Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010127
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010127.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. augusta 2016 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného B. G. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/37/2015 zo dňa
12.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. G. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin a prečin ohrozovania mravnej výchovy podľa § 211 ods. 1
písm.a),ods.3písm.a),b)Tr.zák.zbiehajúcisazrozsudkuOkresnéhosúduMartin,sp.zn.2T/168/2014
zo dňa 9.6.2015 mu bol podľa § 211 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods.

2 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Tým istým rozsudkom mu bol podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr.
zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. za použiti§ 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Zároveň podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu

Martin, sp.zn. 2T/168/2014 zo dňa 9.6.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. Podaním, ktoré bolo
okresnému súdu doručené dňa 28.4.2016, odvolanie písomne odôvodnil. Prostredníctvom obhajcu
uviedol, že k spáchaniu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa priznal a skutok niekoľkokrát

oľutoval. Od samého začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní
skutku a taktiež mal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Dohoda o vine a treste však nemohla
byť uzavretá z dôvodu, že prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu spolu s trestom, ktorý mu
bol uložený Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp.zn. 2T/168/2014. Obžalovaný ďalej
dôvodil tým, že na hlavnom pojednávaní dňa 12.4.2016 vyhlásil, že je vinný zo spáchaného skutku.
Podľa jeho názoru trest uložený v predošlom konaní splnil svoj účel prevýchovy. Mal dostatok času

na prehodnotenie svojho predchádzajúceho správania a už nikdy sa nechce ocitnúť vo výkone trestu
odňatia slobody. Chce žiť usporiadaným životom, pravidelne chodiť do práce. Z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/168/2014 bol za dobré
správanie podmienečne prepustený dňa 5.12.2012. Celkovo strávil vo výkone trestu 4 mesiace a 8 dní.
Konajúcemu súdu navrhol, aby bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák.
Chcel, aby mu bola daná šanca preukázať svoju prevýchovu a šancu viesť usporiadaný život. Dokonca

i samotná prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla upustiť od uloženia súhrnného trestu. Napriek
tomu mu bol Okresným súdom Dolný Kubín uložený neprimerane prísny trest. V tejto súvislosti poukázalna konanie pred Okresným súdom Martin, kde bol uznaný za vinného zo závažnejšieho trestného činu,
a to prečinu podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zák., kde zákon umožňuje uložiť trest
odňatia slobody v rozmedzí od 6 mesiacov do 5 rokov. Za trestný čin, pre ktorý sa vedie konanie v

predloženej veci je možné uložiť trest odňatia slobody až do 2 rokov. Podľa jeho názoru nebolo potrebné,
abymubolvpredloženejveciuloženýsprísnenýtrest.Opakovaneodvolateľuviedol,žechceviesťriadny
usporiadaný život. Poukazoval i na tú skutočnosť, že v súčasnosti ma stabilnú prácu ako rušňovodič
českých dráh, má pravidelný finančný príjem, kde z tohto príjmu pomáha svojim rodičom, ktorí sú v
dôchodkovom veku. Prípadná strata zamestnania sa tak nepriamo dotkne aj týchto rodičov. Výkon trestu

odňatia slobody bol pre neho prevýchovným, keďže si uvedomil, že v prípade ďalšieho zlyhania môže
stratiť omnoho viac. Kvôli tomu žiadal Okresný súd Dolný Kubín o poskytnutie šance preukázať svoju
prevýchovu, avšak tomuto nebolo vyhovené. Opakovane uviedol, že v danom prípade skorší trest, ktorý
mu bol uložený splnil svoj účel, pobyt v ústave na výkon trestu ho viedol k prehodnoteniu doterajšieho
života a uvedomenia si vlastných chýb. Svoje konanie úprimne oľutoval, sľúbil nápravu a polepšenie. S
poukazom na uvedené žiadal, aby Krajský súd v Žiline po preskúmaní odvolania napadnutý rozsudok

Okresného súdu Dolný Kubín zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že mu uloží miernejší trest.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom písomne podaného odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný i jeho obhajca trvali na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu

v ňom uvedenom. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319
Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
napodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.Následnezistil,žeodvolanieobžalovanéhobolopodané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Z obsahu predloženej veci, najmä zo zápisnice o hlavnom pojednávaní je zistiteľné, že obžalovaný
B. G. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení o jeho právach i podľa § 257
ods. 1 Tr. por., urobil vyhlásenie o priznaní viny ku skutku právne kvalifikovanom ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Týmto prejavom sa obžalovaný B. G.
vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní.

