Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714201017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714201017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného:
advokátska kancelária SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36
862 711, proti odporkyni: R. W., nar. X.XX.XXXX, bytom B. W. XXX, XXX XX B. W., štátna občianka SR,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA,
Park Angelinum 2, 040 01 Košice, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, Park Angelinum
2, 040 01 Košice, o zaplatenie 316,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v sume 66,58 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde M. dňa 19.2.2014 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 316,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 316,947 eur od 26.2.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 24.6.2013
spoločnosť Slovak Telekom a.s, ako postupca na jednej strane a navrhovateľ ako postupník na strane
druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporkyni.
Odporkyňa ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom
zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom navrhovateľa. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č.

7101134896 na sumu 316,94 €. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 316,94
eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporkyňa dostala do omeškania a
navrhovateľ má teda nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych
predpisov.

Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 26.3.2014 navrhovateľ uviedol, že zmluvná pokuta
nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca

navrhovateľa odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné
zariadenie LG BL20 za cenu 1 eur, pričom štandardná cena bola 219 eur. Odporca bol sankcionovaný
za to, že si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, preto bola
jeho SIM karty vypojená z prevádzky, čím odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu podohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta v danom prípade plní satisfakčnú reparačnú funkciu.
Neplnenímzáväzkuviazanostizostranyodporkynevznikánastraneprávnehopredchodcunavrhovateľa
škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciou cenou. Zmluvná pokuta plní aj

preventívnu funkciu, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu
zostranyšpekulatívnychzákazníkov.Funkciazmluvnejpokuty spočívapredovšetkýmvtom,žehrozbou
majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa riadne a včas pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom
včas a riadne splnil. Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi
navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá benefity a nezaplatí právnemu predchodcovi

navrhovateľa žiadnu platbu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa mala možnosť ovplyvniť výšku
zmluvnejpokutyatotým,žemalamožnosťvýberudoakéhozmluvnéhovzťahusprávnympredchodcom
navrhovateľa vstúpi. Odporkyňa mala možnosť jednak medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového
telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového telefónu. Odporkyňa mala zároveň na výber aký
akciový telefón si kúpi. Preto mala odporkyňa pri dohodnutí výšky zmluvnej pokuty značnú účasť
a nie je pravdou, že nemala možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť. Navrhovateľ poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15..62011 a poukázal na primeranosť
zmluvnej pokuty v zmysle § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. V prípade neuznania
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty poukázal na to, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola
spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia,
na ktorú náhradu škody má navrhovateľ od odporkyne nárok. Právny predchodca navrhovateľa v

uvedenom prípade poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie LG BL20 za cenu 1 € s DPH ,
pričom štandardná cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 219 €. Hodnota dotácie právneho
predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 218 €. Týmto právnemu
predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporkyňa dodržala svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pripojení a riadne plnila počas celej doby viazanosti. V prípade ak

súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v žiadanej výške, navrhovateľ žiadal aby
súd navrhovateľovi priznal zmluvnú pokutu minimálne do výške skutočne spôsobenej škody. Odporkyňa
sa zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu pri kumulatívnom splnení nasledovných podmienok: odporca
poruší určené povinnosti a to najmä povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb a právny predchodca
navrhovateľa pri porušovaní povinností pristúpi k vypojeniu SIM karty. Navrhovateľ predložil súdu faktúru

č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.5.2010 kedy bol odporkyni odovzdaný mobilný telefón.

Podaním zo dňa 4.4.2014 vedľajší účastník na strane odporkyne oznámil svoj vstup do konania na
strane odporkyne a to za účelom ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa, nakoľko predmetom konania
sú nároky navrhovateľa vyplývajúce z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah

nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a ktorý nie je schopný ako bežný spotrebiteľ
posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť. Súčasne
doručil súdu stanovy združenia a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla ( IČO).

