Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Jozefína Králová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213446
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415213446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: J. E., X..
XX.XX.XXXX, L. E. X.. XXX, Bratislava, štátne občianstvo SR o zaplatenie 566,09 eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 234,15 eur spolu s úrokom z omeškania
- 8,75% ročne zo sumy 41,59 eur od 26.12.2012 do zaplatenia,
- 8,75% ročne zo sumy 52,75 eur od 26.01.2013 do zaplatenia,

- 5,75% ročne zo sumy 73,95 eur od 26.02.2012 do zaplatenia,
5,75% ročne zo sumy 65,86 eur od 26.03.2012 do zaplatenia na číslo účtu A.: R. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX Y. Y. N. L. R. C..R.. , Y.: XXXXXXXXXX
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 16.11.2015 domáhal zaviazať odporcu na zaplatenie
566,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 41,59 eur od 26.12.2012
do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 52,75 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, 5,75% ročne zo
sumy 73,95 eur od 26.02.2012 do zaplatenia, 5,75% ročne zo sumy 65,86 eur od 26.03.2012 do
zaplatenia, 5,25% zo sumy 331,94 eur od 26.12.2013 do zaplatenia a trovy konania. V odôvodnení
návrhu uviedol, že pohľadávka bola postúpená postupcom Slovak Telekom, a.s. zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014 na navrhovateľa. Postupca uzatvoril s odporcom zmluvu, predmetom

ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu.

Podľa § 200ea ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta OSP rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd v zmysle § 115a ods.
2 OSP nenariaďoval vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa ani opatrovník odporcu sa na verejné vyhlásenie
rozsudku nedostavili. Odporcovi bol návrh, výzva na vyjadrenie sa k návrhu ako aj poučenie riadne
doručené dňa 12.04.2016, k návrhu sa nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania a s listinnými dôkazmi
a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa( T-Mobile, Vajnorská 100/A, Bratislava) s odporcu uzavreli Zmluvu
o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Právny
predchodca navrhovateľa odporcovi umožnil využívať telekomunikačné služby.

Právny predchodca navrhovateľa v zmysle Zmluvy fakturoval odporcovi za poskytnuté služby faktúru č.
XXXXXXXXXX v sume 41,59 eur s lehotou splatnosti do 25.12.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume
52,75 eur s lehotou splatnosti do 25.01.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 73,95 eur s lehotou
splatnosti do 25.02.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 65,86 eur s lehotou splatnosti do 25.03.2013,
faktúru č. 7312836370 na sumu 331,94 eur s lehotou splatnosti 25.12.2013 - úhradu zmluvnej pokuty

t.j. spolu 234,15 eur za poskytnuté služby (č.3-6spisu) a zmluvnú pokutu 331,94 eur (č. l.7 spisu).

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa
ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20.11.2014 a výpisu z protokolu o odovzdaní
konkrétnych postupovaných pohľadávok bola žalovaná pohľadávka proti odporcovi postúpená na

navrhovateľa.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák. č. 610/2003
Z. z.“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky

a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd mal preukázané, že
na základe Zmluvy o pripojení medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah. Navrhovateľ sa
zaviazal vypožičať odporcovi SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi využívať telekomunikačné služby
poskytované navrhovateľom. Využívaním služieb verejnej mobilnej mobilnej rádiotelefónnej siete

odporcom vznikla navrhovateľovi pohľadávka v hodnote 234,15 eur za nezaplatené poplatky za hovorné
a mesačné poplatky, ktorú odporca neuhradil ani nereklamoval vyúčtovanie, preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol. V zmysle § 544 OZ vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej
pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 OZ. Teda musí byť určitá
a zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom ,,v prípade

porušenia zmluvných povinností“ (s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný
uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o
pripojení a dodatok k zmluve o pripojení, obsahujú niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti.
Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované
zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve

preto, že je len príkladmo. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky
zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej
úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval Najvyšší súd Českej
republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 2 Odon 90/97 vyslovil, že pri formulácii dohody o zmluvnej pokute
spôsobom „ak účastník v priebehu platnosti zmluvy poruší svoje zmluvné záväzky,“ neboli v dohode o
zmluvnej pokute dostatočne určite popísané povinnosti, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou. Zo

slov porušenie zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu,
poprípade ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri
ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia. NS ČR v rozhodnutí zn. 28 Cdo/1526/2009 uviedol,
že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na porušenie
zmluvného vzťahu, je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne

povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako NS SR vo veci sp.
zn. M Obdo 4/2003 uvádza, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak hlavná zmluva obsahuje viacero záväzkov, ktorých obsahom sú

rôzne práva a povinnosti zmluvných strán, musí dohoda o zmluvnej pokute nezameniteľným spôsobom
identifikovať povinnosť, ktorej porušenie bude sankcionované zmluvou pokutou („zabezpečovaná
povinnosť“). V prípade, ak zabezpečovaná povinnosť nebude v dohode o zmluvnej pokute vymedzená
dostatočne určito a zrozumiteľne, bude dohoda o zmluvnej pokute z tohto dôvodu neplatná.

Súd poukazuje, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. l OZ), a preto má za to, že
dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam
porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, navrhovateľ jednoznačne nepreukázal dojednanie zmluvnej

pokuty, nepreukázal jej dohodnutú výšku ani povinnosť, ktorú odporca porušil, na základe čoho vznikol
navrhovateľovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) právny titul žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty.
Dojednanie zmluvnej pokuty v paušálnej výške , ako vyplýva z faktúry vystavenej odporcovi, bez ohľadu
na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, a preto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a preto súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Keďže navrhovateľ preukázal dôvodnosť návrhu v časti istiny 234,15 eur a súd v tejto časti návrhu
vyhovel, súd zároveň priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% a
5,75% ročne navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal v konaní

úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte
rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205

ods. 2 OPS):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.