Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201346
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Prešov,
katastrálny odbor, Konštantínova 6, za účasti Y. T., bytom W. 8, V., o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu č. V 5580/14-Kh zo dňa 17. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 5580/14-Kh zo dňa 17. septembra 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.09.2014 odporca ako správny orgán príslušný podľa ust. § 18
ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) a zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v konaní
o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností za základe záložnej zmluvy č. 281/2014-
PTR uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a T. T. ako záložcom rozhodol tak, že
podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.08.2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola aj záložná zmluva č. XXX/XXXX-PTR (správne
č. XXX/XXXX-L.) zo dňa 27.06.2014. Predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam v k.ú. V. evidovaným na I.. XXX ako pozemok registra Q. parc.č. XXX/X - orná pôda
o výmere X XXX mX v podiele X/XX.

Ďalej uviedol, že záložca je v predmetnej záložnej zmluve zastúpený splnomocnencom, a to ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, ktorý záložcu zastupuje na

základe dohody o splnomocnení zo dňa 21.03.2013. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je
zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
pretože podpísal formulárovú typovú dohodu predloženú veriteľom, ktorej samotný obsah dlžník
vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral konkrétne „svoje“
občianskezdruženiejevkontextepredmetuaobsahusplnomocneniaprejavomjasnéhokonaniaveriteľa

a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K týmto
záverom odporca dospel aj s prihliadnutím na všetky dostupné podklady, a to vrátane informácií, ktoré sú
mu známe z doterajších úradných konaní so záložným veriteľom, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov.Konštatoval, že hoci združenie ProHelp malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa,
obsahom splnomocnenia bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči
spoločnosti Pohotovosť s.r.o., pričom takéto konanie nie je možné vždy označiť ako konanie v záujme

splnomocnenca.

Citoval ust. § 22 ods. 1, 2, § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že splnomocnenie osoby,
ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je
nepochybné, že v danej veci existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda

o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu a ich vzťahu k zabezpečovanému
úveru je možno označiť ako subsidiárny a akcesorický. Právne vzťahy riešené v zmluve o úvere, v
dohode o plnomocenstve a následne v záložnej zmluve sú právnymi vzťahmi zo spotrebiteľských zmlúv.

Citoval ust. § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a argumentoval,
že vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam s prihliadnutím na doterajšiu prax je toho názoru, že v

riešených právnych vzťahoch došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľné podmienky. V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je
dohodaosplnomocnenízaradenánasamostatnejlistine,ideoštandardnú(typovú)zmluvnúpodmienku,
ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá je absolútne neplatná.

Ďalej citoval ust. § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorého
vyplýva, že právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa je neplatný.

Citoval aj ust. § 34, § 40 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že predložená záložná zmluva
nie je podpísaná osobou oprávnenou konať v mene záložného veriteľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
V zmluve je iba farebná fotokópia podpisu konateľa spoločnosti a preto správny orgán má za to, že
nedošlo k riadnemu prejavu vôle a tento písomný právny úkon je neplatný. Pri záložných zmluvách nie je
obvyklé podpis nahradiť akýmikoľvek mechanickými prostriedkami, čo podľa názoru odporcu ani nebolo

úmyslom záložného veriteľa, ale úmyslom veriteľa bolo vytvoriť dojem, že zmluva je riadne podpísaná a
týmuviesťúčastníkovzmluvy,akoajosobyposudzujúcezmluvudoomylu,čojepodľa§39Občianskeho
zákonníka v rozpore s dobrými mravmi.

V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona

a uviedol, že podmienky na vklad stanovené zákonom čo do platnosti zmluvy neboli splnené, preto
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne
vec právne posúdil. Citoval § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle

riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre
neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnenázadlžníkakonaťadlžníknemalmožnosťsasámrozhodnúťktohobudezastupovať.Vdanom
prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre

správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový stav veci.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktoréhosú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie
je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí
reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení

záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do

katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou
stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek
účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva,
že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ
zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačnepoužitévodôvodnenírozhodnutiaabsolútneneobstojí.Uvedeniezástupcujenevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné
z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností
vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver,

ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazynapreukázaniesprávnostisvojhotvrdenia.Samotnéuzavretiezmluvymedzizáložnýmveriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva

je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch
tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.

Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o
splnomocnení s odvolaním sa na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, teda zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie

splnomocniteľa splnomocnencom podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a nevzťahuje sa preto na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

Za nepreskúmateľné považoval odôvodnenie rozhodnutia odporcu v časti, kde uvádza, že existuje
nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom

zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je v rozpore s dobrými mravmi. Namietal,
že nie je zrejmé, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poskytnutí
poplatku. Ak vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne
je rozpor s dobrými mravmi daný. Naviac správny orgán neuviedol prečo uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi

pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidla poctivého
obchodného styku. Zmluva o úvere je podľa ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka takzvaným
absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že správny orgán prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku

skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na súdnu judikatúru
týkajúcu sa posúdenia primeranosti výšky úroku z omeškania.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydanénimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s

výnimkou § 250a.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka konania T. T., oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 12.12.2014 a 16.01.2015.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 21.08.2014 podal navrhovateľ odporcovi
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 281/2014-PTR do katastra nehnuteľností.
Prílohou tohto návrhu bola aj vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a T. T. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o

splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa
27.06.2014. Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi T. R. ako
splnomocniteľom a združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom zo
dňa21.03.2013.Zobsahutejtodohodyvyplýva,žebolauzavretázaúčelomnaplneniaahájeniazáujmov
splnomocniteľa a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov

uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom,
číslo zmluvy XXXXXXXXX. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo
veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie

pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných
povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva. Dohoda o splnomocnení
pritom bola podpísaná splnomocniteľom T. T. dňa 21.03.2013 v Prešove a v ten istý deň podpísaná zo
strany splnomocniteľa v Bratislave.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka

konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom

dotknuté zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj

na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,
s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom.
V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí

predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem
iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným

právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom
formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia
vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s
navrhovateľom.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych
úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, na základe čoho je
v tejto dohode deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto

dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z
uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

Súd sa v danom prípade stotožňuje s názormi odporcu uvedenými v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia, na základe ktorých uzavrel, že dohoda o splnomocnení v tomto prípade je podľa ust. §

37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka neplatná z dôvodu, že nie je naplnená slobodná a vážna vôľa
účastníka konania T. T. uzavrieť právny úkon, ktorým je dohoda o splnomocnení.

V konaní bol na pojednávaní vypočutý účastník konania T. T., ktorý vypovedal, že nemal vedomosť o
tom, aby podpisoval dohodu o splnomocnení na zastupovanie pre združenie ProHelp. Táto informácia,

že podpisuje dohodu o splnomocnení, mu nebola pri podpisovaní zmluvy o úvere poskytnutá, všetky
listiny podpisoval v miestnosti spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Dohodu o splnomocnení mu pri podpise
listín neodovzdali a dostal ju od navrhovateľa až potom, keď sa bol informovať ohľadom tejto dohody.

Tak ako odporca, aj súd poukazuje na všetky konania vedené jednak pred správnym orgánom vo

veci povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, ako aj konania pred tunajším
súdom vo veci preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktorí o povolení vkladu záložného práva
navrhovateľa rozhodovali. Z vyjadrení a výpovedí účastníkov konania, ktorí uzatvárali zmluvu o
úvere s navrhovateľom a zároveň mali podpísať aj dohodu o splnomocnení so združením ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie vyplynuli rovnaké závery, ktoré uvádza aj odporca

v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, a to že účastníci konania pri uzatváraní zmluvy o úvere
a podpise dohody o splnomocnení konali vždy iba so zástupcom navrhovateľa, so zástupcom ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci sa nikdy nestretli a žiadnym spôsobom s ním nekomunikovali,
pri uzatváraní zmluvy o úvere neboli upozornení na skutočnosť, že budú podpisovať dohodu o
splnomocnení spojenú so zabezpečením svojho záväzku formou zmluvy o zriadení záložného práva

a všetky listiny, ktoré v tejto súvislosti podpísali považovali za súčasť úverovej zmluvy. Dohodu o
splnomocnení preto podpísali nevedome.Z konaní pred správnym orgánom, ako aj pred tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa
navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je teda zrejmé, že existencia
zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná

finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny
a akcesorický.

Súd v danom prípade poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr
150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení

v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z
odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou
zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov
súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľ a nevyhlásil
prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada
lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv

ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný
záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny
súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je
totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do

formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode
nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry
súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05

bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com
Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že
pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať

na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské
štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa.
Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých
neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým

minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani
následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aplikoval tiež odporca v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa
môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je

spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp
hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také
konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu

navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že
ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca aosoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto
skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho

zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne
vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust.
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp

hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje
zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa.
Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech
navrhovateľa.

V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné,

že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje vo viacerých
úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových
- veriteľových dlžníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho

zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so
zákonom.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal závery správneho orgánu vo vzťahu k nepomeru medzi
výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení

záložného práva. V tomto prípade pri spísaní opravného prostriedku navrhovateľ nereagoval na
konkrétne dôvody napadnutého rozhodnutia, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia
odporcu takéto závery nevyplývajú. Preto sa súd ani týmito námietkami navrhovateľovi nezaoberal.

Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako

vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.