Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215622
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109215622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa K. Š. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. G. č. XX zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 proti odporcovi Ing. S. Š.
nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v H. na ul. K. č. XX zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove na ul. Hlavnej č. 11 o zvýšenie výživného, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.5.2012 č.k. 37C 208/2009-519 a návrhu
navrhovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.5.2012 č.k. 37C

208/2009-519 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

Návrhu na opravu dôvodov rozsudku nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti ohľadne zvýšenia výživného odporcu pre
navrhovateľa nad sumu 230 € mesačne od 1.7.2009 do budúcna zastavil. Zvýšil výživné od odporcu
pre navrhovateľa zo 132,70 € na 180 € mesačne od 1.9.2009 do budúcna, ktoré zaviazal odporcu platiť
navrhovateľovivždydo15.dňavmesiacivopred.Zaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovidlžnévýživné

za obdobie od 1.9.2009 do 31.5.2012 1.558,26 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Navrhovateľ v zmysle § 165 O.s.p. požiadal o opravu rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C
208/2009-519 z 3.5.2012 a to str. č. 17 odôvodnenia rozsudku predposlednej vety „Na výživné, ktoré
odporca mal navrhovateľovi uhrádzať titulom právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Košice I č.j. P118/98 a ktorého výživného sa navrhovateľ domáha prostredníctvom exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Košice I sp.zn. 37Er 355/2009 a sp.zn. 20Er 3346/2009.“.
Dôkaz:
- uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.j. 16CoE 98/2011,
- spis Okresného súdu Košice I 37Er 355/2009,
- spis Okresného súdu Košice I 20Er 3346/2009, preto vzhľadom na uvedené posledný odsek str.
č. 17 rozsudku po oprave bude znieť: „Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 1.9.2009
do 31.5.2012 súd odpočítal platby na výživné, ktoré odporca mal navrhovateľovi uhrádzať titulom

právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I č.j. P 118/98 a ktorého výživného
sa navrhovateľ domáha prostredníctvom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Košice I
sp.zn. 37Er 355/2009 a sp.zn. 20Er 3346/2009. Odporca za rozhodné obdobie neuhradil nič navyše,
než čo mal určené súdom. Výživné určené týmto....“Odporca včas podaným odvolaním sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na
nové konanie a rozhodnutie vo výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom. Poukázal na to,

že napriek tomu, že prvostupňový súd vykonal v predmetnej veci pomerne rozsiahle dokazovanie
zamerané na zistenie majetkových pomerov účastníkov, ich zárobkových možností, schopností, ako aj
potrieb navrhovateľa, nevykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a predovšetkým
na základe zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. Citoval ust. § 78
ods. 1 Zákona o rodine a stanovisko Najvyššieho súdu publikované pod č. R72/1965. Vychádzajúc

zo zásady zmeny pomerov, ktorú je potrebné skúmať tak u oprávneného, teda navrhovateľa, ako aj u
povinného, teda odporcu a v konečnom dôsledku v týchto intenciách ustáliť skutkový stav, prípadne
odôvodňujúci postup v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Citoval (R 3/1967) a uviedol, že
zákonodarca k pojmu výrazná zmena pomerov má na mysli takú kvalitatívnu zmenu ako napríklad
prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky a podobne. Pre posúdenie predpokladov na
zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť prvostupňovým súdom preukázaný záver, že

došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba aj zmeniť výšku výživného a nestačí úvaha súdu
o tom, že vzhľadom na plynutie času je doterajšie výživné primerané, nakoľko v opačnom prípade
by postupom súdu došlo k neprípustnej reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia. Prvostupňový
súd v predmetnom konaní neskúmal a nevyhodnotil, ako sa konkrétne zmenili odôvodnené nároky
navrhovateľaaobmedzillennakonštatáciu,žeodposlednéhourčeniavýživnéhoprenavrhovateľadošlo

k podstatnej zmene pomerov tak navrhovateľa, ako aj odporcu. S poukazom na takúto konštatáciu a
úvahu súdu možno ho hodnotiť len ako použitie takzvanej valorizačnej klauzuly, ktorá je s poukazom
na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu v podstate neprípustné a v rozpore s platnými procesnými
predpismi. Citoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a poukázal na absenciu vyhodnotenia súdu, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal pri hodnotení dôkazu a v podstate

ako došiel k právnemu záveru, že došlo k zmene pomerov u oboch účastníkov. Absentuje, prečo
práve od 1.9.2009 do budúcna priznal zvýšené výživné a má za to, že prvostupňové rozhodnutie je
nepreskúmateľné a preto je nutné po stránke formálnej ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Úvaha súdu, že od začatia konania bolo v schopnostiach a možnostiach a majetkových
pomeroch odporcu pri zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkoch prispievať zvýšeným výživným 180

