Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: F.. M. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX O., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35724803, zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. v y l u č u j e nehnuteľnosť z exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 3780/13 vykonávanej JUDr. Rudolfom
Krutým,súdnymexekútoromsosídlomExekútorskyúrad,Záhradníckač.60,82108 Bratislava,vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 74Er 124/2013, a to nehnuteľnosť byt č. XX, nachádzajúci sa
na XX. poschodí bytového domu na BJ. J. Č.. X Q. O., súpisné č. XXXX, stojaci na parcele č. XXXX

a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 201/10000,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,

II. žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 103,30 eur, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom Košice I., podanou žalobkyňou dňa 16.11.2015,
sa žalobkyňa domáhala vylúčenia z exekúcie bytu č. XX nachádzajúcom sa na XX. poschodí obytného
domu na W. J. Č.. X Q. O., súpisné č. XXXX, na parcele KN C č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 201/10000 zapísaný na v liste vlastníctva č.
XXXX, vedenej exekútorským úradom JUDr. Rudolfom Krutým, za prospech oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02, Bratislava V., IČO: 35724803 v zmysle ustanovenia § 55 v
spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ktorý vykonáva exekúciu pod
spisovou značkou EX 3780/13 v prospech oprávneného, v tomto konaní žalovaného, proti povinnému

U. M., nar. X.X.XXXX, toho času na neznámom mieste, pre vymoženie pre žalobkyňu neznámej
sumy. Náhodným zistením v katastri nehnuteľností začiatkom roka 2015 zaregistrovala zriadenie
exekučného záložného práva na byt č. XX nachádzajúci sa na W. J. Č.. X Q. O., súpisné č. XXXX,
stojaci na parcele č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o
veľkosti 201/10000, zapísaný na liste vlastníctva XXXX, k.ú. Ť.. Poukázala na to, že je vlastníčkou
uvedenej nehnuteľnosti, bytu č. XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu na základe rozsudku Okresného súdu Košice I., č.k. 40C 19/2008-281 zo dňa 13.6.2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2015 a vykonateľnosť v časti určenia vlastníckeho práva
2.3.2015. Z uvedeného dôvodu považuje zriadenie exekučného záložného práva a pokračovanie
v exekúcii za nezákonné. Žalobkyňa s povinným nežije v spoločnej domácnosti preukázateľne od
25.3.2003, kedy bol vzatý do väzby a následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody pre trestný činspáchaný podľa ustanovenia § 215 ods. 2 Trestného zákona. Manželstvo žalobkyne a povinného bolo
rozsudkom Okresného súdu Košice I. rozvedené dňa 9.12.2005. Okresný súd Košice I. predbežným
opatrením zároveň uložil povinnému dodržiavať zákaz vstupu do bytu č. XX. Povinný sa v byte č.

XX od 25.3.2005 nezdržiava a žalobkyňa s ním nemá žiaden kontakt. Konanie o BSM v spojení s
konaním o zrušenie užívacieho práva k bytu prebiehalo od roku 2006, teda bezprostredne po rozvode
manželstva. Prieťahy v súdnom konaní neboli zaznamenané na strane žalobkyne, samotný rozsah
trvania súdneho procesu o vyporiadanie BSM nemôže byť dôvodom, aby dôsledky tohto stavu v
súdnom konaní bez akéhokoľvek zavinenia žalobkyne znášala v plnom rozsahu žalobkyňa. Zriadením

exekučného záložného práva na nehnuteľnosti žalobkyňa spolu so svojimi deťmi žijúcimi v uvedenom
byte utrpela ujmu vo viacerých oblastiach, a to vo finančnej, psychickej, aj morálnej. O prebiehajúcej
exekúciiexekútoržalobkyňuneupovedomil,nemohlatedaanizákonnýmiprostriedkamibrániťexekúciou
postihnutý majetok. Postihuje výlučne práva žalobkyne a jej detí, teda tretích osôb. Pohľadávka
povinného nemá nič spoločné s jej majetkom a nemôžu niesť dôsledky za nezákonné správanie
povinného, v čase, kedy vznikla pohľadávka povinného, bolo manželstvo právoplatne rozvedené.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.5.2016 a uviedol, že dňa 22.3.2003
sa začalo exekučné konanie v neprospech U. M., a to na návrh oprávneného, žalovaného v tomto
konaní. Následne na základe poverenia č. XXXX XXXXXX, vydaného Okresným súdom Prešov, preveril
súdny exekútor majetkové pomery povinného, teda aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky a bolo zistené, že povinný je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, súdny exekútor
pre zabezpečenie pohľadávky požiadal oprávneného o zaslanie návrhu na zriadenie exekučného
práva na predmetnú nehnuteľnosť, na základe ktorého vydal dňa 5.6.2013 súdny exekútor „exekučný
príkaz“ - a zriadením exekučného záložného práva k odkazu uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Ť., bola v čase zriadenia exekučného záložného

