Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201160
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213201160.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Z.. M. W., Q..
XX.XX.XXXX, U. X. X, XXX XX X., proti žalovanému Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XX, XXX XX U., zast.
Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o., Nám. 1. mája 3, 811 06 Bratislava, o náhradu
škody v sume 1 000 000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 9 907,49 € na účet jeho právneho
zástupcu Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o., Nám. 1. mája 3, 811 06 Bratislava, v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 19.02.2013 domáhal voči žalovanému náhrady

škody v celkovej výške 1 000 000 € s prísl. Svoj žalobný návrh odôvodňoval tým, že žalovaný od
23.06.2005 vykonával v jeho podriadenom tíme funkciu podriadeného sprostredkovateľa poistenia
a zaistenia napriek tomu, že nespĺňal podmienky, ktoré v relevantnom období vyžadoval zákona č.
340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ zákon č. 340/2005 Z. z.“) pre zápis dotknutej osoby do
registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, a to v spoločnostiach EUROLIFE

SK, ako aj v SK EUROLIFE. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol na základe
rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3T 171/94 zo dňa 09.11.1994 právoplatne odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov v I. nápravnovýchovnej skupine. Z
výkonu trestu odňatia slobody bol žalovaný na základe rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. PP 180/94
podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Žalobca zastáva názor, že žalovaný
nebol v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 340/2005 Z. z. dôveryhodnou osobou. Žalobca tiež poukázal

na to, že žalovaný predkladal kópiu čestného prehlásenia o bezúhonnosti napriek tomu, že bezúhonný
nebol. Žalobca dodal, že žalovaný bol pre vyššie uvedené spoločnosti zapísaný ako podriadený
sprostredkovateľ s registračným číslom a následne uzatvoril Zmluvu o sprostredkovaní poistenia s
podriadeným sprostredkovateľom poistenia. V spoločnosti na základe toho vystupoval v pláne kariéry
ako organizačný riaditeľ. Žalobca je toho názoru, že protiprávnym konaním žalovaného v spoločnosti
mu bola spôsobená škoda, ktorá spočíva v jeho ušlých sprostredkovateľských odmenách (ušlom zisku),

ktoré boli neoprávnene vyplatené žalovanému a na ktoré by mal inak nárok on. Okrem toho žalobca
vyslovil názor, že tým, že žalovaný vykonával činnosť aj pre konkurenčnú spoločnosť, spôsobil škodu aj
samotnej spoločnosti, pričom jeho konanie vykazuje aj znaky trestnej činnosti. Žalobca tiež uviedol, že
škoda mu vznikla aj v dôsledku toho, že žalovaný zakladal „zločineckú konkurenčnú spoločnosť Eurolive
plus sro“, do ktorej sa snažil „pretiahnuť“ majetok, databázu klientov a spolupracovníkov, ako aj finančné
príjmy, či know how pôvodnej spoločnosti. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný spolu s ďalšími osobami

Ing. Y. a JUDr. J. mu spôsobili vysoké materiálne škody priame aj nepriame, psychickú traumu a ujmu na
zdraví. Na základe konania žalovaného žalobca stratil svoj vklad v spoločnosti vo výške 20 000 €, stratilpríjem (provízie a následné odmeny) vo výške cca 6 660 € mesačne, čo ku dňu spísania žaloby činí
400 000 €, stratil mesačný príjem konateľa spoločnosti vo výške 2 500 €, čo ku dňu spísania žaloby činí
150 000 €. Žalobca súčasne uviedol, že mal hypotéku na dom a z titulu neplatenia úveru prišiel o celý

majetok, o dom s pozemkom v celkovej hodnote 600 000 € a keďže nedokázal splácať lízing na auto,
toto mu odobrali a vznikla mu škoda vo výške 75 000 €. V dôsledku konania žalovaného utrpel žalobca
aj psychickú traumu, ujmu na zdraví a sťaženie spoločenského uplatnenia. Celková škoda, ktorú si voči
žalovanému uplatňuje, predstavuje 1 000 000 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 01.01.2008 do zaplatenia a trovy konania.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 18.06.2014. Vo vyjadrení uviedol, že žalobu
považuje za nedôvodnú a šikanóznu a podľa jeho názoru je predmetná žaloba len výsledkom frustrácie
žalobcu z neúspechov z jeho podnikateľskej činnosti, ktorá nastala potom, čo sa ich podnikateľské
aktivity rozišli. Voči žalobcovi nemá žiaden záväzok a žalobca voči nemu nemá žiadnu pohľadávku.
Podľa názoru žalovaného žalobca uvádza v žalobe klamstvá a uplatňuje vykonštruované nároky,

zneužíva svoje právo na súdnu ochranu a vyhýba sa plateniu súdnych poplatkov odvolávajúc sa na
svoju nemajetnosť. Pritom žalovaný vyslovil názor, že žalobca sa zámerne zbavil svojho majetku, aby
dosiahol oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nielen v tomto konaní, ale aj v iných obdobných
konaniach vedených na súdoch SR, aby v prípade neúspechu v nich nemusel znášať žiadne finančné
straty. Tiež poukázal na to, že žalobca je spoločníkom a konateľom v spoločnosti GENERATION PLAN,

