Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200378
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v

právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom D., H. XXXX/X, právne
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Námestie SNP 17, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63
Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2016 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2016 podľa § 65, § 274,
§ 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od
14. októbra 2010 starobný dôchodok v sume 142,10 € mesačne, ktorý bol podľa predpisov o zvyšovaní
dôchodkov postupne zvyšovaný a k 1. januáru 2016 sa vypláca v sume 176,60 € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa pri vydávaní rozhodnutia postupovala v

rozpore s pre ňu záväzným právnym názorom súdu, v ktorom súd jednoznačne označil za jediné správne
rozhodnutie odporkyne rozhodnutie zo dňa 4. marca 2003. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že
odporkyňa mala za základ pri rozhodovaní o starobnom dôchodku navrhovateľa použiť rozhodnutie zo
4. februára 2003 v spojitosti s ust. § 13 Zákona o sociálnom zabezpečení a ust. § 81 ods. 1 a § 263
ods. 10 Zákona o sociálnom poistení.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa poukázala na to, že Krajský

súd v Žiline rozsudkom č. 25Sd/232/2014-110 z 3. decembra 2015 zrušil rozhodnutie odporkyne z 24.
júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 112 ods. 3 a 6, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi starobný dôchodok od 10. augusta 2014
na sumu 122,- € mesačne.

Za súladné so zákonom krajský súd vyhodnotil len rozhodnutie odporkyne zo dňa 4.
februára 2003, ktorým bol navrhovateľovi správne priznaný čiastočný invalidný dôchodok na základe

posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity v súlade s vtedy platnou právnou úpravou podľa §
29 ods. 5 Zákona o sociálnom zabezpečení. V ďalšom konaní uložil súd odporkyni opätovne rozhodnúť
o starobnom dôchodku navrhovateľa, pričom podkladom pre nové rozhodnutie by mali byťúdaje vychádzajúce z rozhodnutia zo dňa 4. februára 2003 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku
(priemerný osobný mzdový bod, z ktorého bola zhodnotená doba profesionálnej služby).

Odporkyňa v súvislosti s neformálnou žiadosťou navrhovateľa zo 14. októbra 2013 opätovne posúdila
nárok na starobný dôchodok v súlade s právnym názorom krajského súdu zachovaním nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania vykonávaného v služobnom pomere v I. kategórii funkcií, t. j.
započítaním doby služby a počas nej dosiahnutých hrubých zárobkov, navrhovateľ podmienku nároku
na starobný dôchodok splnil 23. januára 2004. Odporkyňa poukázala na § 60 ods. 4 Zákona o

sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., podľa ktorého obdobím dôchodkového poistenia je
aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného odporkyňou, a to do dovŕšenia
dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

Nakoľko navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s
použitím ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšil 23. januára 2004, obdobie

poberaniainvalidnéhodôchodkupodovŕšenídôchodkovéhoveku,t.j.po23.januári2004niejeobdobím
dôchodkového poistenia na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nie je možné zohľadniť dobu
poberania čiastočného invalidného dôchodku od 23. januára 2004.

Zároveň odporkyňa poukázala na § 79a Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z..

Naurčeniesumystarobnéhodôchodkusapoužilpriemernýosobnýmzdovýbodurčenýzrozhodujúceho
obdobia k vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. 1,1694,
z ktorého bol vypočítaný predchádzajúci dôchodok, pretože tento je vyšší.

Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na

určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
bola zhodnotená doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby,
suma starobného dôchodku sa znížila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za

službu) za celé roky, najviac o sumu výsluhového príspevku (príspevku za službu), ktorá sa vyplácala
ku dňu priznania starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala
odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. februára 2016 potvrdil ako vecne správne.