právaajvovlastníctvepovinného.Bezpodielovéspoluvlastníctvomanželovbolovyporiadanéarozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2015 a vykonateľnosť dňa 2.3.2015, v čase zriadenia exekučného
záložného práva teda predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
poukazom na ustanovenie Občianskeho zákonníka napriek tomu, že vo vzťahu k oprávnenému nejde
o manžela, ktorý je sám dlžníkom, je tento manžel povinný strpieť, aby sa pohľadávka oprávneného

pri výkone rozhodnutia uspokojila aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch
manželov. Vzhľadom na vyššie uvedené uviedol, že je možné podať návrh na vykonanie exekúcie
predajom založenej nehnuteľnosti aj voči ďalšiemu vlastníkovi, a to bez toho, aby mal oprávnený
voči nemu exekučný titul (viď ust. § 169 Exekučného poriadku), účelom a zmyslom exekučného
záložného práva na rozdiel od zmluvného záložného práva je najmä zabezpečenie možnosti priameho

výkonu exekúcie predajom nehnuteľností aj proti jej neskoršiemu nadobúdateľovi, čím sa oprávnenému
poskytuje ochrana pred možným scudzením nehnuteľnosti zo strany povinného v priebehu exekúcie.
Exekučné záložné právo tak na rozdiel od záložného práva zriadeného právnym úkonom (zmluvou)
neplní zabezpečovaciu funkciu, t.j. neslúži na preventívne zabezpečenie riadneho a včasného splnenia
záväzku dlžníkom, ale primárne plní funkciu uhradzovaciu, t.j. jeho účelom je posilniť právne postavenie

oprávneného pri uspokojovaní nároku núteným spôsobom proti vôli povinného v exekúcii. V zmysle
uvedeného žalovaný nesúhlasil s podaným žalobným návrhom a navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si
náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to návrhom, rozsudkom

Okresného súdu Košice I. 40C 19/2008-281, rozsudkom Okresného súdu Košice I. č.k. 16C
134/2003-109, výpisom čiastočného listu vlastníctva č. XXXX, stanoviskom k sťažnosti Slovenskej
komore exekútorov zo dňa 22.9.2015, sťažnosťou žalobkyne na kanceláriu Slovenskej Komory
exekútorov zo dňa 20.7.2015, odpoveďou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 30.7.2015,
vyjadrením oprávneného zo dňa 30.7.2015, žiadosťou o vystavenie kvitancie zo dňa 26.6.2015,

odpoveďou súdneho exekútora zo dňa 14.5.2015, žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci EX 3780/13, poverením č. XXXXXXXXXX vo veci vedenej pod sp.zn. 74Er 172/2013,
návrhom vo veci 29Ro 259/2012, zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20.6.2006, platobným
rozkazom 29Ro 294/2012-25 zo dňa 31.7.2012, zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom vo veci
74Er 172/2013 zo dňa 22.2.2013 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 29Ro 254/2012 mal súd zistené, že návrhom na začatie konania
žalovaný v tejto právnej veci sa domáhal na U. M. zaplatenia sumy 543,12 eur s príslušenstvom. Svoj
nárok odôvodňoval tým, že od postupcu, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a.s., nadobudol nazáklade zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku voči Jozefovi Havrilovi, ktorá vznikla na základe
zmluvy k úverovému účtu uzavretej dňa 20.6.2006. Vzhľadom k tomu, že U. M. neplnil splátky úveru
riadne a včas, došlo k vypovedaniu zmluvy o úvere a vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy. Vo veci

bol vydaný platobný rozkaz dňa 31.7.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2012, č.k. 29Ro
254/2012-25.

Keďže nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany dlžníka v súdom určenej lehote, oprávnený (v danej
právnej veci žalovaný), poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vymoženie pohľadávky.

Tento požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaním doručeným exekučnému súdu dňa
7.3.2013, kde exekučným titulom bol práve vyššie uvádzaný platobný rozkaz zo dňa 31.7.2012, na čo
bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti proti povinnému U.
M., a to dňa 14.3.2013.

Žalovaný v danej právnej veci nepopieral, že súhlasil s tým, aby bol vydaný exekučný príkaz -

zriadením exekučného záložného práva súdnym exekútorom na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tejto
excindačnej žaloby.

Z rozhodnutia Okresného súdu Košice I. č.k. 16C 134/2003-108 zo dňa 9.12.2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.2.2006 mal súd zistené, že manželstvo žalobkyne a U. M. bolo rozvedené.

Podľa § 167 ods. 1,2, zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností, sa
zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že

nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť
zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného. Exekútor poverený
vykonaním exekúcie je povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému
okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.