€ pre navrhovateľa, nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pretože súd sa nezaoberal
odôvodnenými potrebami navrhovateľa a citoval ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Ani spomínaná
valorizačná klauzula nezbavuje súd povinnosti dôsledne skúmať zárobkové možnosti a schopnosti, ako
aj majetkové pomery navrhovateľa, ale aj oboch rodičov z dôvodu, že plynutím času dochádza k zmene
životných nákladov u oboch subjektov a obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu navrhovateľa. Na

vyhodnotenie samotnej existencie zmeny pomerov nepostačuje konštatácia súdu, v zmysle ktorej mal
sa navrhovateľ stať študentom vysokej školy od 1.9.2009, nakoľko má za to, že samostatným uvedeným
dátumom, resp. termínom nedošlo k takej kvalitatívnej zmene pomerov, ako to má na mysli ust. § 78
Zákona o rodine. Pokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že k podstatnej zmene došlo aj na strane odporcu,
že príjem mu vzrástol z 298,75 € na 570 €, pričom už je zárobkovo činná aj jeho manželka a v tejto

súvislosti súd nezohľadnil, že mu pribudli vyživovacie povinnosti. Konštatácia prvostupňového súdu v
tej súvislosti, že maloleté deti odporcu navštevujú súkromné školy a boli na dovolenkách v zahraničí, je
neadekvátna a minimálne tendenčná, nakoľko prvostupňový súd nevyhodnotil okolnosti podmieňujúce
uvedené skutočnosti, teda konkrétne z akých príjmov odporcu, resp. matky tieto náklady sú hradené
a podobne. Konštatácia prvostupňového súdu, že konkrétne životné okolnosti odporcu a jeho terajšej

rodiny nasvedčujú tomu, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju deklaruje, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu 292,37

€ + režijný paušál 7,63 €, spolu 300 €. Považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za preskúmateľné,
pretože súd dostatočne vec právne posúdil, precízne uviedol, čím sa pri rozhodovaní riadil, na základe
akých ustanovení a právnych úvah. Bolo preukázané v rámci dokazovania, že došlo k zmene pomerov
tak na strane navrhovateľa, ako aj odporcu, pretože pri poslednej úprave výživného odporca zarábal
ako riaditeľ spoločnosti 290 € mesačne a pracoval ako riaditeľ spoločnosti na polovičný úväzok. V

čase podania žaloby aj v súčasnosti pracuje odporca na celý úväzok a zarába podľa podkladov 570
€ mesačne, čo podľa jeho názoru sa jedná o deklarovaný, nie skutočný príjem. Spoločnosť MS
THERM s.r.o., kde je odporca konateľ a žiadnu odmenu od spoločnosti podľa jeho tvrdení nepoberá, aj
keby poberať mohol a mal. Združenie TOPENERG sa zúčastnilo verejného obstarávania vyhlásenéhoMinisterstvom obrany Slovenskej republiky a bolo úspešné, zo dňa 17.10.2008 a 4 dni po jeho vzniku
uzavrelo zmluvu na obsluhu tepelnotechnických zariadení v pôsobnosti posádkovej správy budov
Prešov v celkovej hodnote 24.181.028,50 Sk a následne vo februári 2009 získalo ďalšiu zákazku