s.r.o.,ktorámásídlovrodinnomdomenaX.ulicivKošiciach,pričomideorodinnýdom,oktoromžalobca
tvrdí, že oň prišiel a v ktorom má stále trvalý pobyt. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal, aby súd opätovne
preskúmal majetkové pomery žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania všetkých
nárokovžalobcu,keďžežalobunasúdpodaldňa19.02.2013,alevšetkyinformácieaskutočnosti,oktoré
opiera svoju žalobu, mu museli byť známe už v roku 2006 a 2007. Okrem toho žalovaný argumentoval

tým, že počas obdobia, keď bol spoločníkom v spoločnosti SK EUROLIFE, spol. s r.o. (od 30.05.2006 do
24.10.2007) a vykonával sprostredkovateľskú funkciu (od 02.08.2006 do 10.08.2007), preukázal svoju
dôveryhodnosť v zmysle § 2 písm. e) bod 1. zákona č. 340/2005 Z. z. výpisom z registra trestov, ako aj
odpisom z registra trestov, keďže od 29.04.1998 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Žalovaný
uviedol, že mal nárok na poberanie sprostredkovateľskej provízie a že žalobcovi tým nemohla vzniknúť

žiadna škoda, pretože ten poberal nemalé príjmy z ním vykonávanej sprostredkovateľskej činnosti, ako
aj činnosti vykonávanej jemu podriadenými osobami. Žalovaný tiež vyslovil názor, že ak by on nezískal
províziu, nemal by na ňu nárok ani žalobca. Opäť však namietol premlčanie nároku žalobcu. Okrem
toho žalovaný reagoval aj na argument žalobcu o tom, že škoda mu vznikla aj tým, že žalovaný spolu s
inými osobami založili spoločnosť EUROLIVE PLUS, s.r.o. V tejto súvislosti uviedol, že neporušil žiaden

zákon ani spoločenskú zmluvu a dodal, že zákaz konkurencie sa vzťahuje len na funkciu konateľa, ktorú
on ani v spoločnosti SK EUROLIFE, spol. s r.o., ani v spoločnosti EUROLIVE PLUS, s.r.o., nezastával.
Žalovaný sa vyjadril aj k jednotlivým nárokom žalobcu na náhradu škody a k ich rozsahu, pričom uviedol,
že ani teoreticky nemôže byť zodpovedný za spôsobenie žalobcom tvrdenej škody, a teda tieto nároky
považuje za nedôvodné, nepodložené a vymyslené. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu

zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalovaný svoje vyjadrenie k žalobnému návrhu doplnil aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
a to podaním doručeným súdu 06.11.2014. V ňom zotrval na svojich doterajších argumentoch, a teda
vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, keďže žaloba bola podaná až po 7 rokoch odvtedy,

čo žalovaný bol zapísaný do zoznamu sprostredkovateľov, po takmer 6 rokoch od vzniku spoločnosti
EUROLIVE PLUS, s.r.o., ako aj odvety, čo žalovaný prestal byť spoločníkom v spoločnosti EURO
SAVE-FINANCE, s.r.o. (predtým SK EUROLIFE, spol. s r.o.). Tiež namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu,keďžezaprerozdeľovanieavyplácanieprovíziízasprostredkovateľskúčinnosťzodpovedala
spoločnosť, a nie on. Aj pokiaľ ide o prípadnú škoda, ktorá mala vzniknúť tým, že žalovaný založil inú

spoločnosť,tátopodľažalovanéhomohlavzniknúťlenspoločnosti,aniežalobcovi.Okremtohožalovaný
uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie základných atribútov pre vyvodenie jeho zodpovednosti za
spôsobenú škodu, keďže nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného.

Súd v danej veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 13.11.2014 a 19.05.2015, pričom

na druhom z nich súd vyhlásil vo veci samej rozsudok. Na tomto pojednávaní bol prítomný žalobca a
právna zástupkyňa žalovaného, ktorá ospravedlnila neúčasť žalovaného na pojednávaní z pracovných
dôvodov. Na základe toho súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, odpoveďou Národnej banky
Slovenska (ďalej len „NBS“) zo dňa 19.03.2009, výpisom z OR SR spoločností EURO SAVE - FINANCE,

s.r.o. (predtým SK EUROLIFE, spol. s r.o.) a EUROLIVE plus, s.r.o., spoločenskou zmluvou SK
EUROLIFE, spol. s r.o., podaniami účastníkov konania, výsluchom žalovaného, prednesmi žalobcu, ako
aj právnej zástupkyne žalovaného, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

Žalobca na pojednávaní namietal právneho zástupcu žalovaného s odôvodnením, že zastupovanie

