Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200044
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200044.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878,
za účasti R. N., bytom R. XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 31. októbra 2014 Č.k.: V
1571/2014/Vs-1, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 31. októbra 2014 č.k.: V 1571/2014/Vs-1.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.10.2014 odporca ako správny orgán príslušný podľa zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v

znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom
dňa 20.08.2014, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 288/2014-PTR zo dňa 27.06.2014,
uzavretej medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom a záložcom R.
N., rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 20.08.2014 bol pod č.k. V 1571/2014 prijatý návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. R. vedené na LV
č. XXX, XXX a XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-PTR zo dňa
27.06.2014. Ďalej odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval listiny pre posúdenie
podmienok povolenia vkladu. Zistil, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá za účelom
zabezpečenia záväzkov dlžníka zo zmluvy o úvere, pričom bola za záložcu podpísaná splnomocnencom

na základe dohody o splnomocnení. Popísal obsah a formu tejto dohody ako formulárovej /predtlačenej/
listiny, v ktorej len špecifikácia nehnuteľností a údaje o splnomocniteľovi boli doplnené ručne. Bola
podpísaná splnomocniteľom vo T. a splnomocnencom v ten istý deň v U.. Vychádzal tiež z prv prijatých
záverov a výsledkov výsluchov v obdobných, ním prejednávaných veciach, v ktorých účastníci konania
popisovali okolnosti súvisiace s uzatváraním zmlúv o úvere a Dohody o splnomocnení a z vlastných
poznatkov, ktoré nadobudol v doterajšej praxi v rozhodovaní v rovnakej veci. Tak bolo konštatované,

že v týchto prípadoch sa spravidla uzatvára úverová zmluva s jednou osobou, zástupcom veriteľa,
poskytovateľa úveru, u navrhovateľky, so zástupcom splnomocnenca sa nestretli, nijakým spôsobom s
ním nekomunikovali, o zabezpečení ich záväzku nebola zmienka.

Dospel k záveru, že návrh dohody o splnomocnení nevznikol na základe vzájomnej dohody, ale
rozhodnutím predkladateľa Pohotovosť s.r.o., dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť jej obsah, preto

možnosť byť zastúpený zástupcom, ktorý by hájil jeho záujmy mu bola odňatá. Poukázal na § 37Občianskeho zákonníka. Vôľu splnomocniteľa tak nepovažuje za prejavenú slobodne a vážne, čo
spôsobuje, že je neplatný a nemá právne účinky.

Poukázal na ustanovenia § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 17 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení je neprijateľnou, nekalou podmienkou, a preto je tiež

neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Na základe uvedených skutočností vo veci rozhodol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva podľa
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.06.2014, č. XXX/XXXX-.PTR povolil, resp. ak odporca
odvolaniu nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové

konanie o povolení vkladu záložného práva.

Citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46
Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka
uviedla, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a

spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky

právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len
na konštatovanie, že záložca- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nenapĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho

poriadku. Navrhovateľka poukázala, že dlžník- záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto
kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho
záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej

zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,
že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že
zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi

zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho

obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov
namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť
rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v

rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody
o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správnehospisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods.
2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý

bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti

vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu

z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu,

a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Navrhovateľka sa nestotožnila ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ, posúdenej ako neprijateľná zmluvná
podmienka.Uviedla,žeDohoduosplnomocnení,ktoráupravujebezplatnézastupovaniesplnomocniteľa

splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže tá
nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na aké sa príslušné ustanovenia OZ upravujúce
problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú.

Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec krajskému súdu a navrhol

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu. Podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l O.s.p. konal a rozhodol v

neprítomnosti navrhovateľky a odporcu , vypočul účastníka konania R. N. a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Účastník konania R. N. na pojednávaní dňa 13.05.2015 uviedol, že uzavrel zmluvu o úvere so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ. Pracovníčka tejto spoločnosti mu neoznámila, že by ho malo zastupovať

nejaké združenie ProHelp, vysvetlila mu len splátky, dala mu listiny na podpis. Vôbec nebola reč o tom,
že mu POHOTOVOSŤ môže dať do zálohy nehnuteľnosti, nikoho na uzavretie takejto záložnej zmluvy
nesplnomocnil.

Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým

bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona na základe vyslovenia neplatnosti dohody o splnomocnení pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 27.06.2014 navrhovateľka žiadala o
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 27.06.2014 do príslušného katastra

nehnuteľností.

Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom R. N., zastúpeným
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností v podielovom

spoluvlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.02.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.04.2013 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vovýške 1000,00 Eur a 350,00 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z kópie dohôd o splnomocnení zo dňa 01.02.2013 a 17.04.2013, uzavretých medzi splnomocniteľom
R. N. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným R. J. -
predsedom združenia vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto

dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX resp. XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje
Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom:
2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z
uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito

úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3.
SplnomocniteľsasámrozhodolzabezpečiťsvojzáväzokzoZmluvyoúvereaztohtodôvodusarozhodol
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára

túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy
o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom

splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť
záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje
združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými

sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto
dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút
a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.
Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené

prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na
vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým
plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom
rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“.

Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo

udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe

má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v

štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad
oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, R. N., splnomocnil Združenie
na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného
práva.

Za týmto účelom, postupom v súlade s § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona, odporca rozhodnutím
zo dňa 19.09.2014 prerušil vkladové konanie, pričom za účelom zabezpečenia presného a úplného
stavu veci bol záložca vyzvaný na poskytnutie vyjadrenia vo vzťahu k okolnostiam uzavretia Dohody
o splnomocnení a na predloženie oboch zmlúv o úvere a Dohôd o splnomocnení zo dňa 01.02.2013
a 17.04.2013.

Navrhovateľka vo vyjadrení k prerušeniu konania uviedla, že podľa jej názoru sú dohody o splnomocnení
uzavreté riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňajú zákonné náležitosti
platného právneho úkonu. Zdôraznila, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnenísám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam,
ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu a

na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Poukázala na to, že
splnomocnenecsplnomocneniesdlžníkomosobneprerokoval,poučilzáložcuoprávachapovinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere a z dohody o splnomocnení, ako aj na skutočnosť, že
plnomocenstvoboloudelenézaúčelomhájeniazáujmovsplnomocniteľa,najehožiadosťazastupovanie
je bezplatné. Zároveň priložila úradne overené kópie oboch zmlúv o úvere. Žiadala, aby odporca povolil

vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol

ovplyvniť výber tohto zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, pričom
podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím
zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s navrhovateľkou ako

poskytovateľom úveru, z jeho strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez kontaktu
so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení
nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu
tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 OZ neplatný je právny

úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Navyše, splnomocnenie na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malo kopírovať samotný
predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon
pre konkrétnu zmluvu.

Zároveň súd poukazuje na rozpor dohody o splnomocnení s § 22 ods. 2 OZ, na základe ktorého je
dohoda o splnomocnení absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka
a jeho zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred
uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto dohoda o splnomocnení je v priamej
súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné

údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý
konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany
navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť,
že na tunajší súd napadli ďalšie veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v
každom prípade je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp

- združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave.

V súvislosti s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v

dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým
treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52
a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné
podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá možnosť

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 5a ods.4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990 Zb.
o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Ide o špecifickú ochranu spotrebiteľa upravenú osobitným zákonom, ktorú je možné aplikovať práve na
toto preskúmavané rozhodnutie.Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a

osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie

potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.