V písomnom vyjadrení zo dňa 9.4.2015 vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že žalobca na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovak Telekom a.s.
ako postupcom podal návrh na zaplatenie sumy 316,94 € ako zmluvnej pokuty zo Zmluvy o pripojení
s prideleným referenčným číslom XXXXXXXXXX. V súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva
obsahujeneprijateľnépodmienky.Právnypredchodcažalobcuvyfakturovalžalovanémuzmluvnúpokutu
vo výške 331,94 € a to faktúrou s Vs. 7101134896 so splatnosťou dňa 25.2.2011 v zmysle bodu 3

Dodatku k Zmluve o pripojení vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tohto dodatku . Podľa bodu 3 Dodatku k
Zmluve o pripojení ,,Účastník je v prípade porušenia hociktorej zo zmluvných povinností uvedených v
bode 1, bode 2 alebo čl. 3 a čl. 5 všeobecných podmienok uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške
331,94 € uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Zo žaloby vyplýva, že v prípade, ak je žalovaná suma
nižšia ako suma na vystavenej faktúre, žalovaný vykonal čiastočnú úhradu u právneho predchodcu

žalobcu. Právo na zmluvnú pokutu tak navrhovateľovi vzniká v zmysle Dodatku v prípade riadneho
nezaplatenia splatnej ceny za Služby, v prípade nedodržania viazanosti požiadaním o vypojenie SIM
karty, v prípade konania , ktoré by viedlo Podnik k jednostrannému ukončenie platnosti Zmluvy alebo
tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti , v prípade podania žiadosti počas doby viazanosti o
prenesenie čísla, v prípade vykonania úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred

uplynutím doby viazanosti . Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška
presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu bude Účastník povinný zaplatiť Podniku
bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je
dojednaná pevnou sumou bez ohľadu na rozsah porušenia povinnosti ako aj dobu porušenia povinnostis prihliadnutím na dobu viazanosti .Výška zmluvnej pokuty ostáva nezmenená bez ohľadu na to aký
čas ostával do doby viazanosti , aká suma bola spotrebiteľom riadne uhradená resp. bez zreteľa či k
porušeniu zmluvných povinností došlo na začiatku alebo na konci zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta

určená pevnou sumou uvedená v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.
V zmysle § 544 OZ vyplýva, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená jej výška alebo musí
byť určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta uvedená v zmluve, tak v zmysle vyššie uvedeného
je neurčitým právnym úkonom vzhľadom na spôsob jej určenia a teda neplatným právnym úkonom

v zmysle § 37 OZ . Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne a to s
poukazomnačl.3ods.1,2SmerniceRady93/13/EHS,podľaktorejzaindividuálnupodmienkunemožno
považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky ,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súdom prináleží súdna kontrola
zmluvných podmienok ( § 153 ods. 3,4 O.s.p. ) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS. Poukázal

príkladmo na Rozsudok Okresného súdu vo O. I. G. z 17.10.2013 č. k. 10C/358/2012-43 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24.2.2014 č. k. 16Co/8/2014 , ktorým bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu G. zo dňa 8.10.2012 č. k. 37C/4/2012-64 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. z
27.11.2013 č. k. 10Co/206/2012 a množstvo prípadov kde taktiež došlo k právoplatnému zamietnutiu

žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti . Neprijateľnú a teda
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa už vyjadrila početná
judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ by žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do
konania poukazujeme v tejto súvislosti na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
1/2014- 9 zo dňa 29.1.2014. Pokiaľ by žalobca ako je nám z praxe známe z jeho početných vyjadrení vo

veci žiadal priznať zmluvnú pokutu ako náhradu škody predstavujúcu rozdiel medzi bežnou predajnou
cenou mobilného telefónu a akciovou cenou za , ktorú bol žalovanému odpredaný mobilný telefón
právnym predchodcom žalobcu , tak v tomto smere uvádzame, že po prvé moderácia neprijateľnej
zmluvnej podmienky je neplatná nakoľko absolútne neplatný právny úkon nie možné moderovať a po
druhé dodávame , že na žalobcu ako postupníka bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka

titulom zmluvnej pokuty a tak žalobca vo veci nie je aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na
náhradu škody , ktorý na neho postúpený nebol. / viď faktúra č. XXXXXXXXXX / Nároky za poskytnuté
telekomunikačné služby sa premlčujú podľa § 101 OZ vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ,
nárok na náhradu škody sa premlčí v zmysle § 106 OZ odsek 1 za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom , kto za ňu zodpovedá , pričom podľa odseku 2 tohto ustanovenia

najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa , keď došlo k udalosti, z ktorej škody
vznikla. Ako vyplýva zo žaloby doručenej súdu dňa 19.2.2014 , žalobca uplatňuje úrok z omeškania
zo žalovanej zmluvnej pokuty, odo dňa 26.2.2011 . Odhliadnuc od vyššie uvedeného, že v danej
veci ide o uplatnenie absolútne neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky pre prípad že by žalobca
žalovanú sumu požadoval titulom práva na náhradu škody , pričom ohľadne takého nároku nie je

