Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/538/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211924
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708211924.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová v právnej veci navrhovateľa: F.. N. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. X. N. XXXX/X, X., zast. AENEA Legal, s.r.o. so sídlom: Jozefská 3, Bratislava,
proti odporkyni: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zast. JUDr. Marián Alušic, advokát so sídlom:
Bieloruská 7, Bratislava o zaplatenie zmluvnej pokuty 13.509,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C 1229/2008 - 156, zo dňa 20.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 373,86 eur náhradu trov odvolacieho konania, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 5C 1229/2008 - 156, zo dňa 20.05.2013 uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 13 509,93 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.509,93 eur
od 18.02.2010 do zaplatenia a 3.946,36 eur náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

V odôvodnení Okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2008
domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 23.634,07 eur. Návrh

odôvodniltým,žedňa28.01.2005uzatvorilsodporkyňoukúpnuzmluvu,vktorejsaodporkyňazaviazala,
že zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí, a to prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie a
zároveň, že zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie aj realizáciu výstavby inžinierskych sietí.
Odporkyňa sa zaviazala zrealizovať výstavbu všetkých inžinierskych sietí najneskôr do 31.12.2005,
ale svoj záväzok z kúpnej zmluvy týkajúci sa vybudovania inžinierskych sietí odporkyňa nesplnila včas
a siete nedobudovala ani do 31.12.2006. Pre prípad nedodržania a nesplnenia záväzku výstavby

inžinierskych sietí si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 16,60 eur za každý deň omeškania,
za každú zložku inžinierskych sietí. Navrhovateľ si preto uplatnil voči odporkyni nárok zmluvnej pokuty
vo výške 4 krát 5.908,52 eur, spolu v sume 23.634,07 eur. Odporkyňa potvrdila, že je pravdou, že
uzavrela s navrhovateľom kúpnu zmluvu a že v tejto zmluve bol dohodnutý
termín na vybudovanie inžinierskych sietí do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou, ale tento termín bol
odsúhlasený omylom z dôvodu nereálnosti dodržania termínu. Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že s

vybavením všetkých náležitostí týkajúcich sa vybudovania inžinierskych sietí začala riadne a včas, ale z
dôvodu, že je to zložitý proces, boli inžinierske siete vybudované až v roku 2007. K 31.12.2006 prebiehali
ešte vyjadrovacie konania, ktorých zákonné lehoty nemohla ovplyvniť. Odporkyňa tvrdila, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný, pretože porušenie povinnosti vybudovať inžinierske siete k 31.12.2005
nezavinila, čo vie preukázať dokumentáciou príslušných inštitúcií, a preto žiadala návrh zamietnuť.

Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že účastníci uzavreli dňa 28.01.2005 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúceho sa v obci V., katastrálne územieV., parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2, a to z odporkyne ako predávajúcej
na navrhovateľa ako kupujúceho. Odporkyňa podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že prevzala od
navrhovateľa dohodnutú kúpnu cenu vo výške 13.609,51 eur (410.000,- Sk). Navrhovateľ

a odporkyňa sa v kúpnej zmluve dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzanému
pozemku do katastra nehnuteľnosti podajú v deň zaplatenia kúpnej ceny. Vklad vlastníckeho práva
k prevádzanému pozemku do katastra nehnuteľnosti bol v prospech navrhovateľa povolený dňa
06.04.2005. V osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy je výslovne dojednané, že navrhovateľ kupuje
nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a zároveň s

výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu
kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Účastníci konania sa v osobitných ustanoveniach
kúpnej zmluvy ďalej dohodli, že odporkyňa pre účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu,
vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú
realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala vybudovať inžinierske siete najneskôr do
31.12.2005 s následnou kolaudáciou. V prípade nesplnenia záväzku odporkyne v dojednanej lehote sa

účastníci konania dohodli na zmluvnej pokute vo výške 16,60 eur (500,- Sk) za každý deň omeškania so
splnením povinnosti za každú zložku inžinierskych sietí osobitne, t.j. pri štyroch dohodnutých zložkách
inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) je výška dohodnutej zmluvnej
pokuty 66,39 eur (2.000,- Sk) za každý deň omeškania. Kúpna cena pozemku bola podľa osobitných
ustanovení kúpnej zmluvy dohodnutá s prihliadnutím na to, že k hranici kupovaného pozemku budú zo

strany odporkyne ako predávajúcej privedené inžinierske siete. Uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k pozemku nie je medzi účastníkmi konania sporné.

Kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Odporkyňa namietala, že dojednanie zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve uzatvorila v omyle, pričom si
nevšimla toto ustanovenie, inak by ho nebola dojednala. Toto tvrdenie odporkyne je v rozpore s tvrdením
navrhovateľa, ktorý uviedol, že výšku zmluvnej pokuty navrhla sama odporkyňa. Súd posúdil tvrdenia
oboch účastníkov sporu a nestotožnil sa s tvrdením odporkyne o tom, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy
konala v omyle a nevedela o dojednaní zmluvnej pokuty. Podpisy oboch účastníkov zmluvy sú uvedené

na jej tretej, t.j. poslednej strane. Na tejto strane je uvedené aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú
je odporkyňa povinná zaplatiť v prípade nesplnenia jej záväzku. Je nepochybné, že podpis odporkyne
na kúpnej zmluve je jej vlastným, ako to vyplýva z doložky osvedčujúcej pravosť podpisu. Okrem toho
odporkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že konala v omyle, nepredložila ani neoznačila žiadne
dôkazy. Skutočnosť, že v čase podpísania kúpnej zmluvy ešte nebolo vydané stavebné povolenie, sama

o sebe nie je dôkazom o tom, že odporkyňa konala v omyle.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Súdsazaoberalotázkouplatnostidojednaniaúčastníkovkonaniaozmluvnejpokute,keďžeustanovenie

§ 39 Občianskeho zákonníka zakotvuje tzv. absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na ktorú je súd
povinný prihliadať ex offo. Súd predovšetkým posudzoval, či nie je výška dohodnutej zmluvnej pokuty
neprimerane vysoká, a teda v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo absolútnu neplatnosť
dojednania o zmluvnej pokute. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ kupoval pozemok a zaplatil kúpnu cenu vo výške 13.609,51 eur s ohľadom na

to, že sa tento pozemok (ktorý bol ornou pôdou) mal stať pričinením odporkyne stavebným pozemkom
- za tým účelom sa odporkyňa zaviazala priviesť inžinierske siete k hranici kupovaného pozemku.
Je zrejmé, že bez takéhoto záväzku odporkyne by navrhovateľ kúpnu zmluvu neuzavrel vôbec,
resp. by za pozemok zaplatil podstatne nižšiu sumu. Lehota na vybudovanie inžinierskych sietí bolamedzi účastníkmi konania dohodnutá v trvaní takmer jeden rok. Pri výške kúpnej ceny za pozemok
13.609,21 eur predstavuje zmluvná pokuta za jeden deň omeškania vo výške 66,39 eur podiel 0,49%
denne. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť

v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky okolností daného prípadu. Avšak predchádzajúce
súdne rozhodnutia môžu byť určitým vodidlom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami
determinovanej veci. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/172/2007 vyplýva, že aj
zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania môže byť s ohľadom
ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná, a také dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto

neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločensky normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych

situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré
mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel
je potrebné použiť ďalšie vodidlá, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade

so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute
z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu
a sankčnú). Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k
celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je treba taktiež vziať
výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenia povinnosti i výšku zabezpečenej

čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer
pôvodnej a sankčnej povinnosti.