žalovaného v konaní je neetické, keďže niekedy táto advokátska kancelária vykonávala zastupovanie
spoločnosti, v ktorej boli so žalovaným spoločníci. Podľa jeho názoru protiprávne konanie žalovaného
je preukázané stanoviskom NBS o tom, že žalovaný nemal dostať oprávnenie na podnikateľskú činnosť
v oblasti poisťovníctva. Uviedol, že škoda mu bola spôsobená tým, že ak by sa žalovaný nedostal do
spoločnosti, príjmy, ktoré inkasoval žalovaný, by pripadli jemu a celkovo to činí 1 000 000 €. Podľa
neho o svoj vklad vo výške 20 000 € prišiel takým konaním žalovaného, že ten založil inú spoločnosť,

starú dostali do konkurzu a tak on prišiel o svoj vklad. Pokiaľ ide o stratu príjmu vo výške 400 000
€, k tomu uviedol, že predložil súdu svoje výplatné pásky a ak by bola spoločnosť ďalej fungovala,
mohol mať takýto, možno ešte väčší príjem. K strate platu konateľa vo výške 150 000 € dodal, že k
tejto strate došlo tým, že firma išla do konkurzu, ktorý bol vedený na základe návrhu neoprávnenej
osoby, prebehol za 30 dní a následne došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra pre nedostatok

majetku. Pritom on tvrdil, že podľa znaleckého posudku bola hodnota spoločnosti 2 500 000 € a ročný
obrat firmy predstavoval výšku 750 000 000 Sk. Pokiaľ ide o škodu vo výške 600 000 €, k tej uviedol,
že mu vznikla z dôvodu, že prišiel o svoje príjmy, nemohol splácať úver, a tak prišiel o dom, pričom
jeden jeho veriteľ - R. X. to zobral na seba a dovolil mu v dome bývať dovtedy, kým nenájde kupca.
Taktiež aj ku škode vo výške 75 000 € uviedol, že tá mu vznikla z dôvodu straty príjmu, keď nemohol

platiť lízing za auto, a tak mu auto lízingová spoločnosť odobrala. Žalobca tvrdil, že o protiprávnom
konaní žalovaného, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, sa dozvedel asi pol roka pred podaním
žaloby. Na otázku súdu odpovedal, že má vedomosť o tom, že k zastaveniu konkurzného konania pre
nedostatok majetku vo vzťahu k EURO SAVE - FINANCE, s.r.o. došlo v roku 2009. Ďalej dodal, že on
o začiatku konkurzu na túto spoločnosť nebol vôbec informovaný, len asi po 15. dňoch bol vyzvaný

správcom k predloženiu potrebných dokladov. Žalobca poukázal na čestné prehlásenie S. D. zo dňa
17.09.2013, ktoré podľa neho svedčí o tom, že žalovaný spolu s ďalšími osobami zakladali konkurenčnú
spoločnosť na pôde ich spoločnosti s používaním ich PC, priestorov, nábytku a ukradli im aj príjmy. Tiež
uviedol, že v spoločnosti bol on nadriadený žalovanému a ak by žalovaný nepracoval v spoločnosti, tak
tá štruktúra, ktorá pracovala pod žalovaným, by tam aj tak bola, ale príjmy by neplynuli žalovanému,

ale jemu. Žalobca uviedol, že aj keď žalovaný predal svoj obchodný podiel v spoločnosti v októbri 2007,
spolupracovníkom prestal byť už v máji 2007, a keďže nemal platnú sprostredkovateľskú zmluvu, je
povinný nahradiť spoločnosti vzniknutú škodu. Tiež uviedol, že na všetkých súdoch sa cíti ukrivdený,
žiadal, aby súd vypočul žalovaného, aby si súd pozrel videozáznam so vstupom žalovaného a aby
vypočul ďalších relevantných svedkov. Okrem toho vyslovil prianie, aby boli uplatnené práva občana,

a nie zločineckej skupiny.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcu sú vymyslené a nepravdivé.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní tvrdila, že žaloba je nedôvodná a neopodstatnená,

pretože žalobca nepreukázal splnenie základných atribútov zodpovednosti za škodu. Okrem toho
dodala, že nárok žalobcu je aj premlčaný. Tiež uviedla, že žalovaný sa nedopustil žiadneho
protiprávneho konania, pretože predložil výpis a odpis z registra trestov, pričom podľa odpisu z
registra trestov mu bolo odsúdenie zahladené, a teda sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Zároveň poukázala na to, že o prípadnom protiprávnom konaní žalovaného sa žalobca musel dozvedieť

minimálne dňa 19.03.2009, keď mu NBS odpovedala na jeho list. Tiež uviedla, že ani spoločenská
zmluva spoločnosti, ani zákon nezakazovali žalovanému, aby bol spoločníkom aj v inej spoločnosti. Tiež
uviedla, že o tom, že žalovaný zakladal inú spoločnosť, musel žalobca vedieť už 11.07.2007, čo vyplýva
aj z listu, ktorý je obsahom spisu (č. l. 43). Právna zástupkyňa spochybnila tvrdenia žalobcu tým, že
poukázalanato,žežalobavdanejvecibolapodaná19.02.2013,aležalobcasavpriebehupojednávania

