Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200104
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej

a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Bernard
Janík, Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO: 42064171, právne zastúpený: JUDr. Marcel Šmehýl,
advokát so sídlom S. S. X/XXX, XXX XX F., proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, Ul.
Šustekova č. 49, 851 04 Bratislava IČO: 35659718, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 20.01.2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 01.02.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.01.2016,
ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie náhradníka Bc. D. R. (pozn. súdu: z výpisu v zozname súdnych
exekútorov sa uvádza aktuálny titul Mgr.), súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi,
Lúčna 16/1 a vrátenia veci žalovanému. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Skutkovo a právne žalobca vymedzil rozsah preskúmania správneho rozhodnutia nasledovnými
žalobnými bodmi:
1. Žalobca je súdnym exekútorom vymenovaným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 2497/10047/2008-41 zo dňa 12.06.2008. Žalovaný je právnickou osobou zriadenou
zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Rozhodnutím ministra spravodlivosti
SR č. 18137/2012/52-2 zo dňa 10.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2013, minister
spravodlivosti SR odvolal Bc. D. R. z funkcie súdnej exekútorky. Dekrétom o určení náhradníka súdneho
exekútorazodňa02.05.2013žalovanýpodľa§16ods.6Exekučnéhoporiadku,účinnéhokudňuvydania
dekrétu, určil žalobcu ako náhradníka odvolanej súdnej exekútorky. Na základe tejto skutočnosti žalobca

prevzal exekútorský úrad Bc. D. R. a v zmysle § 16a Exekučného poriadku zabezpečil a v súčasnosti
stále zabezpečuje výkon exekúcie v neukončených exekučných veciach. Žalobca v dôsledku prevzatia
exekútorskéhoúraduBc.D.R.vykonalvosvojomexekútorskomúradeorganizačnézmeny(napr.prijatie
nového zamestnanca), zabezpečil riadnu evidenciu spisov, odstránil pochybenia predchádzajúceho
exekútorského úradu, jeho prácu v niektorých prípadoch nemožno finančne vyčísliť. Žalobca neporušil
žiadnu zo svojich povinností
2. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 20.01.2016 bol žalobca v zmysle § 46 a nasl. v spojení s ust. § 1

ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) tým istým dňom z funkcie náhradníka
odvolaný. Voči tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. K uvedenému kroku žalovaný pristúpil v
dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/146/2013-28 zo dňa 15.05.2014, ktorým bolorozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18137/2012/52-2 zo dňa 10.01.2013, ktorým
bola Bc. D. R. odvolaná z funkcie súdnej exekútorky, zrušené.
3. Žalobca poukázal na ust. § 212 ods. 1 veta druhá, § 212 ods. 2, § 212 ods. 3, § 16 ods. 1, § 16 ods.

6 Exekučného poriadku, § 1 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného považoval
žalobca za svojvoľné, nemajúce oporu v zákone a vyvolávajúce právnu neistotu. Rozhodnutie porušuje
práva žalobcu, ktorý si konal a koná svoju povinnosť na základe zákonného určenia za náhradníka.
Exekučný poriadok upravuje iba postup pri určení náhradníka. Pokiaľ neexistujú ustanovenia o odvolaní
náhradníka, nemôže správny orgán, ktorý môže konať iba na základe a v medziach právnych predpisov,

svojvoľne rozhodnúť o jeho odvolaní. Žalobca mal za to, že zákonodarca úmyselne neuviedol v zákone
možnosť odvolania náhradníka.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomný podaním zo dňa 01.03.2016. Navrhol, aby krajský súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti: Rozhodnutie Slovenskej komory
exekútorov (ďalej aj len „SKE“) zo dna 20.01.2016, ktorým SKE odvolala žalobcu dňom 20.01.2016 z

funkcie náhradníka Bc. D. R., so sídlom Exekútorského úradu v Prievidzi, Lúčna č. 16/1, je rozhodnutím,
ktoré SKE vydala plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/50/15, ktorému
predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 1S146/2013.
Bc. D. R., súdna exekútorka v Prievidzi bola dňa 10.01.2013 rozhodnutím ministra spravodlivostí SR
č. 18137/2012 odvolaná z funkcie súdnej exekútorky. Na základe tohto rozhodnutia bolo povinnosťou