Súdvtomtokonkrétnomprípadepriposudzovaníprimeranostidojednanejvýškyzmluvnejpokutyvzaldo
úvahy výšku kúpnej ceny, ktorú uhradil navrhovateľ odporkyni za pozemok priamo pri uzatvorení zmluvy,

ďalej skutočnosť, že navrhovateľ prejavil jednoznačný záujem o nadobudnutie pozemku za účelom
výstavby rodinného domu, pre skolaudovanie ktorého je nevyhnutá existencia inžinierskych sietí (pričom
odporkyni musel byť účel a zámer navrhovateľa známy, keďže je výslovne uvedený v kúpnej zmluve),
ďalej tiež lehoty, v ktorých odporkyňa požiadala príslušné orgány štátnej správy o vydanie rozhodnutí na
povolenie, príp. uskutočnenie jednotlivých inžinierskych sietí, na realizáciu ktorých sa zaviazala(vo

vzťahu k výstavbe vodovodu a kanalizácie požiadala odporkyňa o vydanie povolenia na vybudovanie
vodnej stavby až dňa 30.01.2006), ako aj dĺžku trvania omeškania odporkyne. Súd tiež zohľadnil, že
medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté žiadne ďalšie sankcie za porušenie povinnosti odporkyne.

Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo 438/2005

v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výška
zmluvnej pokuty je primeraná a že dohoda účastníkov konania sa neprieči dobrým mravom v zmysle
§ 3 od. 1 Občianskeho zákonníka, a nie je preto neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd sa preto nestotožnil s námietkou odporkyne o zjavnom nepomere medzi dojednanou
kúpnou cenou za pozemok a výškou zmluvnej pokuty. Súd priznal navrhovateľke aj úrok zo zmluvnej

pokuty vo výške 9 % zo sumy 13.509,93 eur od 18.02.2010 do zaplatenia v zmysle podaného návrhu
navrhovateľa. Úroky navrhovateľovi súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal trovy konania v
sume 3.946,36 eur za 10 úkonov právnej služby, celkom v sume 2.912,04 eur a súdny poplatok v sume

811 eur a náhradu za stratu času v sume 180,29 eur. A tiež náhradu za používanie cestného motorového
vozidla v sume 30,30 eur a náhradu za spotrebované pohonné hmoty spolu 12,73 eur a všetko spolu
v sume 3.946,36 eur spolu s DPH.

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala, aby

odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo
zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. V odvolaní odporkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil s tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko podľa§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd neúplne zistil skutkový stav veci a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

V odvolaní odporkyňa poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je podložené skutkovým
zistením, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne o tom, že by konala v omyle a o dojednanej zmluvnej
pokute nevedela. Odporkyňa tvrdila, že celá zmluva nemá požadovanú úroveň, aj keď obsahuje
všetky podstatné náležitosti. Záver zmluvy je celý zmätočný. Posledná kapitola Osobitné ustanovenia
- záväzky nie je dokonca ani číslovaná ako zvyšok zmluvy a nie sú číslované ani jednotlivé odseky

tejto kapitoly. Text posledného odseku je navyše duplicitne uvedený, z čoho možno vyvodiť záver, že
je tam nadbytočný a zmätočný. Odporkyňa sa nestotožnila s posudzovaním súdu zmluvnej pokuty
z pohľadu dobrých mravov v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Súd neskúmal, či
navrhovateľ mal v úmysle stavať ihneď, či neskôr, kedy požiadal o svoje stavebné povolenie, či jeho
stavebné konanie nemalo vady, kedy si vyňal pozemok pod stavbou z poľnohospodárskeho pôdneho,
čo je tiež nevyhnutnou podmienkou na povolenie stavby a či navrhovateľovi vznikla škoda. Odporkyňa aj

napriek neskolaudovaným inžinierskym sieťam ich funkciu suplovala náhradným spôsobom. Dodávala
stavebníkom zadarmo vodu, o čom predložila súdu doklad na odber vody za 89.000,- Sk a pokutu
za čierne odberné miesto 40.000,- Sk. Zabezpečila náhradnú dodávku elektrickej energie, odvoz
odpadových vôd. Preto počas výstavby mali stavebníci všetko zabezpečené a žiadna škoda im
nevznikala. Primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť aj v pomere k celkovej škode, ktorá však

nevznikla žiadna a k celkovej cene pozemku. Odporkyňa namietala, že súd neskúmal, kedy reálne
boli inžinierske siete vybudované. A ani samoiniciovanie kolaudačného konania nemusí byť zhodné
s reálnym dokončením sietí. Odporkyňa všetky médiá stavebníkom zabezpečovala na svoje vlastné
náklady, čo navyše ju samotnú poškodzovalo, pretože na takúto povinnosť sa nikdy nikomu nezaviazala.
Stavebníci ochotne prijímali bezdôvodné obohacovanie sa a na nábor jedného úspešného účastníka