odvolal na čestné prehlásenie zo dňa 17.09.2013, na základe ktorého, ako on tvrdil, sa mal dozvedieť o
relevantných skutočnostiach. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky žalobcu na náhradu škody, k tomu právna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že skutočnosť, že žalobca nie je schopný platiť svoje výdavky, nemôže
znamenať zodpovednosť žalovaného za tieto skutočnosti. Okrem toho poukázala na to, že v tlačivepre oslobodenie od súdnych poplatkov žalobca neuviedol pravdivé skutočnosti a tiež poukázala na to,
že žalobca podal obdobné žaloby voči viacerým osobám na súdoch v SR. Okrem toho argumentovala
aj tým, že žalovaný svoj obchodný podiel v spoločnosti SK EUROLIFE predal dňa 24.10.2007, čo

vyplýva z výpisu z OR SR a konkurzné konanie na spoločnosť bolo zastavené až v roku 2009, pričom
za protizákonných okolností sa konateľom spoločnosti stal žalobca dňa 28.02.2009. Tiež uviedla, že
tvrdenia žalobcu o tom, že ak by žalovaný v spoločnosti nepracoval, príjmy by plynuli žalobcovi, nie je
pravdivá, pretože nebyť žalovaného, nedošlo by k uzatvoreniu ďalších poistných zmlúv. V záverečnej
reči uviedla, že žalobu považujú za nedôvodnú, neopodstatnenú, podľa ich názoru žalobca nepreukázal

v konaní ani aktívnu vecnú legitimáciu, ani pasívnu vecnú legitimáciu a zároveň vzniesla námietku
premlčania všetkých nárokov žalobcu. Navrhla žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov
konania.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti EURO SAVE - FINANCE, s.r.o. (do 23.11.2007 - SK
EUROLIFE, spol. s r.o.), IČO: 36 364 347, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného aj

sprostredkovanie poistenia ako poisťovací agent (od 30.05.2006 do 16.06.2009), vyplýva, že žalovaný
bol spoločníkom v tejto spoločnosti v dobe od 30.05.2006 do 24.10.2007 a žalobca bol spoločníkom v
tejto spoločnosti v období od 30.05.2006 do 16.06.2009 s vkladom v celkovej výške 19 917 €. Žalobca
vykonával funkciu konateľa označenej spoločnosti v období od 28.02.2009 do 16.06.2009. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 6K 5/2009 zo dňa 30.04.2009, právoplatným dňa 23.05.2009, bolo

konkurznékonanievočidlžníkovi-spoločnostiEUROSAVE-FINANCE,s.r.o.,zastavenéprenedostatok
majetku.

Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti EUROLIVE plus, s.r.o., ktorej predmetom podnikania
okrem iného je aj činnosť samostatného finančného agenta v sektoroch: poistenia alebo zaistenia,

kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového sporenia, prijímania vkladov, poskytovania úverov a
spotrebiteľských úverov, je žalovaný spoločníkom v tejto spoločnosti od 22.06.2007 s vkladom vo výške
2 269 €. Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 16.05.2007.

NBS v liste zo dňa 19.03.2009 žalobcovi oznámila, že z kópie z odpisu z registra trestov žalovaného,

ktorý má k dispozícii, vyplýva, že ten bol na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3T
171/94 zo dňa 09.11.1994 nepodmienečne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so
zaradením na výkon trestu v I. nápravnovýchovnej skupine. Na základe rozhodnutia Okresného súdu
Bardejov sp. zn. PP 180/94 bol žalovaný podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka.
Rozhodnutím Okresného súdu Bardejov sp. zn. Nt 2/98 zo dňa 29.04.1998 sa na žalovaného hľadí,

ako keby nebol odsúdený. NBS tiež konštatovala, že spoločnosti, ktoré zapísali žalovaného do registra
sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia ako podriadeného sprostredkovateľa,
porušili v tom čase platné ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 340/2005 Z. z., keďže žalovaný v tom
čase nespĺňal podmienku podľa § 2 písm. e) citovaného zákona, a teda nebol dôveryhodnou osobou.
NBS súčasne dodala, že za splnenie podmienok potrebných pre zápis do registra sprostredkovateľov

poistenia a sprostredkovateľov zaistenia je plne zodpovedná spoločnosť, resp. jej konateľ, pre ktorú
bude potenciálny žiadateľ predmetnú činnosť vykonávať.

Z e-mailu odoslaného žalobcom viacerým osobám dňa 11.07.2007 v čase o 09.37 hod. (č. l. 43 spisu)
vyplýva, že tento vyslovuje podozrenie, že v radoch spoločnosti sú osoby, ktoré poškodili spoločnosť a

založili novú spoločnosť EUROLIVE plus, s.r.o. Medzi týmito osobami žalobca menoval aj žalovaného.

Podľa čl. V. ods. 2 písm. a) a e) spoločenskej zmluvy SK EUROLIFE, spol. s r.o. povinnosti spoločníka
sú najmä: rešpektovať a dodržiavať ustanovenia tejto spoločenskej zmluvy a zdržať sa konania, ktoré
by mohlo akýmkoľvek spôsobom poškodiť záujmy spoločnosti.