Právny zástupca navrhovateľa v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu, nakoľko rozhodnutie

odporkyne považuje za nezákonné. Odporkyňa sa vo svojom vyjadrení nevyjadrila k samotnej podstate
sporu, ale len k tomu, že navrhovateľovi podľa jej názoru nemožno započítať niektoré doby
dôchodkového poistenia, čo oni považujú za nesprávne. Uviedol, že má za to, že vo veci konajúci
súd v rozsudku zo dňa 3. 12. 2015 vec právne posúdil a určil spôsob ako má odporkyňa rozhodnúť.
Je nevyhnutné opätovne sa zaoberať otázkou odňatia čiastočného invalidného dôchodku, nakoľko

odporkyňa túto časť argumentácie navrhovateľa a odôvodnenia predmetného rozsudku pri vyhotovovaní
nového rozhodnutia svojvoľne a v rozpore so zákonom nezohľadnila. Odporkyňa opätovne konala v
rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď konala v rozsahu a spôsobom, ktorý zákon neustanovuje. V tomto
smere odkázal na nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS 25/05 zo dňa 7. 6. 2006. Odporkyňa
však svojim postupom narušila základnú zásadu právnej istoty a princíp, podľa ktorého vzniknuté nároky

musia byť zachované. Princípu materiálneho právneho štátu, ktorého neoddeliteľným atribútom je
princíp právnej istoty, nezodpovedá taký výklad ust. § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na základe
ktorého odporkyňa priznané sociálne zabezpečenie občana v invalidite, prípadne v starobe odníme bez
náležitého posúdenia všetkých špecifických súvislostí daného prípadu a bez zváženia jeho dopadu na
nadobudnutéprávanavrhovateľaajehoprávneistoty.VtejtosúvislostiodkázalnarozsudokNajvyššieho

súdu SR č. 4So/133/2009, pričom je zrejmé, že aj do dnešného dňa nevalorizovaný čiastočný invalidný
dôchodok navrhovateľa priznaný rozhodnutím zo dňa 4. 2. 2003, bol vyšší než
starobný dôchodok priznaný napadnutým rozhodnutím, čo je v zrejmom rozpore s normou § 81 ods. 1
Zákonaosociálnompoistení.Odporkynivtomtoprípadeničnebránilodávkupriznať.Odporkyňasamala
riadiť názorom prezentovaným súdom v rozhodnutí zo dňa 3. 12. 2015 a porovnať prostú výšku oboch

dôchodkových dávok tak, ako navrhovateľ uviedol už v návrhu na začatie tohto konania. Navrhovateľovi
je nutné priznať invalidný dôchodok, iné posúdenie veci odporkyňou je rozporné so zákonom a priznanie
tejto dávky je možné, čo potvrdil opätovne Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku sp. zn. 4So/133/2009.
Predmetom tohto sporu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia, však kľúčovým je aj citované rozhodnutieÚstavného súdu SR a ust. § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V súlade s Dohovorom č. 128,
na ktorý sa odporkyňa sama odvoláva, sa nemôže stratiť ani deň dôchodkového poistenia, avšak
konaním odporkyne bolo de facto znemožnené poberanie starobného dôchodku navrhovateľa. Zo

zákonnej úpravy je zrejmé, že navrhovateľ v období rokov 2004 - 2007, čo odporkyňa sama vo svojom
rozhodnutí deklaruje, prispieval do všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle vtedy platnej
právnej úpravy. Bol povinne dôchodkovo poistený a ďalej je dôležité zdôrazniť i tú skutočnosť, že aj
v nasledujúcich rokoch po 1. 1. 2008 bolo poberanie čiastočného invalidného dôchodku považované
za obdobie dôchodkového poistenia, ale len konaním odporkyne, bolo navrhovateľovi znemožnené

poberanie starobného dôchodku, čo niekoľkokrát sama odporkyňa potvrdila vo svojich vyjadreniach a je
nesprávne a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, aby bol navrhovateľ svojvôľou štátneho orgánu prinútený
prispievať do všeobecného systému sociálneho poistenia a aby mu následne na základe svojvôle
rozhodnutia štátneho orgánu bolo znemožnené používať benefity z toho vyplývajúce. Navrhovateľ ďalej
s odkazom na § 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení opätovne trvá na skutočnosti, že mu mal byť
v zmysle vyššie uvedeného priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Poukázal na to, že pri každom

