Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Ján Šmrhola
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3PP/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010198
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4316010198.1
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Šmrholu a prísediacich sudcov
Imricha Urbana a Róberta Kyšku, v trestnej veci odsúdeného C. Y. o návrhu na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a iné, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 01.04.2016 v ÚVTOS Želiezovce, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona, súd návrh odsúdeného C. Y., nar.
XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J. - G., E. XXXX/X, t.č. v Z. X., o podmienečné prepustenie z výkonu
súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 / dva / roky 4 / štyri / mesiace so zaradením do ústavu so
stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
3T 70/2012 zo dňa 14.02.2013, právoplatným dňa 15.02.2014,
z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Odsúdený C. Y. podal na Okresný súd Levice návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý odôvodnil tým, že vykonal už viac ako 3 trestu a v Rakúskej republike má odložený 5-
ročný trest do mája 2016 a ak nastúpi liečbu, tak mu bude trest anulovaný.
Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu a dodal, že v Rakúsku nemá vykonaný
nepodmienečný trest vo výmere 5 rokov a chce ísť domov k rodine, žiť normálny život.
Vykonaným dokazovaním z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce súd zistil, že vo výkone trestu
odňatia slobody sa odsúdený nachádza od 06.09.2014, lehotu na podmienečné prepustenie mal
splnenú dňom 05.03.2015. Do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený dňa 30.09.2014. Stanovené ciele
programu zaobchádzania sa plnia čiastočne v oblastiach aktivít vo voľnom čase a vzťahov s vonkajším
prostredím, v ostatných oblastiach sa plní priebežne. Svoj voľný čas trávi sledovaním televízie, hraním
spoločenských hier a čítaním kníh a časopisov. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy
a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. V kolektíve spoluodsúdených je znášanlivý, konfliktné
situácie nevyvoláva. Funkciou z radov odsúdených aktuálne nie je poverený. Počas výkonu trestu
odňatia slobody bol 1-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný bol raz.
Pracovne je zaradený na pracovisku poľnohospodárskeho charakteru, kde si svoje pracovné povinnosti
plní k spokojnosti nadriadených. Do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa zapája. Resocializačná prognóza u
menovaného je menej priaznivá z dôvodu opakovanej trestnej činnosti a jeho aktivita pri plnení
stanovených cieľov programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni.
Na základe celkového hodnotenia menovaný nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporúča sa jeho podmienečné prepustenie.
2
Ďalej súd z fotokópií nariadení výkonov trestov zistil, že odsúdený bol dodaný do výkonu trestu odňatia
slobody dňa 06.09.2014 a z odpisu z registra trestov vyplýva, že v minulosti sa 8-krát dostal do rozporu
so zákonom.
Z oboznámeného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 70/2012 zo dňa 14.02.2013
vyplýva, že C. Y. bol právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona,
na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky 4 mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia.
Prokurátor s poukazom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu uviedol, že odsúdený nepreukazuje
podmienky na podmienečné prepustenie a návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie navrhol
zamietnuť.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život /materiálne podmienky/ a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody /formálna podmienka/.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne
aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pre vyhovenie návrhu o podmienečné prepustenie
musia byť súčasne splnené formálne a materiálne podmienky.
Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku /
výkon polovice uloženého trestu /, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok - a to preukázať
určitý stupeň polepšenia a v budúcnosti viesť riadny život. Správanie sa odsúdeného počas
výkonu trestu je na požadovanej úrovni. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia čiastočne
v oblastiach aktivít vo voľnom čase a vzťahov s vonkajším prostredím, v ostatných oblastiach sa plnia
priebežne. Pri spracovaní programu zaobchádzania odsúdený sám nenavrhol aktivity, o ktoré by mal
počas výkonu trestu záujem. Doposiaľ si vytvoril len jednu podmienku k udeleniu disciplinárnej odmeny,
pričom bol raz disciplinárne potrestaný. Podľa názoru súdu odsúdený nepreukázal polepšenie, bol
vedený k uvedomeniu si dôsledkov páchania trestnej činnosti, pričom neprejavil záujem, aby sa zbavil
všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený.
Resocializácia u odsúdeného je menej priaznivá z dôvodu opakovane páchanej trestnej činnosti ako
aj aktivita menovaného pri plnení stanovených cieľov programu nie je vždy vo všetkých oblastiach na
požadovanej úrovni. Jeho prístup k plneniu programu zaobchádzania nepoukazuje na pozitívne zmeny
v postojoch k vlastnej resocializáii. S poukazom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu, tento neodporučil
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného C. Y..
3
Ďalej súd posudzoval dosiahnutý stupeň nápravy u odsúdeného nielen podľa jeho správania sa, ale tiež
s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnému činu,
za ktorý bol odsúdený.
Podľa názoru súdu nemožno od odsúdeného dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
nakoľko sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 26/2000 zo dňa 10.10.2000 vyplýva, že odsúdený
bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k
§ 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona vtedy platného a iné a odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Dňa 24.10.2008 sa opätovne
dopustil trestného činu, a to prečinu krádeže § 212 odsek 1 Trestného zákona a iné, za ktorý v súčasnosti
vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 3T 70/2012 zo dňa 14.02.2013, právoplatným dňa 15.02.2014.
Opätovne sa dopustil trestných činov, pričom sa očakávalo, že už sa bude vyhýbať protiprávnemu
konaniu, čo sa však nenaplnilo.
Ako to vyplýva z odpisu registra trestov, odsúdený sa v minulosti viackrát dostal do rozporu so zákonom,
pričom tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za uplynulé obdobie, neviedli k jeho náprave a
prevýchove.
Súd mal za to, že pre spoločnosť tu je odôvodnený predpoklad zvýšeného rizika recidívy odsúdeného.
V danom prípade prognóza do občianskeho života u odsúdeného nie je priaznivá, keďže po výkone
trestu sa opätovne dopustil ďalších trestných činov. Aktuálne dodržiava ústavný poriadok, ale len za
múrmi výchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestu
sa opakovane dopúšťa prevažne majetkovej trestnej činnosti.
Keďže neboli splnené všetky materiálne podmienky podmienečného prepustenia zo strany odsúdeného,
zakotvené v § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, nemožno od neho dôvodne očakávať, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život a že nebude
v trestnej činnosti pokračovať.
Vzhľadom na umiestnenie odsúdeného v ÚVTOS v Želiezovciach za účelom výkonu trestu odňatia
slobody v ústave so stredným stupňom stráženia je potrebné, aby prejavil ešte dostatočnú snahu po
náprave. Súd podľa § 66 odsek 2 Trestného poriadku, prihliadol aj na typ ústavu a stupeň jeho stráženia
a má za to, že v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na odsúdeného bude potrebné naďalej
pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom
stráženia, nakoľko si nevytvoril podmienky na podmienečné prepustenie a preto súd jeho návrh ako
nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 3PP 9/2016.
Sťažnosť má odkladný účinok.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na
uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže
podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný
zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately;
lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne.
Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota
na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však
plynie lehota vždy samostatne.
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej
nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za
obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s
výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť
späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota
na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v
prvostupňovom konaní.
Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť
sťažnosť zároveň odôvodnená.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.