Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by JUDr. Judita Dubjelová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/266/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204657
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204657.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36, IČO: 35 787 783, právne zast. JUDr.
Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin 036 01 proti
žalovanému K. D., nar. X. X. XXXX, bytom O.. N. XXX/XX, XXX XX S., občanovi SR, v konaní o
zaplatenie 298,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23,79 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
16.9.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 28.8.2014, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sumu 298,68 eur, úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 255,22 eur od 2.10.2013
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 298,68 eur od 16.9.2013 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.11.2011 poskytol žalovanému úver

vo výške 603,90 eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu
žalovaného žalobcom tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu
výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver špecifikovaný
vyššie v 18 mesačných splátkach po 41,44 eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc dňom
15.12.2011. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Ku dňu spísania
žaloby mal žalobca neuhradené záväzky po splatnosti voči žalovanému v celkovej výške 298,68 eur,

ktoré pozostávajú zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 255,22 eur, dlžných úrokov z úveru a
poplatkov za poistenie vo výške 8,56 eur a neuhradených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
zo dňa 2.4.2013 vo výške 34,90 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 580,11 eur.

Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 10. 10.
2013 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 298,68 eur.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému súd doručil
žalobu a vyzval ho, aby sa v lehote stanovenej súdom k nej vyjadril. Žalovaný sa v lehote stanovenej
súdom k žalobe nevyjadril.

Žalobca na návrhu trval a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého
nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2
O. s. p. dňa 14. 4. 2016 oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 5. 5. 2016 o 13.00 hod. bude vo veci

vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 6),
predžalobnou upomienkou (čl. 5), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 14-15), prehľadom splátok

a úhrad (čl. 35-36), Sadzobníkom poplatkov (čl. 41-44), písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 30, 53),
ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania dňa 14.11.2011 uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová
zmluva o poskytovaných platobných služieb“, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcom

žalovanému jednorázovo vo výške 603,90 eur za účelom úhrady ceny tovaru vo výške 603,90 eur.
Predmetný úver mal žalovaný zaplatiť 18 mesačnými splátkami po 41,44 eur. Splatnosť mesačnej
splátky bola vždy k 15. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňa 15.12.2011, konečná splatnosť
úveru bola 15.12.2011. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá fixná vo výške 23,40 % ročne, RPMN za
úver 26,06 %, priemerná RPMN 45,11 % a poplatok za poistenie vo výške 3,33% z dohodnutej mesačnej

splátky. Celkovú čiastku mal žalovaný zaplatiť žalobcovi vo výške 721,80 eur.

Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je rozdelená na tri časti. Prvá časť obsahuje Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, druhá časť obsahuje Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty
a tretia časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej sú upravené poistenie, splácanie úveru, dohoda
o zrážkach zo mzdy, následky porušenia povinnosti klienta, odklad mesačných splátok, zánik zmluvy,
doručovanie, rozhodcovská doložka, odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aktuálny Sadzobník
poplatkov a reklamačný poriadok a ďalšie. Pričom tento text je písaný veľmi drobným ťažko čitateľným

písmom.

Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky a ani
adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Taktiež z obsahu zmluvy nevyplýva
odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky (aspoň súd z textu písaného

veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom tento odkaz nenašiel), všeobecné podmienky zo strany
žalobcu súdu doložené neboli.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný čerpal úver v sume
603,90 eur dňa 14.11.2011 na nákup tovaru (č.l. 33 spisu).

Žalovanýdopodaniažalobyuhradilsumu580,11eur,ktorúuhrádzaljednotlivýmisplátkamioddecembra
2011 do februára 2013.

Žalovaný porušil svoju povinnosť mesačne splácať poskytnutý úver, preto žalobca ho vyzval

predžalobnou upomienkou o dňa 10.10.2013, ktorú mu doručil dňa 15.10.2013, na okamžitú úhradu
dlžnej sumy vo výške 298,68 eur v lehote 14 dní od doručenia. Dlžná suma pozostávala v úverovej istiny
vo výške 255,22 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 8,56 eur a z nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 eur, ktoré žalobca žiadal zaplatiť v zmysle č. 4.2 zmluvy o
úvere, podľa ktorého CETELEM je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý

úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške
ododňanasledujúcehopodni,kedydošlokomeškaniuklientasosplácanímúveruanákladovspojených
s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 od. 3 OZ a klient je povinný úroky z omeškania a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

Žalovaný dlžnú sumu 298,68 eur neuhradil v lehote stanovenej žalobcom, preto i ju žalobca uplatňoval
v tomto konaní a tiež žiadal zaplatiť 23,40 % úrok z omeškania ročne zo umy 255,52 eur od 2.10.2013
do zaplatenia a 8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 298,68 eur od 16.9.2013 do zaplatenia a trovy
konania.Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Priurčení,čižalobcoviakoprávnickejosobe-dodávateľovi,ktorejpredmetompodnikaniajeokreminého
poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý
mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a je potrebné
na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k dňu 14. 11. 2011
(ďalej len ZoSÚ) a ustanovenia § 52 - § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a zák. č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5.a príla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ).

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou

štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli
individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie
zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca
alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53a ods. 1 OZ účinného od 1.3.2010 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu
alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú právnu povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Podľa § 53c OZ účinného od 1.6.2010 Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena

nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Obč. zák. ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
platiť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé

opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSÚ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana

dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ Veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu

pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo
požiadavkami spotrebiteľa informácie o
c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,
d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo
poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo
referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako

aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za
rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej
pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť.

h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
i)poplatkochzavedeniejednéhoaleboviacerýchúčtov,naktorýchsazaznamenávajúplatobnéoperácie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na

platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o
podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej
úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru,
n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení,

r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
t) priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej

podľa§21ods.2zapríslušnýkalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 9 ods. 6 cit. zákona Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi

návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie
sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak

veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 ods. 8 ZoSÚ veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného
práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu
priznáva tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Právne posúdenie veci:
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy
je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež
nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala
svoje potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy

jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky
spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave
ObZ a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať na
daný prípad aj ustanovenia § 52 - 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS). .

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.6.2013 neobsahuje všetky obsahové
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.

V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. V zmluve nie je uvedený
ani názov predajcu, zo zmluvy nie je zrejmé, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ďalej podľa názoru súdu, v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to
údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Z gramatického výkladom tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia a to
bol aj zámer zákonodarcu, je, aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.
Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu,

úroky a iné poplatky.

Súdmázato,žežalobcasivúverovejzmluveneuviedolobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskom
úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to jednak v úverovej
zmluve neuviedol adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nerozpísal

žalovanému ako spotrebiteľovi splátky istiny, úrokov a poplatkov.

Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) absenciu
vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/, a k/) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úversa považuje za bezúročný a bez poplatkov a potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým
a splateným úverom.

Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov a
žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na sumu
23,79 eur (603,90-580,11), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného
nároku zamietol ako nedôvodný.

Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý

vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto
právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu zo
spotrebiteľského úveru.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného len na úhradu rozdielu neuhradeného úveru, t.j. na

sumu 23,79 eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.

Žalobca si ďalej uplatnil aj právo na zmluvnú pokutu, s odkazom na článok V. 3. Všeobecných podmienok
Cetelem Slovensko a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Výšku zmluvnej pokuty žalobca v
návrhu ani v ďalších písomných podaniach bližšie nešpecifikoval.

Súd má za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, žalobca nespochybniteľne
nepreukázal, že účastníci konania skutočne dohodli písomnou formou zmluvnú pokutu tak, ako to
ustanovuje zákon.. Z listín, ktoré boli predložené súdu, dohoda o zmluvnej pokute nevyplýva.
Pokiaľ by aj dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná do Všeobecných podmienok, ktoré
však žalobca súdu nepredložil, bolo by toto dojednanie pre nedodržanie písomnej formy neplatné.

Ustanovenie o zmluvnej pokute nie je zakomponované v úverovej zmluve. Pokiaľ by žalobca ukryl
podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do
všeobecných úverových podmienok, Krajský súd v Prešove už v minulosti viacerými rozhodnutiami
judikoval, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to
udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku

zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom. Práve inkorporačná doložka môže
privodiť záväzné následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom.
Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje
text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní

ktorého sa stráca orientácia, vyžaduje sa pomôcka (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy (porovnaj rozsudky KS Prešov sp. zn. 6Co
135/2012, 21Co 28/2012, 3 Co 136/2013).
Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu.