Podľa § 169 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom
nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Podľa § 37 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),

účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej
im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je
aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania
nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 55 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom
na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Návrhom na súde treba uplatniť aj zapretie
pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď
sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM.
Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo dňa 14.2.2006 právoplatne
rozvedené. Zánikom manželstva tak v zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo aj
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania.
Zmluva o poskytnutí faxy pôžičky U. M. ako dlžníkom a Všeobecnou úverovou bankou a.s. bola uzavretá
dňa 20.6.2006, teda potom, čo došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne s povinným

U. M..
K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva došlo na základe rozhodnutia súdu rozsudkom č.k. 40C
19/2008-281, ktorý nadobudol právoplatnosť na 17.2.2015.Žalobkyňa sa v konaní excindačnou žalobou domáhala vylúčenia nehnuteľností bytu č. XX,
nachádzajúcom sa na XX. poschodí obytného domu na W. J. Č.. X Q. O., súpisné č. XXXX, na parcele
KN C č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti

201/10000, zapísaný na v liste vlastníctva č. XXXX, z exekúcie vedenej Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 74Er 172/2013 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. Ex 3780/13. Okrem
iného žalobkyňa argumentovala, že pohľadávka vznikla v čase, kedy jej manželstvo s povinným už bolo
právoplatne rozvedené.
Žalovaný argumentoval tým, že pohľadávka môže byť uspokojená aj z vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva a preto nie je daný dôvod na vylúčenie nehnuteľnosti z exekúcie.
Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že so vznikom manželstva je spojený vznik majetkového
spoločenstva manželov - manželia vstupujú do majetkových vzťahov nielen medzi sebou navzájom,
ale aj do majetkových vzťahov voči tretím osobám. Majetkovým spoločenstvom manželov je podľa
súčasnej právnej úpravy BSM. Zánikom manželstva zaniká BSM ku všetkému, čo môže byť predmetom
vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia (niektorý z nich) nadobudli za trvania manželstva, okrem

výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňuje vyššie uvedený pojmový znak BSM -
bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej
veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči
jednému z manželov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku.

Uvedené síce ustanovenie umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých
vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Predpokladom možnosti postupu podľa tohto
ustanovenia je a/ existencia pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva
(samostatný dlh) a b/ vedenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM. I keď
vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom, o jeho osobný

záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (pri
exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manželov. V prípade, keď nariadeným
výkonom rozhodnutia (exekúciou) majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel
dlžníka účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). S tým súvisí aj ustanovenie § 55 ods.
1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba

(v danom prípade žalobkyňa) uplatniť voči oprávnenému (v danom prípade voči žalovanému) na súde
návrhom na vylúčenie veci z exekúcie. V odbornej literatúre bol vyslovený názor, že ak je exekúciou
postihnutávec,ktorápatrídoBSM,avšakpohľadávkapovinnéhomanželavzniklapred(vdanomprípade
po) uzavretím manželstva, má druhý manžel možnosť podať excindačnú žalobu podľa § 55 ods. 1 O.s.p.
(viď bližšie „Komentár - Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, str. 192).

So zreteľom na to bolo potrebné prihliadnuť na, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov vznikla
až po rozvode manželstva.
VďalšomsúdpoukazujeajnavyjadrenýprávnynázorNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvuznesení
z 22. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 8/2010, ktorý uviedol, že zodpovedá obsahu a účelu ustanovenia
§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, interpretácia, v zmysle ktorej môže byť pri výkone rozhodnutia

(exekúcii) uspokojená z majetku patriaceho do BSM iba taká pohľadávka veriteľa jedného z manželov,
ktorá vznikla za trvania manželstva, s uzavretím ktorého zákon vo všeobecnosti spája vznik BSM k
veci postihnutej exekúciou, teda za trvania manželstva dlžníka s druhým manželom - bezpodielovým
spoluvlastníkomveci,zktorejmábyťpohľadávkauspokojená.Toznamená,žepohľadávkalenjednéhoz
manželov, ktorá vznikla pred (v danej právnej veci po rozvode manželstva, čo aplikácii tohto vyjadreného

právneho záveru nič nemení) uzavretím manželstva tohto dlžníka s jeho manželom - bezpodielovým
spoluvlastníkom (rovnako ktorá vznikla po zániku ich manželstva), nemôže byť uspokojená z majetku
patriaceho do ich BSM.
Rozvodom manželstva sa, samozrejme, nič nemení na tom, že U. M. sa nezbavil svojej povinnosti
uloženej exekučným titulom, avšak pohľadávka môže byť uspokojená iba z majetku, ktorý patrí do jeho

výlučného vlastníctva.
Zo všetkých skutkovo a právne relevantných okolností danej veci je zrejmé, že vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní sa žalovaný (ako oprávnený) v rozpore s § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka usiluje
uspokojiť z nehnuteľností (majetku patriaceho do BSM žalobkyne a U. M.) takú pohľadávku voči U. M.
(ako povinnému), ktorá vznikla po rozvode manželstva so žalobkyňou, v tomto prípade sú teda splnené

predpoklady pre vylúčenie nehnuteľnosti z exekúcie.
Pretože žalobkyňa mala v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. jej súd proti
neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, súdom zistených preukázanea účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške
znášať sám.

Žalobkyňa si vyčíslila trovy konania náhradou za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a z
náhrady cestovného, súd priznal cestovné hromadným dopravným prostriedkom za cestu Košice Prešov
a späť z údajov dostupných na internete kde je hodnota cestovného pri ceste Košice Prešov vyčíslená na
sumu 1,90 eur, čo pri dvoch cestách predstavuje sumu 3,80 eur. Spolu náhrada trov konania predstavuje
sumu 103,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.