pre oneskorene podaný odpor proti platobnému rozkazu sa piati zo sedemnástich rozhodli domáhať
sa zmluvnej pokuty. Súd mal takéto dojednanie vyhodnotiť ako neplatné, pretože z textu takéhoto
dojednania nebolo jasné, či malo dôjsť len k vybudovaniu, či aj ku skolaudovaniu a teda právnemu
vzniku záväzku zabezpečeného záväzku zmluvnou pokutou. Odporkyňa poukázala na ustanovenie §
76 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, podľa ktorého dokončenú stavbu možno užívať len

na základe kolaudačného rozhodnutia. Načo by bol naproti tomu záväzok, ktorý by sa nedal užívať po
kolaudácii? Preto takto definovaný záväzok považuje odporkyňa za nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a
neplatný. Odporkyňa poukázala na to, že kúpne zmluvy, v tomto prípade ako aj v iných 16-tich prípadoch
si zabezpečovali kupujúci sami resp. dnes už neexistujúca realitno-developerská spoločnosť X. N.,
s.r.o. Vrbové, z čoho vyplýva, že odporkyňa nevyhotovovala kúpne zmluvy ako predávajúca. Zdôraznila

aj judikatúru týkajúcu sa primeranosti zmluvnej pokuty a zdôraznila, že súd sa mal zaoberať najmä
hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, skutočnosťou, či došlo k vzniku škody, možnosťou
oprávnenej strany požadovať náhradu škody a rozsah tejto náhrady, reciprocitou zmluvnej pokuty,
hospodárskoupozíciouzmluvnýchstránpriuzatváranízmluvy,spôsobomzapracovaniazmluvnejpokuty
do zmluvy, dodatočným splnením zabezpečenej povinnosti, odstúpením jednej zo zmluvných strán od

zmluvy, zbavením sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, uplatnenie iných postihov voči dlžníkovi,
druhom zavinenia dlžníka a druhom zabezpečenej povinnosti. Súd sa preto nedostatočne vysporiadal s
námietkou odporkyne, že pred podaním žaloby navrhovateľ odpredal spornú nehnuteľnosť inému, tým
stratil svoju aktívnu legitimáciu, pretože prevodom vlastníctva pozemku malo na kupujúceho prejsť aj
právo zmluvnou pokutou zabezpečenému záväzku, a preto právo k zabezpečenému záväzku sa viaže

k vlastníctvu pozemku. Súd nesprávne vyhodnotil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne,
pretože nijako neodôvodnil, či si navrhovateľ zmluvnú pokutu u odporkyne vôbec uplatnil, akým úkonom,
z ktorého dňa a či bol riadne doručený odporkyni. Uspokojil sa len s návrhom navrhovateľa, ktorý si
uplatnil právo na úrok z omeškania od 18.02.2010 pričom nie je zrejmé, prečo ho priznal a prečo od
tohto dátumu. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ podaním 20.10.2013, ktorý žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou uzavrel
kúpnu zmluvu dňa 28.01.2005, kedy sa navrhovateľ s odporcom v prítomnosti svojho právnika
a právnika odporkyne a tiež syna odporkyne stretli za účelom uzavretia zmluvy. Zmluva bola

navrhovateľovi predložená zo strany odporkyne tesne pred podpisom zmluvy, na stretnutí konanom
dňa 28.01.2005. Následne došlo k prerokovaniu predloženej zmluvy a približne po hodinovom rokovaní
medzi navrhovateľom a odporcom v prítomnosti ich právnikov a syna odporkyne došlo k zapracovaniu
pripomienok vzniknutých na tomto stretnutí. Pôvodne bola zo strany navrhovateľa požadovaná zmluvnápokuta vo vyššej výške, avšak po vzájomnej dohode zmluvné strany nakoniec dospeli ku konsenzu a
zmluvu v takomto znení navrhovateľa a odporkyňa uzavreli a podpísali. V osobitných ustanoveniach
zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že kupujúci pozemok s charakterom určenia orná