Zároveň týmto vyhlásením prejavil súhlas, aby mu súd uložil trest bez dokazovania viny. Správny a
zákonu zodpovedajúci bol postup súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný,
a tiež rozhodnutie súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny. Nakoľko na hlavnom
pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami
obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať, meniť, či spochybňovať

skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku.
Krajský súd však bol povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu súvisiaci s prijatím
vyhlásenia obžalovaného a tiež bol povinný preskúmať, či zistený skutok bol správne právne posúdený.

Krajský súd po preskúmaní predloženej veci konštatuje, že konanie obžalovaného B. G. popísané

vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý bol odvolateľom napadnutý, žiada sa uviesť, že argumenty
obžalovaného prezentované v odvolaní prostredníctvom obhajcu sú vlastne opakovaním jeho

obhajobných tvrdení pred súdom prvého stupňa. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
presvedčivo, zrozumiteľne a so znalosťou veci na tieto reagoval a s týmito sa vysporiadal. Jeho záver,
že uloženie niektorého z tzv. alternatívnych trestov namiesto trestu odňatia slobody v danom prípade
neprichádzalo do úvahy vzhľadom na podmienku uvedenú v § 42 ods. 2 druhá veta Trestného zákona a
tiež záver, že uloženie takéhoto trestu by bolo neadekvátne vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu

spáchaných trestných činov, je správny a zodpovedá zákonu. Tvrdenie odvolateľa, že mu bol uložený
neprimerane prísny trest je neakceptovateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na množstvo
záznamov o dopravných priestupkov, ktoré obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča sa javí trest zákazu
činnosti uložený vo výmere 18 mesiacov ako trest mierny a už vôbec nie neprimerane prísny. Len zdôvodu absencie odvolania prokurátora krajský súd nemohol obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti
prísnejší, pretože bol limitovaný zásadou zákazu reformatio in peus (zákazu zmeny k horšiemu).

V ďalšom krajský súd dodáva, že okresný súd pri ukladaní trestu správne aplikoval poľahčujúce i
priťažujúce okolnosti a taktiež správne a súladne s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zák. postupoval, keď
obžalovanému uložil za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zák. a za zbiehajúci sa prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. a), b) Tr. zák., trest súhrnný a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zák.),

teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejší trestný.
V predloženej veci je to ustanovenie § 211 ods. 3 Tr. zák. Prvostupňový súd mal teda možnosť uložiť
obžalovanému trest pri zohľadnení poľahčujúcich i priťažujúcich okolností v rozpätí od 6 mesiacov do
5 rokov. Ak obžalovanému B. G. uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, výmeru
tohto trestu prvostupňový súd presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil. Správne postupoval, keď neupustil
od uloženia súhrnného trestu a tiež keď neupustil od potrestania obžalovaného. Záver, že trest uložený

obžalovanému vo veci Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/168/2014 nemožno pokladať za dostatočný
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, zodpovedá stavu veci a zákonu a s týmto záverom
sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje.

Ak obžalovaný v odvolaní a rovnako i pred odvolacím súdom na verejnom zasadnutí uviedol, že skorší

trest uložený Okresným súdom Martin splnil u neho svoj účel a pobyt v ústave na výkon trestu ho
viedol k prehodnoteniu doterajšieho života a uvedomenia si vlastných chýb s tým, že sľúbil nápravu a
polepšenie, odvolací súd takýto jeho prejav akceptuje a zároveň konštatuje, že obžalovaný bude mať
možnosť uvedené preukázať aj za situácie, keď jeho odvolanie bolo ako nedôvodné zamietnuté. Žiada
sauviesť,žetrestodňatiaslobodyvovýmere6mesiacovspolustrestnomzákazučinnosti18mesiacovv

podstate zodpovedá účelu trestu ako z hľadiska jeho individuálnej prevencie, tak aj z hľadiska generálnej
prevencie trestu, a teda odradenia iných od správania sa v rozpore so zákonom.

Výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia je v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a rozhodujúcim pre zaradenie obžalovaného

na výkon trestu bolo to, že obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže odvolanie obžalovaného B. G. nebolo dôvodné, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.