výpočte starobného dôchodku navrhovateľa bol použitý iný priemerný osobný mzdový bod, vypočítaná
iná výška starobného dôchodku. V tomto kontexte rozhodnutia odporkyne pôsobia aj nedôveryhodne a
zmätočne. Odporkyňa úplne ignoruje znenie § 81 ods. 1, keď sa navrhovateľovi pokúša priznať starobný
dôchodok a aj tento je chybne vypočítaný. Vo vzťahu k oznámeniu o výplate dôchodku, ktorý bol prílohou
napadnutého rozhodnutia a vyjadreniu odporkyne uviedol, že navrhovateľ nikdy nepoberal predčasný

starobný dôchodok tak, ako to odporkyňa uvádza vo svojom vyjadrení.

Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného opravného prostriedku
a vyjadrení svojho právneho zástupcu.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 20. mája 2016 a
vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. februára 2016 potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom a ostatným spisovým materiálom. Predmetom konania je

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. februára 2016, ktorým odporkyňa podľa
§ 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala
navrhovateľovi od 14. októbra 2010 starobný dôchodok v sume 142,10 € mesačne, k 1. januáru 2016
v sume 176,60 € mesačne.

Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 19. 12. 1994 č.
GR ZVJS-11.465/32-94 patrí navrhovateľovi podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb.
príspevok za službu od 1. januára 1995 v sume 4.929,- Sk mesačne.

Príspevok za službu vzhľadom na iný spôsobom výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku

priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., resp. predtým podľa § 26 zákona č. 114/1998
Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Príspevok za službu nie je
výsluhovým dôchodkom, naďalej je príspevkom za službu podľa predchádzajúcich zákonných úprav
a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 410/1991 Zb. sa iba považoval a tiež sa
následne podľa prechodných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový

dôchodok podľa tohto zákona, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia,
priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho
zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému dôchodkového poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá

výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku
za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku
krátiť o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu dobe poistenia.

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ podmienku nároku na starobný dôchodok splnil dňa 23.
januára 2004.Podľa § 60 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného
Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného

dôchodku.

Pretože navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s použitím §
21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšil dňa 23. januára 2004, obdobie poberania invalidného
dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, t. j. po 23. januári 2004 nie je obdobím dôchodkového

poistenia na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nie je možné zohľadniť dobu poberania
čiastočného invalidného dôchodku od 23. januára 2004.

Podľa § 79a Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. suma starobného dôchodku
a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z
nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

Správne teda odporkyňa na určenie sumy starobného dôchodku použila priemerný osobný mzdový bod
určený z rozhodujúceho obdobia k vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. 1,1694, z ktorého bol
vypočítaný predchádzajúci dôchodok, pretože tento je vyšší.

Správne teda odporkyňa rozhodla, keď priznala navrhovateľovi starobný dôchodok tak, že pri určení

výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia započítala aj doby, ktoré
boli zhodnotené na účely príspevku za službu v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu,
považovaného za výsluhový dôchodok. V zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v prípade súbehu
nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia

(zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a
to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného
za výsluhový dôchodok).

Opakovane súd poukazuje na ust. § 60 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007

Z. z., podľa ktorého obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku
priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania
predčasného starobného dôchodku. Navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o
sociálnom poistení s použitím § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšil 23. januára 2004, z
tohto dôvodu nie je možné zohľadniť dobu poberania čiastočného invalidného dôchodku od 23. januára

2004.

Započítaním doby zamestnania (poistenia), ktorá bola navrhovateľovi započítaná pri stanovení
invalidného dôchodku, by došlo k duplicitnému započítaniu doby dôchodkového poistenia.

Spôsob výpočtu starobného dôchodku odporkyňou je v súlade s ustálenou súdnou praxou a
rozsudkami Najvyššieho súdu SR vydanými v obdobných prípadoch, ak by Sociálna poisťovňa pri
výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila tak neprimerané
zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 24. februára 2016 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

V predmetnom konaní súd postupoval v súlade s ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (teda podľa
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.