmienok pre vydávanie a používanie
kreditných kariet. Ku dňu splatnosti, t.j. ku dńu 17.5.2013 predstavovala dlžná čiastka 64.861,24 Kč.
Pohľadávka bola Raiffeisenbank a.s. postúpená na navrhovateľa ( CCRB a.s.) na základe Smlouvy o
postoupenípohledávekč.3/2012/15zodńa21.11.2013vzneníDodatkuč.1zodňa19.12.2013.Zoznam
pohľadávok je súčasťou Prílohy k Dodatku. Dňa 10.1.2014 bola odporkyni zaslaná predžalobná výzva.

Odporkyňa uviedla, že zmluvu o vydaní kreditnej karty uzavrela. Uviedla, že nie je schopná zaplatiť

dlžnú sumu naraz, pretože nikde nepracuje, nemá žiadny príjem. Jediným príjmom do domácnosti je
príjem manžela. Majú tri deti, z toho dve sú maloleté. Žiadala o priznanie možnosti splácať dlžnú sumu
v splátkach vo výške 200 € mesačne.Súd vykonal dokazovanie Smlouvou o vydaní kreditní karty, výpisom z účtu kreditní karty, okamžitou
splatnosťou kreditnej karty, Smlouvou o postúpení pohledávek, Dodatkem ke Smlouvě o postúpení
pohledávek,Obchodnímipodmínkyprovydávaníapoužívaníkreditníchkaret,Všeobecnýmiobchodními

podmínky Reiffeisenbank a.s., a zistil tento skutkový stav veci:

Žiadosťou/zmluvou o vydanie kreditnej karty zo dňa 15.11.2011 mal súd preukázané, že odporkyňa
požiadala spoločnosť Reiffeisenbank a.s. ( právneho predchodcu navrhovateĺa) o vydanie kreditnej
karty s úverovým limitom 70.000 Kč, pri úrokovej sadzbe 17,00% p.a. odporkyňa sa zaviazala peňažné

prostriedky čerpať maximálne do výšky úverového limitu a splácať úver čerpaný kartou v súlade s
Obchodnými podmienkami, vždy aspoň vo výške povinnej minimálnej splátky. Dňa 7.12.2011 bola
odporkyni vydaná kreditná karta, čo potvrdila svojim podpisom.

Z výpisu z účtu kreditnej karty mal súd preukázané, že odporkyňa uskutočnila výbery v celkovej výške
93.054,84 Kč. Odporkyňa na kartový účet uhradila splátky v celkovej výške 48.475,96 Kč.

Z prípisu navrhovateľa zo dňa 25.8.2015 ako aj z výpisu z účtu kreditnej karty mal súd preukázané, že
odporkyni boli celkom na poplatkoch za obdobie od 9.12.2011 do 2.5.2013 naúčtovaná čiastka vo výške
2.156,74 Kč, z toho na poplatkoch za upomienky čiastka 1.500 Kč.
Právny predchodca navrhovateľa vyhlásil dňa 13.5.2013 okamžitú splatnosť kreditnej karty a vyzval

odporkyňu na úhradu dlhu v celkovej výške 64.861,24 Kč najneskôr do 17.5.2013.
Smlovou o postoupení pohledávek zo dňa 21.11.2013 postúpila Reiffeisenbank a.s. svoje pohľadávky
na CCRB a.s..

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o spor s medzinárodným prvkom, pretože žalobcom
je obchodná spoločnosť so sídlom v ČR a žalovaný je občan SR s bydliskom na území SR, v prvom
rade bolo potrebné rozhodnúť, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije. Zmluva o vydaní kreditnej
karty bola uzavretá dňa 15.11.2011, preto pri určovaní rozhodného práva súd aplikoval ustanovenia
Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z r. 1980 (pozn.: Naradenie o rozhodnom práve pre

zmluvné záväzky Rím I. sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 17.12.2008). Podľa čl. 1 ods.1 Dohovoru o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo
veciachsmedzinárodnýmprvkom.Podľačl.3ods.1Dohovoru,zmluvasaspravujeprávnymporiadkom,
ktorí si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z
ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým

sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa bodu 20.1 Obchodných podmienok, právne vzťahy medzi klientom a bankou sa riadia právnym
poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka
tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť
jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. Podľa odseku 2
tohto článku, bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: ak uzavretiu

zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte
všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo ak druhý účastník zmluvy alebo jeho
zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ
cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi
zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru, rozhodným právom pre zmluvu podľa článkov 3 až 6 a 12 tohto
dohovoru sa spravujú najmä: a) jej výklad, b) plnenie zmluvných záväzkov, c) v rozsahu právomoci
udelenej súdu procesnými normami dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky
náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov, d) rôzne spôsoby zániku záväzkov,

preklúzia a premlčanie, e) dôsledky neplatnosti zmluvy.Podľa článku 7 ods. 2 Dohovoru, žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenie noriem
právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na
to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

