Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Karol Rihák
Legislation area – Obchodné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/284/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211687
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1411211687.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Marian Hirc- MAYO,
Jána Poničana 7, 841 08 Bratislava, IČO: 43 123 309, zast. JUDr. Chabadová, s.r.o., Pri starej Prachárni
13, 831 04 Bratislava IČO: 36 866 733, proti žalovanému: ARTREAL, s.r.o., Prídavková 27, Bratislava
841 06, IČO: 31 379 184, o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.800,- eur odo dňa 27.08.2010 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 999,65 eura, k rukám právnej zástupkyne žalobcu. Všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 05.09.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.800,- eur,
spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný mu neuhradil za vykonané dielo, výrobu a realizáciu
logotypu CCA pre ,,Záchranný systém,,, dohodnutú sumu. Uvedené dielo si žalovaný u žalobcu objednal
na základe objednávky zo dňa 21.07.2010.
Súdvovecivydalplatobnýrozkazdňa20.09.2011č.k.36Rob/433/2011-10,vočiktorémupodalžalovaný
odpor aj odvolanie voči trovám konania.
Odpor žalovaný odôvodnil tým, že síce nespochybnil vykonanie diela, ani ho neodmietol honorovať
v súlade s porovnateľnými výkonmi a cenami na slovenskom audiovizuálnom trhu a najmä v súlade
so skutočnou hodnotou odvedenej práce a jej následným využitím. Namietol, že žalobca nemal so
žalovaným uzatvorenú zmluvu o dielo ani autorizovanú objednávku (podpísanú oprávnenou osobou).
Malo byť sporné, kto vystavil nepodpísanú, obsahovo nesprávnu a nepostačujúcu objednávku na
autorskú činnosť. Žalobca nedisponuje dokladom o schválení poslednej verzie logo znaku žalovaným.
Keďže dielo nemalo mať deklarované požiadavky, žalovaný oslovil iného výtvarníka, ktorý zadanie
spracoval v súlade so všeobecnou cenovou hladinou prináležiacou danému charakteru diela. Ak by bolo
dielo zo strany žalovaného schválené, nebol najmenší dôvod nepokračovať v spolupráci a nevyužiť dielo
tak, ako bolo pôvodne zamýšľané.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Žalovaný na základe objednávky zo dňa 21.07.2010 vytvoril pre žalovaného dielo - logotyp pre
projekt ,,Záchranný systém“ pri dohodnutej cene za vykonané dielo 1.800,- eur. Vystavenú faktúru za
vykonané dielo č. A1-2010 CCA 004 vystavenú žalobcom žalovaný neuhradil.Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 39 ods. 1 až 6 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (ďalej len ,,autorský zákon,,) účinného v rozhodnom čase, zmluvou o vytvorení diela sa autor
zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom
dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Autor je povinný vytvoriť dielo osobne. Ak má dielo nedostatky,
objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy
odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento
účel. Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej
na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej
prostredníctvomjedielovyjadrené,nenadobudneobjednávateľprávopoužiťtotodielo,akniejeuvedené
inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú
zmluvu.
Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho
koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 264 ods. 1,2 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ
nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať
podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku
9 % ročne. Táto výška úrokov z omeškania boli žalobcovi za rozhodujúce obdobie aj priznané.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že zmluva na výrobu diela -
logotypu bola uzavretá riadne v rámci existujúcich obchodných zvyklostí v danom podnikateľskom
priestore. Riadne uzavretie zmluvy vyplýva jednak z § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka a taktiež z
výpovede svedkyne p. Denisy Mikušovej, ktorá potvrdila, že bola poverená konateľkou žalovaného,
ako vedúca výroby na uzatváranie niektorých dohôd na projekte. Objednávku, ktorá je predmetom
tohto konania uzavrela v mene žalovaného ona. Okrem iného dohadovala honoráre s jednotlivými
zložkami výroby napr. kostymérmi, maskérmi, osvetľovačmi. Jednoznačne potvrdila spoluprácu žalobcu
so žalovaným, taktiež že dostala za úlohu dohodnúť so žalobcom výrobu loga. Cenu za výrobu loga
dohodla so žalobcom na sumu 1.800,- eur. Ďalej svedkyňa potvrdila a opísala celú spoluprácu so
žalobcom ohľadom vizuálu loga, postupného upresňovania jeho definitívnej podoby, pričom žalobca
ohľadom schvaľovania diela komunikoval s konateľkou žalovaného. Výpoveďou svedkyne bolo taktiež
preukázané, že konateľka žalovaného vedela o dohodnutej cene za predmet diela. Keďže konateľka
žalovaného neustále menila požiadavky na prevedenie loga, žalobca ich neustále zapracovával. Zmeny
sa týkali najmä farebnosti loga. Koncom júla, alebo začiatkom augusta 2010 už mali byť odsúhlasené
detaily okolo loga, žalobca doniesol súvisiace podklady a išiel na dovolenku. Ohľadom iného dodávateľa
loga k projektu p. A. uviedla, že tento pán urobil logo mäsokombinátu a záchranného systému a keď
konateľka žalovaného videla uvedené logo záchranného systému, kontaktovala p. A., ktorý to logodofarbil a zrazu sa pri projekte začalo pracovať s týmto logom. Výpoveďou svedkyne bolo potvrdené, že
použité logo v seriáli vyrobil pán A.. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nedotiahol prácu do konca, odišiel na
dovolenku bez toho, aby sa o vec ďalej zaujímal označila za nepravdivé. Žalobca sa prácou na výrobe
loga zaoberal tri mesiace, riadne ho dokončil a aj odovzdal so zapracovaním všetkých požiadaviek
konateľky žalovaného.