žalobca procesne legitimovaný, keďže na neho bola postúpená pohľadávka titulom zmluvnej pokuty
a nie práva na náhradu škody , z dôvodu procesnej istoty uvádzame, že nárok na náhradu škody by
žalobca uplatnil po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby , ktorá v danom prípade plynula
odo dňa 26.2.2011 kedy boli bez všetkých pochybností kumulatívne splnené podmienky pre začatie
jej plynutia ( vedomosť o škode a o subjekte , ktorý mal za ňu zodpovedať.... ). Na základe vyššie

uvedeného vzniesol vedľajší účastník z dôvodu právnej istoty aj námietku premlčania pre prípad, že by
žalobcapožadovalpriznaniežalovanejsumy316,94€ titulom náhraduškody.Akopríkladrozhodovania
odvolacích súdov aktuálne poukazujeme na rozhodnutie vo veci samej za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného a to uznesenie KS Z. Z. zo dňa 13.2.2015 č.k. 16Co/1562/2014 , ktorým
odvolací súd nevyhovel odvolaniu navrhovateľa a potvrdil tak rozsudok OS Y. zo dňa 25.9.2014 č.k.

13C/102/2014,ktorýmprvostupňovýzamietolnávrhnavrhovateľavčastinímuplatnenejzmluvnejpokuty
a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov vedľajšieho účastníka konania. V rámci odvolacieho konania
bol navrhovateľ zároveň zaviazaný k náhrade trov odvolacieho konania Pokiaľ sa týka oprávnenia
vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania ako oprávnenej osoby poukázal v tejto súvislosti na
uznesenie KS v G. č.k. 19Co/307/2012 zo dňa 12.2.2014 kde súd konštatuje s poukázaním na rozsudky

NajvyššiehosúduČ.L.č.k.25Cdo/539/2008zodňa19.2.2009ač.k.21Cdo/2313/2004zodňa7.7.2005,
že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle
§ 93 ods.3 O.s.p. aj vedľajší účastník , ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného . Na tom, že
ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že ako obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietkyvychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy ( ako je práve námietka premlčania ) , lebo procesné právo tieto
námietky uplatniť za konania nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len procesnom
práve . Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vo veci žalobu zamietol. Vo

vzťahu ku trovám konania vedľajšieho účastníka navrhujeme rozhodnúť tak, že súd zaviaže žalobcu
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli právnym zastupovaním, pretože v
konaní vystupoval na podporu žalovaného a bol v celom rozsahu úspešný.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.

Navrhovateľ jeho právny zástupca ani vedľajší účastník na strane odporkyne sa na pojednávanie
nedostavili. Svoju neúčasť ospravedlnili. Súd prejednal vec bez prítomnosti týchto účastníkov s
prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2011, faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.5.2010, dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 1.6., dodatkom k zmluve o
pripojení z r. 2008, zmluvou o pripojení FIX zo dňa 2.1.2008, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.3.2014,
oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, stanovami združenia, uznesením valného
zhromaždeniaapotvrdenieoidentifikačnomčíslevedľajšiehoúčastníka,podanímvedľajšiehoúčastníka

zo dňa 21.10.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 10.4.2015, ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o pripojení FIX zo dňa 2.1.2008 mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
G.- W. M., F..M.. a odporkyňa uzatvorili zmluvu, na základe ktorej poskytoval právny predchodca

navrhovateľa odporkyni ako fyzickej osobe verejnú telefónnu službu s programom Fix.

K tejto zmluve bol dňa 2.1.2008 uzavretý Dodatok k zmluve, na základe ktorého došlo k dohode o
aktivácii účastníckeho programu.

PodľaďalšiehoDodatkukZmluveopripojení(pravdepodobnezodňa1.6.2010,nadodatkusanachádza
len dátum 1.6. bez uvedenia roku), podľa ktorého bol odporkyňa označená ako fyzická osoba, mal
súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa G.- W. M. F..M.. a odporkyňa uzatvorili dodatok,
predmetom ktorého bolo :
a) zmena pôvodného programu služieb odporcu,

b) záväzok pôvodného veriteľa zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného mobilného telefónu,
c) záväzok odporcu riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VOP, platným Cenníkom a týmto dodatkom,
d) záväzok účastníka včas a riadne pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných
podmienok.

e) v prípade, ak účastník nesplnil svoju povinnosť realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie podľa
bodu 1 písm. d) tohto dodatku, záväzok účastníka realizovať zmluvné dobíjanie za zúčtovanie obdobie
nasledujúceho po zúčtovacom období, v ktorom účastník porušil svoju povinnosť realizovať pravidelné
zmluvné dobíjanie, v lehote do 28 kalendárnych dní od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom
došlo zo strany účastníka k porušeniu

f) záväzok podniku poskytovať účastníkovi po dobu 24 zúčtovacích období pravidelné dobíjanie kreditu
na SIM karte.