Vzhľadomnaktomu,žemedzizmluvnýmistranamidošlokvoľberozhodnéhoprávavrámci obchodných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne
predpisy platné v Českej republike v rozsahu stanovenom článkom 10 ods. 1 Dohovoru.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka ČR, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel,

že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se
zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem
vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší
než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek

poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka ČR, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na
všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem
na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelskými smlouvami jsou
smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně

spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy
jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání
a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se

nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv,
které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
(2) Ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel
nedovolá jejich neplatnosti ( § 40a). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy,
může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy.

(3) V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání,
která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech
a povinnostech stran.

(2) Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy
nebo cenu plnění.

V konaní mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola
dňa 15.11.2011 uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca

navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporkyni úverový limit vo výške 70.000 Kč. Zmluva bola uzavretá
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ČR, súd však konštatuje, že v danom prípade sa zároveň
jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka ČR, a to vzhľadom na
charakter postavenia účastníkov zmluvy, kde na jednej strane vystupovala banka ako dodávateľ služby
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na druhej strane fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného dôvodu súd na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere aplikoval nielen
Obchodný zákonník ako lex generalis, ale posudzoval ho aj s prihliadnutím k ustanoveniam zák. č.
40/1964 Sb. (Občiansky zákonník ČR) vzťahujúcim sa k ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluva, z ktorej
vyplýva žalovaný nárok, je zmluvou spotrebiteľského charakteru, a preto nie je vyňatá spod režimu

ochrany spotrebiteľa. Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že zmluva o úvere bola
uzavretá platne.Z výpisu z účtu kreditnej karty mal súd preukázané, že odporkyňa vyčerpala finančné prostriedky v
celkovej výške 93.054,84 Kč a uhradila celkom na splátkach sumu 48.475,96 Kč. Súd má za to, že nárok
uplatnený navrhovateľom je dôvodný čo do výške 60.686,44 Kč, ktorá výška predstavuje rozdiel medzi

výbermi uskutočnenými odporkyňou a splátkami úveru, t.j. v časti 44.578,88 € ( 93.054,84 Kč - 48.475,96
Kč), v časti uplatnených úrokov v sume 13.950,82 Kč a poplatkov v sume 2.156,74 Kč. Je zrejmé, že
sa odporkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru, je povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania z priznanej sumy a to odo dňa nasledujúceho po dátume, ktorý bol určený v oznámení o
okamžitej splatnosti úveru na úhradu dlžnej sumy ( 17.5.2013). Požadovaná výška úrokov z omeškania

zodpovedá Nar. vlády ČR č. 163/2005 Zb. Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom
na sociálnu situáciu odporkyne, ktorá je nezamestnaná a zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti
rozhodol, že peňažné plnenie sa bude uskutočňovať v splátkach, vo výške 5.400 Kč mesačne. V časti
uplatnených úrokov z omeškania vyčíslených sumou 4.174,80 Kč súd návrhu nevyhovel, pretože zo
spisu nebolo zrejmé zistiť pri akej úrokovej sadzbe boli počítané ( zrejme 30% p.a.), pričom ich výpočet
je nepreskúmateľný. Z predložených listinných dôkazov nebolo možné zistiť z čoho boli počítané, z

akého základu a za aké obdobie. Nakoľko navrhovateľ v tejto časti nároku neuniesol dôkazné bremeno
a skutočnosti potrebné na posúdenie oprávnenosti nároku v časti úrokov z omeškania a to i napriek
písomnej výzve súdu nepreukázal, súd v tejto časti návrhu nevyhovel.

Súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti uplatnených úrokov vo výške 17% p.a. od 18.5.2013 do

zaplatenia keď má za to, že po zosplatnení úveru ( 13.5.2013) má veriteľ právo len na úroky z omeškania
vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Ku dňu splatnosti úveru má dlžník
povinnosť zaplatiť úver a úroky. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania o úroky z úveru sa dostáva
do rozporu so zákonom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. a keď mal navrhovateľ úspech len čiastočný,
priznal mu plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 202,50 € za
dva úkony právnej služby vyčíslené navrhovateľom podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., ( za jeden úkon právnej
služby 101,25 €) a za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 142 €. Iné trovy právneho zastúpenia

si navrhovateľ priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)