240.878,48 €. Keďže spoločnosť, kde je spoločníčkou aj manželka odporcu a kde je odporca konateľom,
získala niekoľkomiliónové zákazky a zmyslom podnikania je dosiahnutie zisku, nemožno uveriť tvrdeniu
odporcu, že uvedené sa žiadnym spôsobom neprejavilo v jeho príjmoch a ani v príjmoch jeho rodiny.
Je zrejmé, že spoločnosti previazanej s odporcom sa darí, aj keď účtovne umoruje spoločnosť stratu.
Úspech odporcu v podnikaní vyšiel najavo, pretože zákazky pre štát získané v rámci verejného

obstarávania začali byť zverejňované, takže navrhovateľ bol schopný vyššie opísané skutočnosti súdu
aj preukázať. Poukázal na protirečivé tvrdenia odporcu, keď na jednej strane uvádzal, že ho vo
zvládaní jeho výdavkov a výdavkov jeho terajšej rodiny finančne podporuje jeho matka, na druhej strane
deklaroval, že svojej matke prispieva na chod rodinného, zatiaľ neskolaudovaného nového domu sumou
50 % všetkých nákladov. Na jednej strane je bez akýchkoľvek pochýb, že vo vzťahu k tomuto rodinnému
domu odporca nemá žiadne vlastnícke vzťahy a po svojom nebohom otcovi nič nezdedil - svojho

dedičstva sa vzdal v prospech ostatných dedičov a ako tvrdí, dom v Moldave užíval len sporadicky.
Aj keď jeho matka v tomto dome nežije a nežije v ňom ani odporca alebo len sporadicky, tak na
tomto novom, ešte neskolaudovanom rodinnom dome vyvstala potreba opravy strechy, čo realizoval a
financoval odporca a sám deklaroval, že pravidelne mesačne sa podieľa sumou 150 €, čo je sumou 50
% celkového inkasa. Odporca sa stotožnil s tým, že jeho matka uhrádza jeho dcére materskú škôlku

vo výške 5.000 Sk, t.j. 165,96 €, aj keď jej príjmom bol iba starobný dôchodok, pričom odporca svojmu
synovivysokoškolákoviakonedôchodcaniejeschopnýuhrádzaťvýživné290€o124,04€viac.Odporca
počas súdneho konania pojednávajúceho o výživnom pre jeho deti z predchádzajúceho manželstva sa
snažil budiť dojem, že nemá ani na základné životné potreby, pričom počas prvostupňového konania
formou notárskej zápisnice - exekučného titulu uznal voči tretej osobe dlh a táto tretia osoba obratom

po tomto uznaní uvalila na otca exekúciu zrážkami zo mzdy za situácie, že všetky súdne konania s
odporcom,oktorýchmánavrhovateľvedomosť,trvaliatrvajúdesaťročiaavrámcitýchtokonaníodporca
nikdyničnikomuneuznalavkonaniachspôsobovalprieťahy.Poukázalnato,žemáprávopodieľaťsana
životnej úrovni odporcu a považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za spravodlivé, zákonné a správne.
Poukázal na to, že odporca pred potrebami syna z prvého manželstva, ktorý nie je schopný sa o seba

sám postarať, uprednostňuje seba, svoju matku a sestru. Matke a sestre prispieva a pomáha z vlastného
rozhodnutia bez toho, aby táto pomoc z jeho strany bola nevyhnutná. Naopak on sa musí domáhať
toho, čo mu patrí a čo nevyhnutne potrebuje v súdnom konaní. Poukázal na to, že jedine jeho matka
mu poskytuje všestrannú starostlivosť a zabezpečuje jeho potreby a v prípade nedostatku finančných
prostriedkov, keďže jej príjem je v sume 280 € mesačne v čistom, riešila zabezpečenie jeho potrieb

odpredajom majetku. Poukázal na zmenu pomerov na jeho strane v tom, že sa stal študentom vysokej
školy, čím sa podstatne zmenili jeho životné náklady a rovnako bolo preukázané, že príjmy odporcu
sú podstatne vyššie, ako na súde tvrdil. Zvýšenie výživného na 180 € mesačne podľa jeho názoru
nijako neovplyvní odporcov domáci rozpočet tak, aby bol nútený znížiť svoju doterajšiu životnú úroveň.
Považuje za nespravodlivé, že odporca svojim deťom z druhého manželstva umožňuje navštevovať

súkromné školy, čím im zvyšuje ich životnú úroveň a na rovnakú životnú úroveň má zo zákona právo
aj on.