Podľa ods. 3 čl. V. tejto spoločenskej zmluvy nedodržanie povinnosti spoločníka má následok nahradiť
vzniknutú škodu a je tiež dôvodom na podanie návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 2 písm. e) bod 1. zákona č. 340/2005 Z. z. v znení účinnom k 30.05.2006 na účely tohto zákona
sa rozumie dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin

majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný
trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov nie starším ako tri
mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným
príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu.

Podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2005 Z. z. úrad zapíše výlučného sprostredkovateľa poistenia
do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia a podriadeného sprostredkovateľa poistenia do
zoznamu podriadených sprostredkovateľov poistenia na základe návrhu navrhovateľa, ktorým je pre
výlučného sprostredkovateľa poistenia poisťovňa, s ktorou má uzavretú zmluvu, a pre podriadeného
sprostredkovateľa poistenia poisťovací agent, poisťovací maklér alebo sprostredkovateľ poistenia z

inéhočlenskéhoštátu,sktorýmmápodriadenýsprostredkovateľpoisteniauzavretúzmluvu.Navrhovateľ
zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov v návrhu podľa odseku 1.

Podľa § 65 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu zápisu žalovaného ako
spoločníka spoločnosti EUROLIVE plus, s.r.o. do obchodného registra, teda k 22.06.2007, ďalej len

„ObZ“) ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú
zákazu konkurenčného konania.
Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu,
pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým
nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov
odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od
ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Podľa § 136 ods. 1 a 3 ObZ pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia,

konateľ nesmie:
a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou
spoločnosti,
b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,
c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej
osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa
zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65 .

Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na
spoločníkov.

Škoda je podľa výkladu súdnej praxe ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorú je možné objektívne
vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlýzisk je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu
majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý
chod vecí. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom
(vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj preukázaná. V každom
konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny
a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého
chodu vecí a skúseností, adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať,

že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu (k tomu
pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23 Cdo 3337/2007). Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)
a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje.

Súd konštatuje, že žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že
žalovaný bol zapísaný do zoznamu sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia aj
napriek tomu, že nespĺňal podmienky dôveryhodnosti osoby v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 340/2005
Z. z. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah stanoviska NBS z 19.03.2009 adresovaného žalobcovi.

V tomto liste NBS konštatovala, že k porušeniu zákona došlo, avšak zo strany spoločnosti, ktorá
žalovaného do zoznamu zapísala. Z listu nepochybne vyplýva, že podľa odpisu z registra trestov
žalovaného sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 12 ods.
1 zákona č. 340/2005 Z. z. o zápise žalovaného do registra rozhodoval príslušný úrad na základe
podkladov poskytnutých navrhovateľom, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia buď poisťovňa,

poisťovací agent, poisťovací maklér alebo sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu. Zároveň
tento navrhovateľ zodpovedal za správnosť a úplnosť údajov v návrhu. Z uvedeného je preto potrebné
vyvodiť jednoznačný záver, že žalovaný tým, že bol zapísaný do príslušného zoznamu, hoc aj nespĺňal
podmienky dôveryhodnej osoby, sa nedopustil porušenia právnej povinnosti, keďže kompetentným
orgánom predložil všetky relevantné doklady vrátane odpisu z registra trestov. Za úplnosť a pravdivosť

údajov zodpovedal v danom prípade navrhovateľ, ktorým však žalovaný nebol a zápis žalovaného
na základe poskytnutých údajov vykonal úrad. Z tohto dôvodu žalovaný titulom zápisu do zoznamu
sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia nemôže niesť zodpovednosť za škodu
tvrdenú žalobcom, a preto je namieste aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorá v
okolnostiach tohto prípadu absentuje.

Okrem toho súd poznamenáva, že žalovaný vzniesol v naznačených súvislostiach námietku premlčania
nároku žalobcu na náhradu škody, a to s poukazom na odpoveď NBS z 19.03.2009, v ktorej ho NBS
informovala o porušení zákona, avšak zo strany spoločnosti, ktorá žalovaného do zoznamu zapísala.
Je nepochybné, že žalobca podal žalobu na súd dňa 19.02.2013, čo je takmer po uplynutí štyroch rokov

odvtedy, čo sa dozvedel o tom, ktorý subjekt by mohol byť zodpovedný za prípadnú škodu. Pritom právo
na náhradu škody sa v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr sa premlčí po uplynutí troch rokov, k
čomu došlo aj v tomto prípade. Súd považuje za potrebné dodať, že žalobca v žalobe označil žalovaného
ako zodpovedného za škodu, u ktorého v danom prípade nebolo preukázané, aby škodu, vznik ktorej

tvrdil žalobca, spôsobil úmyselne, a to s poukazom na to, že všetky doklady týkajúce sa svojej osoby a
dôveryhodnosti (vrátane odpisu z registra trestov) predložil kompetentným osobám, na ktorých posúdení
bol zápis žalovaného do príslušného registra. Keďže žalobca podal voči žalovanému žalobu na súd po
uplynutítakmerštyrochrokovodmomentu,čomalvedomosťotom,ktozaprípadnúškoduzodpovedá(a
žalovaný týmto zodpovedným subjektom z vyššie uvedených dôvodov nie je), jeho nárok je premlčaný.