Podľa tohto dodatku sa účastníci dohodli na zmene pôvodného programu služieb Fix 9 na program Fix
12, s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 331,94 eur, kúpou MT maximálne za kúpnu

cenu 1,- € vrátane DPH a s minimálnym mesačným dobitím 12 € s.

Podľa bodu 2. dodatku sa žalovaný zaviazal po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z
prevádzky a nedopustiť sa takého konania a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by vzniklo
právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení. za žiadosť

o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zo zmluvy o pripojení zo strany
účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty, alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie od zmluvy
o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane podniku. Žalovaný sa zaviazal, že
bude platiť riadne a včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnostiv súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti G.- W. M. F..M.., platným
cenníkom služieb a týmto dodatkom. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a

následného vypojenia SIM karty zo strany prevádzkovateľa je účastník povinný uhradiť podľa Tabuľky
1. Dodatku k zmluve zmluvnú pokutu vo výške 248,95eur.

Podľa bodu 3. dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6

Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej
dôjdeknáslednémuvypojeniuSIMkartyzostranypodniku,ježalovanýpovinnýuhradiťpodnikuzmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke dodatku. Účastník berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia
povinnosti realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 1 písm. d) je podnik oprávnený dočasne prerušiť
aleboobmedziťúčastníkoviposkytovanieslužiebatoaždosplneniapovinnosti realizovaťnerealizované
zmluvné dobíjanie alebo do zániku zmluvy o pripojení.

Z výpisu z Obchodného registra OS Z. I, oddiel Sa, vložka číslo: 1238/B mal súd preukázané, že v
dôsledku zlúčenia spoločnosti G.-W. M., F..M.., O. XXX/A, Bratislava so spoločnosťou M. G. F..M.. sa
M. G. F..M. od 1.7.2010 stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti G.- W. M., F..M.., ktorá bola
zrušená bez likvidácie a ku dňu zlúčenia zanikla.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky voči
odporkyni zo spoločnosti M. G. F..M., ako postupcom na spoločnosť BL Telecom collection ako
postupníkom. Tým mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v súdnom konaní.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2011 na sumu
331,94 eur, splatnú dňa 25.2.2011, ktorou odporkyni vyúčtoval zmluvnú pokutu.

Právnypredchodcanavrhovateľavystavilodporkynifaktúruč.XXXXXXXXXXzodňa24.5.2010nasumu
1 eur, splatnú dňa 27.5.2010, za mobilné zariadenie LG BL20 chocola.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že odporkyňa súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne do konania. Súhlasí s tým, čo uviedol vo vyjadrení vedľajší účastník. S G.-W. uzatvorila
zmluvu o poskytovaní služieb a taktiež dva dodatky v r. 2008 a 2010, na základe ktorých jej boli
poskytnuté mobilné telefóny, najprv Samsung a potom LG. Túto zmluvu uzatvorila v prospech svojho

manžela, ktorý tento mobilné telefóny a služby využíval, za tieto služby mal platiť on, avšak ju klamal
a služby neuhrádzal. Pamätá si, že dostala nejaké upomienky od G.-W., ale bližšie si nespomína. Pri
uzatváraní dodatkov, bola si vedomá viazanosti poskytovania služieb a ich odoberania na dva roky.
Vie, že dva až tri krát manžel nezaplatil za paušál avšak nevie, kedy to bolo. Nakoniec mobilný telefón
stratil. Nevie sa vyjadriť, či je nárok navrhovateľa oprávnený, t.j. či to tak môže byť alebo nemôže byť.

Je zamestnaná, príjem má okolo 330 eur mesačne. Stará sa o syna, ktorý má XX rokov - Q. W., žije
sama avšak s manželom ešte nie sú rozvedení. V prípade, že by súd vyhovel návrhu, žiada, aby mohla
pohľadávku splácať po 20 eur mesačne, nakoľko syn je alergik a v súvislosti s liečbou sú veľké výdavky.