Výroky rozsudku, ktorým konanie v časti zvýšenia výživného od odporcu pre navrhovateľa nad sumu
230 € mesačne od 1.7.2009 do budúcna zastavil a ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, neboli

odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a tokaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal

s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za
následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil
pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho
rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná

kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 180 € mesačne, vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady
je primerané reálnym zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu a
zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľa do výšky zodpovedajúcej príjmu a majetkovým pomerom
odporcu, ako aj tú skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom
z jeho terajšieho manželstva vo veku 11 a 6 rokov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd

poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je
výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd konštatuje,
že odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý ako študent 4. ročníka strednej školy a následne študent
vysokej školy, sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované, prípadne potreby

odporcových maloletých detí a výživné 180 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 6 €
zohľadňuje iba časť jeho nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že jeho matka dopĺňa zdroj výživy
navrhovateľa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Pretože súd prvého
stupňa zákonne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi od 1.9.2009,
kedy sa stal študentom 4. ročníka gymnázia, čím jednoznačne od predchádzajúcej úpravy výživného,

keď súd vychádzal z toho, že navrhovateľ je študent 1. ročníka gymnázia, zvýšili sa odôvodnené
potreby navrhovateľa jednak prípravou na stužkovú slávnosť, maturitu, ako aj prípravu na prijímacie
pohovory na vysokej škole, kedy je nepochybné, že jeho odôvodnené potreby sú značne zvýšené a ide
o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. S výsledkami hodnotenia
dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a
nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd rovnako poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality
má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové

riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a
súčasne možnosť poskytnutia výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu
prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým
schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporca mal v rozhodnom období dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného

štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol navrhovateľovi
formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú
životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že odporcom
tvrdené životné náklady v preskúmavanom období naznačujú, že jeho finančná situácia je lepšia, ako
prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania a len

subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť odôvodnené potreby
navrhovateľa za preukázané rozhodné obdobie, čoho dôkazom je zabezpečovanie odôvodnených
potrieb jeho maloletých detí z terajšieho manželstva, že dcére uhrádza súkromnú škôlku a syn
navštevuje súkromné osemročné gymnázium. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o dlhu
na výživnom, ako aj spôsobe jeho zaplatenia, preto rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení

výživného a dlžnom výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 165 ods. 1 O.s.p., pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže

účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec
odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.Právo na úpravu odôvodnenia rozsudku môže vzniknúť iba u toho účastníka, ktorý je obsahom
odôvodnenia dotknutý v svojich právnych záujmoch, t.j. ak odôvodnenie rozsudku zasiahne jeho právne

postavenie. Vecný predpoklad opravy odôvodnenia rozsudku je daný vtedy, ak odôvodnenie rozsudku
nemá podklad v zistení skutkového stavu, t.j. ak zistenie súdu nevyplýva z vykonaného dôkazu. Súdnym
zistením skutkového stavu podľa § 165 O.s.p. je treba rozumieť dôkazy, t.j. poznatky a závery súdu
o rozhodujúcom skutkovom stave. Oprava odôvodnenia bude teda prístupná iba vtedy, ak sa týka tej
časti odôvodnenia, ktorá je venovaná zisteniu skutkového stavu, nie tej časti, v ktorej sa reprodukujú

prednesy účastníkov, aj keď ide pritom o prednesy o skutkovom stave. Na druhej strane oprava je
vylúčená ohľadne tých skutočností, ktoré sa síce stali predmetom dokazovania, ktoré však konajúci súd
nehodnotil z hľadiska ich pravdivosti a u ktorých si preto nevytvoril ani potrebné závery. V tomto prípade
ide o nedostatočné zistenie skutkového stavu. V danom prípade súd prvého stupňa správne vyčíslil
dlžné výživné za rozhodné obdobie po odpočítaní platieb na výživné, ktoré odporca preukázateľne
poukazoval navrhovateľovi - resp. matke navrhovateľa, je bez právneho významu zmena dôvodov

napadnutého rozsudku ohľadne výroku o dlžnom výživnom, pretože exekučné vymáhanie dlžného
výživného určeného predchádzajúcim súdnym rozhodnutím nie je predmetom tohto konania a dôvody
napadnutého rozsudku o dlžnom výživnom sú vecne správne, pretože vyplývajú zo skutkových zistení
súdu prvého stupňa, preto Krajský súd v Košiciach s poukazom na ust. § 165 ods. 1 O.s.p. návrhu
na opravu dôvodov nevyhovel, pretože navrhovaná oprava sa netýka predmetu konania, preto nie sú

splnené zákonné podmienky návrhu na opravu odôvodnenia rozsudku.

Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorýmnebolorozhodnutéotrováchkonaniazdôvodupostupupodľa§151ods.3,otrováchodvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.