Žalobca súčasne tvrdil, že svoj nárok na náhradu škody odvodzuje aj od konania žalovaného, keďže
zakladal konkurenčnú spoločnosť EUROLIVE plus, s.r.o. (spoločníkom od 22.06.2007), hoci v tom
čase (do 24.10.2007) bol ešte spoločníkom v spoločnosti EURO SAVE - FINANCE, s.r.o. (predtým SK
EUROLIVE, spol. s r.o.), ktorej tým spôsobil škodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. V ods. 2

písm. e) spoločenskej zmluvy SK EUROLIVE, spol. s r.o., podľa ktorého je spoločník povinný zdržať sa
konania, ktorým by mohol poškodiť záujmy spoločnosti. Okrem toho aj z citovaných ust. § 136 a § 65
ObZ vyplýva, že v prípade, ak dotknutá osoba poruší zákaz konkurenčného konania, spoločnosť má
voči nej právo istého postihu, čím nie je dotknuté právo na náhradu škody. Z tohto pohľadu, aj kebysúd zistil konkurenčné konanie žalovaného vyúsťujúce do spôsobenej škody, bola by to spoločnosť,
ktorá by bola oprávnená uplatniť voči nemu nárok na náhradu škody, a to podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu potom aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná, keďže

žalobu podal vo vlastnom mene, a nie v mene spoločnosti EURO SAVE - FINANCE, s.r.o. (predtým SK
EUROLIVE, spol. s r.o.).

Aj v tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, a to s poukazom na e-
mail z 11.07.2007 (č. l. 43 spisu), ktorý žalobca zaslal iným osobám a v ktorom poukázal na konanie

niektorých osôb v radoch spoločnosti, ktoré tým, že založili novú spoločnosť EUROLIVE plus, s.r.o.,
poškodili záujmy spoločnosti SK EUROLIVE, spol. s r.o. (neskôr EURO SAVE - FINANCE, s.r.o.). Z
uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o založení spoločnosti EUROLIVE plus,
s.r.o. už v júli 2007, ale žalobu, ktorou si týmto titulom uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému,
podal až 19.02.2013, čo je po uplynutí vyše piatich rokov odvtedy, čo sa žalobca dozvedel o tom, kto by
mohol niesť zodpovednosť za prípadnú škodu (spôsobenú spoločnosti, pozn.).

Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu, že (i) stratil svoj vklad v
spoločnosti vo výške 20 000 €, (ii) stratil príjem (provízie a následné odmeny) vo výške cca 6 660 €
mesačne, čo ku dňu spísania žaloby činí 400 000 €, (iii) stratil mesačný príjem konateľa spoločnosti vo
výške 2 500 €, čo ku dňu spísania žaloby činí 150 000 €. Žalobca súčasne uviedol, že mal hypotéku na

dom a (iv) z titulu neplatenia úveru prišiel o celý majetok, dom s pozemkom v celkovej hodnote 600 000
€ a (v) keďže nedokázal splácať lízing na auto, toto mu odobrali a vznikla mu škoda vo výške 75 000
€. Celkovú škodu, ktorú si voči žalovanému uplatňuje, vyčíslil sumou 1 000 000 € a tvrdil, že ak by sa
žalovaný nestal súčasťou spoločnosti, príjmy, ktoré inkasoval, by patrili jemu, a nie žalovanému.

Uplatnené nároky žalobcu súd posúdil ako zjavne neopodstatnené a nedôvodné. Totiž súd konanie
žalovaného nevyhodnotil ako konanie majúce charakter porušenia právnej povinnosti, keďže posúdenie
žalovaného ako dôveryhodnej osoby podľa zákona č. 340/2005 Z. z. nespočívalo na jeho pleciach, ale
bolo úlohou kompetentných osôb, ktorých následky konania žalovaný znášať nemôže pri zohľadnení
toho, že odpis z registra trestov predložil. Okrem toho, že nebolo preukázané protiprávne konanie

žalovaného, v okolnostiach tohto prípadu nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody odrážajúcej sa v majetkovej sfére žalobcu. Nároky, ktoré žalobca uplatnil,
súd vyhodnotil ako také, ktoré nemajú priamy a bezprostredný súvis s konaním žalovaného. V takýchto
prípadoch je potrebné preukázať, že tvrdená škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny, teda bez konania
žalovaného. Žalovaný svoj obchodný podiel v spoločnosti EURO SAVE - FINANCE, s.r.o. (predtým SK

EUROLIVE, spol. s r.o.) predal a k 24.10.2007 prestal byť jej spoločníkom. Od 22.06.2007 bol zároveň
spoločníkom v spoločnosti EUROLIVE plus, s.r.o. Obchodný zákonník v relevantných ustanoveniach
§ 65 a § 136 takéto konanie žalovaného nevylučovali a nevylučovala ho ani spoločenská zmluva. Na
tomto mieste súd opätovne pripomína, že ak by k tomu aj došlo, nárok na náhradu škody by v takom
prípade svedčal obchodnej spoločnosti, a nie žalobcovi.

Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že nároky žalobcu vyznievajú len v rovine dohadov a jeho
subjektívnych predstáv bez toho, aby bolo preukázané, že k vzniku škody tak, ako to tvrdil žalobca, došlo
v dôsledku bezprostredného konania žalovaného, a to pri zohľadnení obvyklého chodu vecí. Z tohto
pohľadu vyznieva hypoteticky aj tvrdenie žalobcu o tom, že ak by žalovaný nepôsobil v spoločnosti, jeho

príjmy by plynuli priamo jemu. Ide o také tvrdenie príčinných súvislostí, ktoré len veľmi ťažko môžu tvoriť
reťazec udalostí priamo smerujúcich k vzniku škody tak, ako si to predstavuje žalobca. Podľa názoru
súdu žalovaný nemôže v naznačených súvislostiach niesť zodpovednosť za prípadné podnikateľské
neúspechy žalobcu a jeho nemožnosť plniť si svoje záväzky voči iným subjektom.

Súd nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované dôkazy, a teda výsluchy svedkov,
pozretie videozáznamu a podrobnejší výsluch žalovaného, a to vzhľadom na neopodstatnenosť nároku
žalobcu spojený s nedostatkom tak aktívnej vecnej legitimácie, ako aj pasívnej vecnej legitimácie a v
neposlednom rade aj s prihliadnutím na premlčanie nároku, pretože vykonanie navrhovaných dôkazov
by nemohlo zmeniť vyslovený právny názor v danej veci.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP zohľadňujúc zásadu úspechu
účastníka v konaní. Keďže v celom rozsahu úspešný žalovaný si trovy konania uplatnil, súd mu náhradu
trov konania priznal. Je pravdou, že žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť podkladom pre záver súdu o tom, že by žalobca ako
neúspešný účastník nebol povinný znášať trovy konania žalovaného. Totiž žalovaný v priebehu konania
spochybňoval nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, keď poukázal na to, že žalobca je spoločníkom a
konateľom v spoločnosti GENERATION PLAN, s.r.o. a zároveň podľa jeho názoru inkasoval prostriedky
z predaja rodinného domu na základe kúpnej zmluvy od R. X.N., čo vyplýva z LV č. XXXX, okres Košice

II, obec Košice - Pereš, k. ú. Pereš. Pritom žalobca sa voči vyjadreniam žalovaného nebránil. Žalobca
v priebehu konania vôbec nenamietal uplatnenie si náhrady trov konania žalovaným a taktiež nežiadal
súd, aby pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a hoc aj
úspešnému žalovanému, náhradu trov konania nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v
priebehu pojednávania dňa 19.05.2015 predbežne vyslovil svoj právny názor signalizujúci neúspech
žalobcu v konaní, ale žalobca aj napriek tomu nežiadal, aby v prípade jeho neúspechu v konaní neboli

žalovanému priznané trovy konania. Súd súčasne zastáva názor, že nie je jeho povinnosťou využiť
moderačné právo podľa § 150 ods. 1 OSP a úspešnému účastníkovi úplne alebo sčasti nepriznať
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je namieste pripomenúť, že bolo v záujme
neúspešného účastníka konania - žalobcu efektívne pristupovať k hájeniu svojich práv, a to nielen v
otázkach vo veci samej, ale aj v otázke trov konania, ktorých platenie sa vždy odrazí v majetkovej sfére

toho účastníka, ktorý je povinný ich znášať. Žalobca však vôbec nežiadal a ani súdu nenavrhol, aby
sa ho trovy konania žalovaného netýkali. Z uvedených dôvodov bola pre súd určujúca zásada úspechu
účastníka v konaní.

Právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy konania v podaní doručenom súdu 22.05.2015 takto: 1.

Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 30.10.2014, 2. Vyjadrenie k žalobe zo dňa 03.11.2014, 3. a 4.
Účasť na pojednávaniach v dňoch 13.11.2014 a 19.05.2015, pričom jeden úkon právnej služby vyčíslil
v sume 2 425,17 €, k tomu 3 x režijný paušál po 8,04 € za rok 2014 a 1 x režijný paušál za rok 2015 v
sume 8,39 €. Tarifnú odmenu vyčíslil v celkovej sume 9 733,19 €. Právny zástupca vyčíslil aj náhradu za
stratu času, ktorý strávil cestou na pojednávania v celkovej výške 766,64 €, a to za rok 2014 za 7 hodín

cesty na pojednávanie z Bratislavy do Bardejova a 7 hodín za cestu späť, pri 13,40 € za 1 polhodinu a za
rok 2015 taktiež za 7 hodín trvajúcu cestu z Bratislavy do Bardejova a 7 hodín za cestu späť, pri 13,98
€ za 1 polhodinu. Okrem toho právny zástupca vyčíslil aj hotové výdavky v sume 2 x 22 € za cestu z
Bratislavy do Kysaku a späť v dňoch 12.11.2014 a 13.11.2014, v sume 23,40 € za cestu z Bratislavy do
Košíc a v sume 3,80 za cestu z Košíc do Bardejova dňa 18.05.2015, v sume 4,40 € za cestu z Bardejova