Podľa § 52 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;

to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa
tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy

o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa §544 ods. 1,2 občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 79 ods.2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,

okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný
dôvodne. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 2.1.2008 zmluvu o pripojení spolu
s dodatkami k zmluve o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia §
43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, lebo z

postavenia účastníkov je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa je v nej dodávateľom podľa § 52
ods. 3 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4
OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie sumy

316,95 eur, ktorá predstavuje zvyšnú časť zmluvnej pokuty, ktorú právny predchodca navrhovateľa
vyúčtoval odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2011. Navrhovateľ pritom v návrhu uviedol,
že sa jedná po pohľadávku za poskytnuté služby. Z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že zmluvná pokuta
bola odporkyni uložená z dôvodu neplnenia si svojej povinnosti, a to riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta vypojená z prevádzky.

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané kedy a akým spôsobom odporkyňa porušila zmluvu
o pripojení. Navrhovateľ nepredložil žiadal dôkaz o tom, že by odporkyňa riadne a včas neuhrádzala
cenu za poskytnuté služby a ani nepreukázal kedy a či vôbec došlo k vypojeniu SIM karty z prevádzky.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ,
kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno

postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná strana
má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok navrhovateľa
nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré
platné právo upravuje v § 120 ods. 1 O.s.p. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivývýsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
dodôkaznejnúdze,keďženeponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmiby
sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd nemal preukázané
splneniepodmienok,nazákladektorýchvznikol navrhovateľovinároknazmluvnúpokutu.Ztohodôvodu
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd posúdil návrh ako nedôvodný aj vzhľadom na to, že táto zmluva o pripojení má povahu

spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy
na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zmluva medzi účastníkmi
vznikla v dobe, kedy už Slovenská republika transformovala do svojho právneho poriadku smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súd dospel k tomu záveru, že zmluvná pokuta dojednaná v Dodatku k

zmluve vo výške 331,94 eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sankciu. Zmluva o pripojení spolu s dodatkami je typová zmluva, v ktorej si
spotrebiteľ individuálne nedojednal zmluvnú pokutu, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých
podmienok vo všetkých zmluvách, pričom sa mení len jej výška. Pokiaľ by súd návrhu na zaplatenie

zmluvnej pokuty vyhovel, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k
porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Právny predchodca
navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú
pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,

aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23
paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod
dvojročného zmluvného vzťahu.

Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku /rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.17C/23/2010-65 v spojení s
rozsudkomKrajskéhosúduvB.sp.zn.2Co/137/2010,OkresnéhosúduL.sp.zn.9C/111/2012,rozsudok
Okresného súdu O.I. G.č.k.11C/184/2011-82 a iné. Podľa §53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo

podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj
právny nástupca dodávateľa.

Zmluvnú pokutu nemožno spájať s kúpnou cenou tovaru - telefónu, nakoľko v zmluvách nie je o tom
nič uvádzané. Zmluvná pokuta a údajná cena telefónov sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce

skutočnosti medzi ktorými nie je žiaden súvis. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má
predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti.
Predaný telefón nebol zmluvou účastníkov zabezpečovaný a v prípade predčasného ukončenia zmluvy
ohľadne telefónov nevyplýva odporcovi žiadna povinnosť spojená so zaplatením rozdielu ceny za
mobilný telefón. V danom prípade sa navrhovateľ jasne domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola

dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení Fix, o čom svedčí aj uplatňovaná suma. V danom prípade
nemožno hovoriť o vzniku škody, ktorá má predstavovať rozdiel ceny mobilného telefónu, ktorý právny
predchodca navrhovateľ dobrovoľne predal odporkyni za dohodnutú kúpnu cenu 1 €. Predaj mobilného
telefónu za zníženú cenu považuje súd za prejav marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol

nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Neobstojí preto ani tvrdenie navrhovateľa o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej
pokuty. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporkyňa spôsobila škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedené zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by
účastníci zmluvy sa dohodli, že štandardnú (trhovú) cenu mobilného telefónu vyčíslenú ku dňu uzavretia