pôda kupuje s výlučnou podmienkou, že predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu
kupovanému pozemku ako i prístupovú komunikáciu v súlade s vecou vytvoreným geometrickým
plánom. Predávajúca pre účely vybudovania inžinierskych sietí, a to prívodu plynu, vody a elektrickej
energie a kanalizácie zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie ako i samotnú realizáciu
výstavby inžinierskych sietí. Predávajúca sa zaväzuje vybudovať inžinierske siete do dohodnutého

termínu najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. Kúpna cena bola dohodnutá s výslovnou
podmienkou zavedenia inžinierskych sietí k hranici kupovaného pozemku, a tým vyhotovenia podmienky
potrebnejpreurčeniecharakterustavebnéhopozemku.Vzmluvejeniekoľkokrátuvedené,žeodporkyňa
ako predávajúca musí zabezpečiť výstavbu inžinierskych sietí. Zároveň je v zmluve uvedené, že na
strane navrhovateľa ako kupujúceho je to výlučnou podmienkou. Navrhovateľ zdôraznil, že zmluva mu
bola predložená na podpis zo strany odporkyne ako predávajúcej. Navrhovateľ tvrdil, že k porušeniu

uvedenej povinnosti zo strany odporkyne došlo, čím v zmysle zmluvy vznikol nárok navrhovateľa na
zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Zmluva nepredpokladá prípady nejakého suplovania záväzkov
vybudovať inžinierske siete a ani v žiadnom prípade to nebolo úmyslom zmluvných strán. Zmluva
jednoznačne uvádza, že navrhovateľ ako kupujúci mal stanovenú výlučnú podmienku uzavretia tejto
zmluvy a to, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí, a nie že odporkyňa

zabezpečí dodávky elektriny, vody alebo plynu. Navrhovateľ uvedený pozemok na základe zmluvy
kupoval s úmyslom riadne a v súlade so zákonom na ňom stavať rodinný dom, čo pre nedodržanie
zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne nebolo vôbec možné. Akékoľvek suplovanie dodávok energií
zo strany odporkyne neznamená, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. K porušeniu
zmluvného záväzku vybudovať inžinierske siete na základe zmluvy došlo, a tým vznikol navrhovateľovi

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa skúmal dôvodnosť návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty zo strany odporkyne podľa § 544 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvnápokutajezmluvouurčenápeňažnásuma,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,aleboveriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

V posudzovanej veci navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 28.01.2005 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku v obci V., katastrálne územie V., parc. č. XXX/X, druh
pozemku: orná pôda o výmere XXX m2. Odporkyňa ako predávajúca, podpisom na kúpnej zmluve
potvrdila, že prevzala od navrhovateľa dohodnutú kúpnu cenu vo výške 13.609,51 eur (410.000,-

Sk). Vklad vlastníckeho práva k prevádzanému pozemku do katastra nehnuteľnosti bol v prospech
navrhovateľa povolený dňa 06.04.2005. V osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy je výslovne
dojednané, že navrhovateľ kupuje nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu
rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu
inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Účastníci konania

sa v osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy ďalej dohodli, že odporkyňa pre
účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí
vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa
sa zaviazala vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. V prípadenesplnenia záväzku odporkyne v dojednanej lehote sa účastníci konania dohodli na zmluvnej pokute
vo výške 16,60 eur (500,- Sk) za každý deň omeškania so splnením povinnosti za každú zložku
inžinierskych sietí osobitne, t.j. pri štyroch dohodnutých zložkách inžinierskych sietí (prívod plynu, vody,

elektrickej energie a kanalizácie) je výška dohodnutej zmluvnej pokuty 66,39 eur (2.000,- Sk) za každý
deň omeškania. Kúpna cena pozemku bola podľa osobitných ustanovení kúpnej zmluvy dohodnutá
s prihliadnutím na to, že k hranici kupovaného pozemku budú zo strany odporkyne ako predávajúcej
privedené inžinierske siete.

Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

V odvolaní odporkyňa poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je podložené skutkovým
zistením, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne o tom, že by konala v omyle a o dojednanej zmluvnej

pokute nevedela. Odporkyňa tvrdila, že celá zmluva nemá požadovanú úroveň, aj keď obsahuje
všetky podstatné náležitosti. Záver zmluvy je celý zmätočný. Posledná kapitola Osobitné ustanovenia -
záväzky nie je dokonca ani číslovaná ako zvyšok zmluvy a nie sú číslované ani jednotlivé odseky tejto
kapitoly. Text posledného odseku je navyše duplicitne uvedený, z čoho možno vyvodiť záver, že je tam
nadbytočný a zmätočný. Odporkyňa sa nestotožnila s posudzovaním súdu ohľadne uplatnenej zmluvnej

pokuty, z pohľadu dobrých mravov, v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutočnou vôľou účastníkov v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy, bolo takúto zmluvu uzavrieť a obsah právneho úkonu tejto vôli zodpovedal.

Vychádzajúc zo stavu, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol

prevod vlastníckeho práva k pozemku v obci V., katastrálne územie V., parc. č. XXX/X, druh pozemku:
orná pôda o výmere XXX m2, zostalo z pohľadu námietok uvedených odporkyňou v odvolaní posúdiť,
či dohoda o zmluvnej pokute v nej obsiahnutá, nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu
jej neprimeranosti.

Odvolací súd záver okresného súdu, že výška zmluvnej pokuty je primeraná a že dohoda účastníkov
konania sa neprieči dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie je preto neplatná
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka považuje za správny.

Určenie výšky zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je zásadne vecou vzájomnej

dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá
pokuta v neobmedzenej výške. Pretože zákon výslovne neupravuje obmedzenie výšky zmluvnej pokuty,
je potrebné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dohody o zmluvnej pokute s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí

publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 62/2004, za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
v zmysle § 3 ods. l Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný
z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.
Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnusituáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom
dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia)
toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Rovnako v tejto súvislosti možno súhlasiť s názorom

vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1997, že ustanovenie § 3 ods. l Občianskeho zákonníka nemá vlastnú normotvornú
platnosť, že upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne
vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a
morálneho charakteru konajúcich. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých

mravov je potrebné prihliadnuť na funkcie zmluvnej pokuty (preventívna, uhradzovacia, sankčná).
Primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam
právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej
povinnosti.

Odvolací súd pri posudzovaní otázky primeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, v súvislosti s

námietkami v podanom odvolaní, sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a zhodne s názorom
súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade dohoda účastníkov o výške zmluvnej pokute
sa neprieči dobrým mravom (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka) a táto dohoda je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka platná. Dojednaná výška zmluvnej pokuty je primeraná, a to ako s ohľadom
na význam a hodnotu zabezpečenej povinnosti , ako i okolnosti daného prípadu, keď z vykonaného

dokazovania vyplýva, že navrhovateľ kupoval nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na
výstavbu rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí
výstavbu inžinierskych sietí a zároveň účastníci konania sa v osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy
ďalej dohodli, že odporkyňa pre účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej
energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby

inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.12.2005 s
následnou kolaudáciou.

Námietky odporkyne v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa neskúmal, či navrhovateľ mal v úmysle
stavať ihneď, či neskôr, kedy požiadal o svoje stavebné povolenie, či jeho stavebné konanie nemalo

vady, kedy si vyňal pozemok pod stavbou z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo je tiež nevyhnutnou
podmienkou na povolenie stavby a či navrhovateľovi vznikla škoda, by nemali za následok neplatnosť
dohodnutej zmluvnej pokuty, ako aj to, že odporkyňa aj napriek neskolaudovaným inžinierskym sieťam
ich funkciu suplovala náhradným spôsobom, pretože táto činnosť zo strany odporkyne nebola v kúpnej
zmluve, ktorej súčasťou bola dohoda o zmluvnej pokute, dohodnutá a preto súd nemal dôvod sa s