Svedok p. Z. W. vo výpovedi uviedol, že on odporučil žalovanému žalobcu na vypracovanie grafických
návrhov a vizuálu objektov v seriály. Žalobca tieto návrhy vypracoval, predložil konateľke žalovaného,
zapracoval pripomienky. Konateľka žalovaného ich videla, neodmietla ich a zadala žalobcovi prácu
doplniť. V ostatnom považuje súd výpoveď svedka za irelevantnú pre toto súdne konanie, nakoľko
vypovedala o vzťahoch medzi ním a konateľkou žalovaného.
Taktiež sa v konaní preukázalo, že žalobca na predmete diela intenzívne pracoval o čom svedčia
doložené jednotlivé návrhy loga v rôznych grafických aj farebných prevedeniach, či už v počítačom
spracovanej forme, alebo ručných skíc.
Žalovaný nikdy neodstúpil od zmluvy v zmysle § 39 ods. 4 autorského zákona, súd ju teda považuje
za platnú.
Tvrdenia konateľky žalovaného, že medzi účastníkmi konania nebola riadne uzavretá zmluva, dielo
nebolo odovzdané súd považuje za účelové. Sama konateľka žalovaného spoluprácu so žalovaným
potvrdila.Skutočnosť,žesanakoniecrozhodlapreprojektpoužiťinélogonemôžebyťnaťarchužalobcu,
ktorý dielo riadne vykonal. Taktiež skutočnosť, že žalovaný nepoužil dodané logo pri danom projekte
nehrá pri posudzovaní uplatneného nároku v tomto konaní žiadnu rolu. Žalovaný sa sám rozhodol dielo
nepoužiť, čo je však celkom v jeho dispozícii, bez dopadu na splnenie si povinnosti voči žalobcovi. Túto
skutočnosť zvýrazňuje aj fakt, že žalobca si žiadny nárok za použitie diela neuplatnil. Ohľadom námietky
žalovaného, že nebola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená licenčná zmluva na použitie diela súd
uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobca si neuplatnil žiadne nároky z prípadného ďalšieho používania
jeho diela, táto otázka nie je predmetom tohto konania. Dokazovaním v rámci súdneho konania bola teda
preukázaná existencia záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania v súlade so zákonom, riadne
odovzdanie diela. Tvrdenia žalovaného v rámci svojej obrany voči podanému návrhu považuje súd za
účelové, bez reálneho právneho dopadu na právne posúdenie prejednávanej veci.
Z uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 27.08.2010 do
zaplatenia, nakoľko výška takto uplatnených úrokov z omeškania bola určená v súlade so zákonom.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník
vo veci plný úspech, súd náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Priznaná náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 108,- eur,
z desiatich úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh, písomné podanie na súd,
vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 2012, podanie vo veci samej 2012, účasť na pojednávaní
2013, účasť na pojednávaní 2014, podanie vo veci samej 2014, účasť na pojednávaní 2015, účasť na
pojednávaní 2016) z hodnoty sporu 1.800,- eur, za jeden úkon 81,33 eura. Réžijný paušál 3 x za rok
2011 á 7,41 eura, réžijný paušál 2 x za rok 2012 á 7,63 eura, réžijný paušál 1 x za rok 2013 á 7,81 eura,
réžijný paušál 2 x za rok 2014 á 8,04 eura, réžijný paušál 1 x za rok 2015 á 8,39 eura, réžijný paušál
1 x za rok 2016 á 8,58 eura.
Celkovo súd priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 999,65
eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.