SKE určiť náhradníka odvolanej súdnej exekútorky. Voči rozhodnutiu ministra spravodlivosti ako
aj rozhodnutiu rozkladovej komisie podala dňa 28.05.2013 Bc. D. R.alobu, ktorou sa domáhala
preskúmania zákonnosti a následne zrušenia oboch týchto rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave dňa
15.05.2014 zrušil rozhodnutia ministerstva spravodlivosti SR a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Voči
tomuto rozhodnutiu podalo Ministerstvo spravodlivosti SR odvolanie, o ktorom dňa 15.05.2014 rozhodol

Najvyšší súd SR pod sp. zn. 5Sžo/50/2015 tak, že rozsudok Krajského súdu pod sp. zn. 1S/146/2013 zo
dňa 15. mája 2014 potvrdil. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pominul dôvod existencie náhradníka
Bc. D. R. v osobe žalobcu, nakoľko rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je rozhodnutím konečným
nepripúšťajúcim opravný prostriedok. Slovenská komora exekútorov rozhodla o odvolaní z funkcie
náhradníka žalobcu z titulu svojho postavenia v zmysle ust. § 46 a nasl. v spojení s ust. § 1 ods. 2 zák.

č. 71/1967 (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s
právoplatne skončeným konaním pred Najvyšším súdom SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave.
Ohľadom námietky, že žalobca považuje rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov za svojvoľné,
nemajúce oporu v zákone, vyvolávajúce právnu neistotu, žalovaný poukázal na rozhodnutia krajských

súdov a hlavne na rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorých súdy jasne vyhodnotili skutkový stav a
na základe zistených záverov vyslovili výrok rozhodnutia. Slovenská komora exekútorov bola povinná
reagovať na právoplatne skončenú vec pred Najvyšším súdom SR, z dôvodu jej viazanosti právnym
názorom súdu a to viazanosti právnej i skutkovej.
V čase vymenovania žalobcu za náhradníka Bc. D. R., ako následku jej odvolania Ministerstvom

spravodlivosti SR do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, boli úkony žalobcu, ako
náhradníka odvolanej súdnej exekútorky legitímne. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR však došlo k
obnoveniu pôvodného statusu exekútorky a pominul dôvod na ďalšie trvanie náhradníctva. Nedošlo
teda k znovu vymenovaniu súdnej exekútorky, ktorým úkonom by vznikol nový status D. R., ale došlo k
zrušeniu jej odvolania z funkcie súdnej exekútorky.

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že Exekučný poriadok upravuje iba postup pri určení náhradníka a
neupravuje postup pri odvolaní náhradníka. Rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov o odvolaní
žalobcu z funkcie náhradníka je v súlade s právnymi predpismi ako „analogický výsledok rozhodovacej
činnosti krajského súdu a následne Najvyššieho súdu SR“. Absencia ustanovení o odvolaní náhradníka
v tomto prípade je irelevantná a taktiež nie je na mieste „polemizovať“ o dôvodoch resp. úmysle

zákonodarcu neuviesť možnosť odvolania náhradníka v právnom predpise.

Žalobca v replike zo dňa 08.04.2016 uviedol, že vyjadrenie žalovaného nič nemení na podstate podanej
žaloby.OrozhodnutíKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.1S146/2013aNajvyššiehosúduSRpodsp.zn.
5 Sžo/50/2015 vedel. Žalobca sa opiera o inú rozhodujúcu skutočnosť, a to, že na vydanie rozhodnutia

o odvolaní z funkcie náhradníka nemal žalovaný právo. Žalovaný má postavenie správneho orgánu,
ktorý môže konať iba podľa zákona a ostatných právnych predpisov. Pokiaľ právne predpisy nepoznajú
možnosť odvolania náhradníka, nemá správny orgán právomoc tak učiniť. V tomto ohľade trvá na tom,
že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a nezákonné. Z ust. § 46 Správneho poriadku nevyplýva právorozhodnúť o statuse žalobcu ako náhradníka. Žalovaný neuviedol žiadne ustanovenie zákona ani iného
právneho predpisu, ktoré by mu dávalo právo vydať rozhodnutie. V rozhodnutí žalovaného absentuje
ustanovenie, na základe ktorého by mohol žalobcu z funkcie náhradníka odvolať ako aj ustanovenia,

ktoré by mu dávalo právo byť orgánom, ktorý je o danej veci oprávnený rozhodovať.

Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom bez nariadenia súdneho pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2
O.s.p., za splnenia procesných podmienok uvedených v § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2016.

Krajský súd Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu správneho orgánu
mu predchádzajúceho, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov.

Správne súdnictvo je založené na prieskume rozhodnutí správnych orgánov (§ 244 O.s.p.), ktoré

priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejnoprávne povinnosti, pričom základným
kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie je. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať,
či žalovaný ako správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o odvolaní žalobcu z
funkcie náhradníka súdnej exekútorky Bc. D. R..

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodol v zmysle § 46 a nasl. v spojení s ust. § 1 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) o odvolaní dňom 20.01.2016 žalobcu z funkcie náhradníka
Bc. D. R.. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na dôvod ustanovenia žalobcu ako náhradníka,
ktorým bolo odvolanie Bc. D. R. rozhodnutím ministra spravodlivosti SR z funkcie súdnej exekútorky.

Výkon funkcie zanikol v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku dňom 06.02.2013.Na základe
uvedeného určila Slovenská komora exekútorov podľa § 16 ods. 6 Exekučného poriadku do funkcie
náhradníka žalobcu. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 146/2013-28 zo dňa 15.05.2014
bolo zrušené rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 18137/2012/52-2 zo dňa 10.01.2013, na základe
ktorého bola Bc. D. R. odvolaná z funkcie súdneho exekútora. Na základe tejto skutočnosti a rozhodnutia

Prezídia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 20.01.2016 Slovenská komora exekútorov odvolala
žalobcu z funkcie náhradníka. Rozhodnutie nadobudlo účinky dňom doručenia.

Žalobca v podstate namieta to, že Exekučný poriadok, resp. ani iný zákon neobsahuje ustanovenie,
ktoré by zakladalo právo žalovaného odvolať žalobcu z funkcie náhradníka, pričom sa domnieva, že

zákonodarca schválne neprijal takéto ustanovenia. Pokiaľ žalovaný bez uvedenia takéhoto zákonného
ustanovenia odvolal žalobcu z funkcie náhradníka postupoval v rozpore so zákonom, svojvoľne,
vyvolávajúc právnu neistotu.

S takouto žalobnou námietkou sa krajský súd nemohol stotožniť. Konanie žalobcu považoval krajský

súd za zákonné a naplňujúce princíp právnej istoty. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
dôvodomustanoveniažalobcuakonáhradníkaboloodvolaniesúdnejexekútorkynazákladerozhodnutia
ministra spravodlivosti SR. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra SR
o odvolaní súdnej exekútorky zaniklo rozhodnutie o odvolaní súdnej exekútorky, ktorého existencia
podmieňovala zákonnosť naň nadväzujúceho rozhodnutia o ustanovení náhradníka a týmto dňom

nadväzujúce rozhodnutie
stratilo svoje účinky a nie je naďalej zákonné.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa názoru krajského súdu predstavuje deklaratórny právny
akt, ktorým žalovaný len reagoval na právnu skutočnosť, ktorá nastala v dôsledku rozhodnutia súdu.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím navonok upravil právne pomery, aby bolo aj voči tretím osobám
zrejmé, že funkcia náhradníka zanikla.

Súčasťou právneho poriadku je aj princíp právneho štátu a princíp právnej istoty, ktorých imanentnou
súčasťou je aj rešpektovanie súdnych rozhodnutí. Právna norma, na základe ktorej konal žalovaný síce

nie je v napadnutom ustanovení uvedená, vyplýva však odôvodnenia rozhodnutia, a tým je ustanovenie
§ 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého v spojení s ust 250j ods. 7
O.s.p. podľa ktorého správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.Krajský súd mal za to, že pokiaľ by súhlasil s argumentáciu žalobcu, že žalovaný nikdy nemôže vydať
rozhodnutie o odvolaní náhradníka z funkcie, privodil by taký právny stav, že súdna exekútorka D. R. by

napriek tomu, že jej odvolanie bolo súdom vyhodnotené ako nezákonné, nemohla fakticky vykonávať
funkciu súdnej exekútorky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a
zákonné, a preto z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že bol neúspešným účastníkom konania.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..