Žalobca žiadal priznať aj zmluvné úroky a poplatky za poistenie a náklady súvisiace s uplatnením
pohľadávky, ktoré špecifikoval ako poštové náklady, telekomunikačné služby, mzdové náklady, ostatné
režijné náklady.
Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si

uplatnil v sadzbe 23,40 % % ročne. Naviac zmluvné úroky patria žalobcovi len do dňa mimoriadneho
zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 15.9.2013. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe,
súd poukazuje na rozhodnutie Unesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R 59/1998, z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný

platiť iba úroky z omeškania.
Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie
zmluvného úroku o výške 4,54 eur a vo výške 23,40 % ročne zo sumy 255,52 eur od 2.10.2013 do
zaplatenia.Poplatky za poistenie sú v zmluve uvedené vo výške 3,33 %. Podľa časti bod 1.1. Dlžníka vyhlásil, že
sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení č. CTM XXXX a CTM XXXX uzavretými medzi Cetelem

a Poisťovňou Cardif Slovaka, a.s., platnými v čase podpisu ZOSÚ a aktuálnymi VPP Poisťovne Cardif
Slovakia, a.s., ktorými sa toto poistenie riadi a súhlasí s nimi a svojim podpisom ZOSÚ vyjadruje súhlas
s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach
ZOSÚ, a to“ a/ Základný súbor poistenia B/ Štandardný súbor poistenia, C/ Rozšírený súbor poistenia.
K žalobe žalobca nepredložil ani poistnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a Poisťovňou

Cardif Slovaka, nepredložil Všeobecné poistné podmienky poisťovne Cardif Slovakia a nepredložil
základné podmienky ZOSÚ, teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, aby žalovaný uzatvoril
poistnú zmluvu s poisťovňou Cardif Slovakia a aké konkrétne poistenie malo byť predmetom tejto
poistnej zmluvy.
Z uvedeného dôvodov súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie poplatkov
za poistenie dlžného poistného vo výške 4,02 eur.

V časti uplatnených nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 eur, ktoré si uplatnil
žalobca, pričom nepreukázal a nešpecifikoval, za čo konkrétne tieto náklady uplatňuje. V podaní
doručenom súdu dňa 13.5.2015 vyčíslil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 81,56 eur, z
ktorého vyplýva, že malo ísť o náklady poštovné, náklady za telekomunikačné služby, mzdové náklady

a ostatné režijné náklady - ako náklady za priestory, software a pod. Tieto poplatky, resp. náklady, ktoré
by žalovaný mal platiť žalobcovi, nie sú uvedené v zmluve o úvere a ide o náklady, ktoré súvisia s
poskytovaním predmetu činnosť žalobcu, t.j. s poskytovaním úveru a ktoré v zmysle judikatúry súdov
SR a európskej judikatúry majú byť zahrnuté do výšky ročnej úrokovej sadzby ako odmena za
poskytnutý úver. Žalobca nepreukázal, aby pred podpisom zmluvy o úvere oboznámil žalovaného s

týmito poplatkami, ktoré má žalobcovi platiť a neoboznámil ho so Sadzobníkom poplatkov a preto sa
Sadzobník poplatkov nestal súčasťou zmluvy o úvere.
Kuuplatňovanémupoplatkuzaodkladdlžnejsumyvzmyslečasti3.bodu5úverovejzmluvysúddodáva,
že v zmluve o úvere nie je uvedená suma, ktorú má žalovaný zaplatiť v prípade povolenia odkladu
splátok. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby ho žalovaný požiadal o povolenie

odkladu splátok, resp. o odklad ktorej konkrétnej splátky a kedy ho požiadal a aby žalobca aj skutočne
povolil žalovanému odklad dlžnej splátky.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 34,90 eur.

Žalobca žiadal priznať aj 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 298,68 eur od 16.9.2013 do zaplatenia.
O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 298,68 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 23,79 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine
7,97 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia istiny vo výške 274,89
eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej
istine 92,03 %, mal úspech žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (92,03
- 7,97), úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcu o 84,06 %, teda žalovaný má právo na náhradu

trov konania vo výške 84,06 %.. Žalovaný si žiadne trovy konania neuplatňoval a zo spisu nevyplýva,
aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.