ňou zaoberať, ako tiež to, že odporkyňa dodávala stavebníkom zadarmo vodu, o čom predložila
súdu doklad na odber vody za 89.000,- Sk a pokutu za čierne odberné miesto 40.000,- Sk, tiež
zabezpečila náhradnú dodávku elektrickej energie, odvoz odpadových vôd a že počas výstavby mali
stavebníci všetko zabezpečené a žiadna škoda im nevznikala. Odporkyňa neopodstatnene namietala
v odvolaní, že primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť aj v pomere k celkovej škode, pričom

zároveň sama uviedla, že žiadna škoda nevznikla a pokiaľ poukazuje na pomer zmluvnej pokuty k
celkovej cene pozemku, tak možno zdôrazniť, že odporkyňa sama s cenou pozemku súhlasila, kúpnu
cenu prijala, jej výšku nenamietala a s prihliadnutím na výšku kúpnej cenu, ktorú v kúpnej zmluve
svojim podpisom potvrdila, súhlasila a potvrdila aj výšku zmluvnej pokuty, ktorej, ako bolo uvedené
už vyššie, určenie výšky zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je zásadne vecou

vzájomnej dohody zmluvných strán. Odporkyňa sama mala vedomosť o tom, že navrhovateľ kupuje
nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu a zároveň s
výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí po hranicu
kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Odporkyňa sa v kúpnej zmluve zaviazala, že pre
účely vybudovania inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí

vypracovanie projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí, a to najneskôr
do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. Pretože odporkyňa si nesplnila povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu riadne a včas, dostala sa do omeškania, čím navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškaniavsúladesustanovením§517OZ,ktorésinavrhovateľuplatnilnapojednávanídňa18.2.2013
za 3 roky spätne od 18.2.2010 tak, ako boli súdom prvého stupňa navrhovateľovi priznané.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že vecné námietky odporkyne nie sú dôvodné, a preto
nebolo možné jej odvolaniu vyhovieť.Z uvedených dôvodov námietka odvolateľky v podanom odvolaní, týkajúca sa nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne vykonaného dokazovania, nebola opodstatnená a pochybenie
prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, a to napríklad právo
vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§
115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo
na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávodomáhaťsazákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska
c. Švajčiarsko).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu

pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nieje obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a
právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06).

Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého

súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je
predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké
má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie
obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd
oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal
preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok
nemožno považovať za preskúmateľný.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu odvolateľky na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z úplne zisteného skutkového
stavu, ktorého správnosť záverov odporkyňa svojim odvolaním nedôvodne spochybňuje.

Odporkyňa v podanom odvolaní iba všeobecne uvádza, že zastáva názor, že rozhodnutie

prvostupňového súdu je nepreskúmateľné, pričom však z odvolania nevyplýva, ako k takejto námietke
odvolateľka dospela a čo konkrétne vytýka prvostupňovému súdu, pretože pokiaľ sa odporkyňa
nestotožňuje s hodnotením dôkazov všeobecného súdu v danej veci, nemôže to mať za následok
porušenie jej práva na spravodlivý proces, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením

dôkazov.

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka
konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Právo
na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods.
1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov,
resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov,

ktorý predkladá účastník konania.

Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157
ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky

spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúruEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I
tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova a ďalší proti

Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I ).

Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej,
ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Zo spisu pritom vyplýva, že prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a z
ktorých vyvodil aj právny záver o dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Teda odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa, stručne a jasne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p.) skutkový a právny základ rozhodnutia v
uvedenom rozsahu, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý
súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). Preto týmto postupom súdu prvého stupňa nedošlo na strane

odvolateľky, ani k odňatiu jej možnosti konať pred súdom

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a § 151 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania,
trov právneho zastúpenia advokátom, voči odporkyni, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. bol podaný
návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania, v písomnom vyjadrení navrhovateľa

k podanému odvolaniu odporkyne, zo dňa 28.10.2013 vo výške 373,86 eur za 1 úkon právnej služby
303,74 eur, režijný paušál 7,81 eur a DPH 62,31 eur za písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu
odporkyne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.