do Košíc a v sume 28,70 za cestu z Košíc do Bratislavy dňa 19.05.2015. Cestovné výdavky v Bardejove
vyčíslil sumou 4 €. Okrem toho právny zástupca vyčíslil aj hotové výdavky za ubytovanie v Bardejove
z 12.11.2014 na 13.11.2014 v sume 32 € a z 18.05.2015 na 19.05.2015 v sume 36 €. Hotové výdavky
celkovo vyčíslil sumou 176,30 €. Na základe uvedeného si žalovaný uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej sume 12 776,10 € vrátane DPH.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 1 ods. 3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d),
§ 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Pokiaľ ide o náhradu za stratu času v súvislosti so zastúpením na pojednávaniach v dňoch 13.11.2014
a 19.05.2015, súd nepriznal žalovanému trovy konania titulom náhrady za stratu času v celkovej
766,64 €. Podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. totiž náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za
predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci
sa však uvedených pojednávaní zúčastnila advokátska koncipientka advokáta žalovaného, pričom zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta,
preto na jej priznanie chýba akýkoľvek právny podklad. V zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii má advokát právo na náhradu za stratu času, avšak toto ustanovenie neplatí primerane aj na
advokátskeho koncipienta (viď § 63 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), pretože advokátsky
koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa preto

spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Koncipientovi za čas strávený cestou na pojednávanie patrí
mzda, preto neprichádza do úvahy duplicitné kompenzovanie tohto času náhradou za stratu času.
Náhradu za stratu času možno priznať iba advokátovi, ak advokát vykonáva úkon právnej služby osobne
a v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom náhrady straty času je advokátovi kompenzovať časstrávený cestou na pojednávanie a späť v mieste mimo sídla advokáta, teda vykompenzovať advokátovi
stratu času, za ktorý by advokát mohol vykonávať inú odbornú činnosť, pričom prisúdená náhrada je
príjmom advokáta. Keďže advokátskemu koncipientovi prináleží mzda, pretože je zamestnancom v

riadnom pracovnoprávnom pomere, prináležia mu cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných
náhradách, keďže ide o plnenie si pracovných povinností v rámci pracovného času. Súd konštatuje, že
advokát počas doby, keď koncipient trávi čas cestou na pojednávanie a späť, môže vykonávať riadne
svoju odbornú činnosť a v prípade, ak by súd priznal právo na náhradu za stratu času advokátskemu
koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, prípadne za

stratu svojho času stráveného cestou niekam inam ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve
kompenzáciou. Takisto by potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak
by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov, náhrada za
stratu času by bola priznávaná opakovane, čo je v zjavnom rozpore so zmyslom a účelom § 17 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.. Keďže na oboch pojednávaniach na tunajšom súde bol prítomný koncipient právneho
zástupcu žalovaného, a nie samotný advokát, súd nepriznal náhradu za stratu času.

Nazákladeuvedenéhosúdpriznalžalovanémunáhradutrovprávnehozastúpeniazaštyriúkonyprávnej
služby po 2 425,17 €, k tomu 3 x režijný paušál po 8,04 € za rok 2014 a 1 x režijný paušál za rok 2015
v sume 8,39 €, t. j. v celkovej sume 9 733,19 €. Súd priznal žalovanému aj náhradu hotových výdavkov
vyčíslenýchjehoprávnymzástupcomvcelkovejsume174,30€(2x22€+23,40€+3,80+4,40€+28,70

€ + 2 €+ 32 € + 36 €). Z uplatnenej sumy 176,30 € titulom hotových výdavkov súd nepriznal žalovanému
nárok na úhradu sumy 2 € ako cestovné výdavky v Bardejove na cestu z pojednávania, pretože právny
zástupca predložil súdu doklad o zaplatení 2 € zo dňa 19.05.2015, ale s uvedeným časom 11.23 hod.,
keď ešte prebiehalo pojednávanie, ktoré bolo ukončené až v čase o 12.15 hod.

Súd konštatuje, že žalovanému taktiež nepriznal nárok na náhradu tarifnej odmeny zvýšenej o 20 %
DPH aj napriek tomu, že to žalovaný požadoval. Dôvodom nepriznania bolo nepredloženie osvedčenia
právneho zástupcu žalovaného o registrácii DPH. Súd považuje za potrebné uviesť, že od právneho
zástupcu účastníka konania sa očakáva vyčíslenie trov konania v požadovanej kvalite, ktorej súčasťou
musí byť predloženie všetkých relevantných podkladov pre priznanie žiadaného nároku.

Na základe uvedeného súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 9 907,49
€ na účet jeho právneho zástupcu vedený v ČSOB, a.s., č. ú. 4005107948/7500, IBAN: SK96 7500 0000
0040 0510 7948, BIC (SWIFT): CEKOSKBX (§ 149 ods.1 OSP).