zmluvy by odporkyňa mala splatiť tak, ako to uvádza navrhovateľ. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi
zmluvy sám právny predchodca navrhovateľa určil kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške 1 Eur,
za ktorú ho predal, preto následne nie je dôvodné, aby si uplatňoval zvyšnú časť štandardnej kúpnej
ceny mobilného telefónu z titulu náhrady škody. Z uvedených listín vyplýva jedine povinnosť odporkynepravidelne si dobíjať kredit, no nie sú tam žiadne ustanovenia o predaji telefónu na splátky počas doby
viazanosti, dohodnuté mesačné splátky boli poplatkami za poskytované služby. Navyše ak by sa aj
navrhovateľ domáhal náhrady škody za odpredaný mobilný telefón jeho nárok by bol už premlčaný tak

ako uviedol vedľajší účastník vo svojom vyjadrení.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, keďže si odporkyňa trovy neuplatnila ani nevyčíslila a zo spisu jej žiadnej trovy nevyplývajú.

Keďže v danom konaní na strane odporkyne vystupuje ako vedľajší účastník aj Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA súd rozhodoval aj o náhrade trov tohto vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní
vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.

Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri
navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa

osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov
vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v
konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu,
ktorý je spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Podľa stanov uvedeného spotrebiteľského združenia mal súd dostatočne preukázané, že bolo založené

za účelom ochrany práv spotrebiteľa, a za týmto účelom i vstúpilo do konania. Z dikcie ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania vyplýva, že pre
vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nevyžaduje súhlas navrhovateľa ani odporcu, pričom na
rozdiel od prvého odseku citovaného ustanovenia v tomto prípade nie je potrebné preukazovať právny
záujem na výsledku konania. Súd je povinný jeho vstup do konania akceptovať, pokiaľ sú splnené

dva zákonné predpoklady, a to preukázanie, že vedľajší účastník existuje ako právnická osoba a že
predmet jej činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv. Vedľajšie účastníctvo však nemožno
pripustiť vtedy, ak by bol vstup vedľajšieho účastníka nanútený. V uvedenom prípade však odporkyňa
na pojednávaní vyjadrila svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, preto súd považoval
podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania za splnené.

Od 1.1.2015 nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 353/2014
Z. z. , ktorá okrem iného dopĺňa doterajšie ustanovenie
§ 93 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa §93 ods. 3 O.s.p. účinného od 1.1.2015 súčasťou

oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada.

Súd poukazuje na skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok v platnom a účinnom znení neobsahuje
intertemporálne ustanovenie upravujúce časovú pôsobnosť ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v platnom a účinnom

znení. Časovú pôsobnosť je potrebné preto interpretovať v spojitosti s princípom právneho štátu, ktorý
je zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Majúc na zreteli princíp právneho štátu nemôže nastať pravá
retroaktivita, ktorá by spôsobila nepredvídateľnosť práva a stratu právnej istoty. Je potrebné zdôrazniť aj
rešpektovanie práva vedľajšieho účastníka na spravodlivý proces tak, aby mu nebola odňatá možnosť
konať pred súdom. Vedľajší účastník vstúpil do konania momentom relevantného oznámenia vstupu na

súd podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase vstupu. Týmto momentom vzniklo
vedľajšiemu účastníkovi procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Právo vedľajšieho účastníka konať
pred súdom nemožno vedľajšiemu účastníkovi bezdôvodne odňať. Z uvedeného je zrejmé, že ust. §
93 ods. 3 O.s.p. v platnom a účinnom znení možno aplikovať len na vstupy vedľajšieho účastníka dokonania na stranu odporcu od 1.1.2015. Súd preto aplikuje na túto situáciu Občiansky súdny poriadok
platný a účinný do 31.12.2014, t.j. Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase vstupu vedľajšieho
účastníka do konania na stranu odporcu.

Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc
zo strany združenia založeného za týmto účelom. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou

založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou
kanceláriou. (uznesenie Krajského súdu v Z. Z. z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012. Vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa

ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA trovy konania v celkovej sume 66,58
Eur. Suma 66,58 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského
združenia OSA za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia vo veci
zo dňa 10.4.2015) vo výške po 24,90 € za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vo výške po 8,39 Eur za úkon.
Uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, nakoľko vedľajší účastník sa
vecne vyjadroval jednak k nároku navrhovateľ na zmluvnú pokutu, k premlčaniu nároku navrhovateľa,
ako aj poukazoval na nekalé obchodné praktiky navrhovateľa, pred ktorými má byť spotrebiteľ chránený.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)