Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230014
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115230014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: F. W.Á., bytom Y.

XXXX/XX, B., v konaní zastúpená advokátom JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove,
Sládkovičova 8, proti odporcovi: M. B. - M. G., so sídlom M. XX, XXX XX N.: IČO: XXXXXXXX, o
zaplatenie 1.225,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľke1.225,86eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,25
% ročne zo sumy 175,24 eur od 1.4.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy
1.050,62 eur od 1.5.2015 do zaplatenia, všetko v lehote pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 73,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 167,90 eur na účet jej právneho zástupcu,
v lehote pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2015 domáhala uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť jej sumu 1.225,86 eur spolu s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 1.3.2007 pracovnú zmluvu, na základe ktorej
vznikol pracovný pomer, trvanie pracovného pomeru bolo dojednané na dobu neurčitú. Začiatkom roka

2014 jej odporca navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce.
Ona s návrhom súhlasila a uzatvorila s odporcom dňa 31.3.2014 dohodu o skončení pracovného
pomeru dohodou, bez udania dôvodu v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 Zákonníka práce. V zmysle
toho posledným dňom trvania pracovného pomeru bol 31.3.2014. Pracovný pomer trval od 1.3.2007
do 31.3.2014. Zamestnávateľ jej do dnešného dňa nevyplatil časť mzdy za mesiac február 2014 a
riadnu mzdu za mesiac marec 2014, výplatný termín bol posledný deň v mesiaci, teda 31.3.2014
resp. 30.4.2014, odvtedy je odporca v omeškaní. Odporca v lehote výplatného termínu riadnej mzdy

vyplácanej počas trvania pracovného pomeru túto mzdu nevyplatil, a to časť mzdy za február vo výške
175,24 eur a za mesiac marec vo výške 1.050,62 eur.

Odporcovi bolo doručené uznesenie podľa ustanovenia § 114 O.s.p. a bolo mu uložené, aby sa v lehote
15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva; pripojil k
vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade,
ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu. Odporca vo veci uviedol, že svoj záväzok nemôže splatiť do troch dní, nakoľko má
rôzne exekúcie so skorším dátumom, ako bola splatnosť uplatnenej pohľadávky. Súd vo veci vytýčil
termín pojednávania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 21.4.2016. Odporca dňa 20.6.2016 predložilsúdu podanie označené ako žiadosť o zmenu termínu pojednávania, z obsahu ktorej však vyplynulo, že
súd môže pojednávať aj bez jeho prítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, a
to výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi, a to návrhom, výplatnou páskou za mesiac február
2014,výplatnoupáskounavrhovateľkyzamesiacmarec2014,dohodouoskončenípracovnéhopomeru,
sumarizáciou pohľadávky, vyjadrením odporcu, potvrdením o dĺžke zamestnania a zápočtom doby
zamestnania, evidenčným listom dôchodkového poistenia, kópiami výplatných pások za mesiac február

a marec a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka ako zamestnankyňa uzatvorila dňa 1.3.2007 pracovnú zmluvu s odporcom. Následne
dňa 31.3.2014 bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu, v ktorej
bolo dojednané, že pracovný pomer sa končí dňom 31.3.2014.

Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že jej zamestnávateľ začal mať finančné problémy a z toho dôvodu
sa dohodli na ukončení pracovného pomeru, pri jeho ukončení sa vzdala aj práva na odstupné a ďalších
nárokov a súhlasila s tým, že jej bude vyplatená aspoň mzda do skončenia pracovného pomeru, k čomu
následne nedošlo. Uviedla, že mzda jej bola bežne poukazované na účet v banke.

Z predložených výplatných pások mal súd zistené, že v mesiaci február navrhovateľka odpracovala 160
hodín a podľa prehľadu záväzkov rozpisom úhrad jej zostalo za tento mesiac na mzde neuhradených
175,24 eur. Za mesiac marec 2014 odpracovala navrhovateľka 128 hodín a čistá mzda predstavovala
sumu 1.050,62 eur, z ktorej nebola uhradená žiadna čiastka.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa § 118 ods.1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 69 ods.1, písm. b/, ods.4 ZP, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa§134ods.1,2,3, ZP, priemerný zároboknapracovno-právneúčely(ďalejlenpriemernýzárobok)

zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa
zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom

období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 131 ods.1 ZP zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného a nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v
nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
zrážky preddavku, alebo daň nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý
vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z
ročného zúčtovania preddavkov na dňa z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov.

Podľa § 129 ods. 1,3 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné

obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.Podľa § 116 ods. 1,2,3 ZP, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemernéhozárobku.Začasťdovolenky,ktorápresahuještyritýždnezákladnejvýmerydovolenky,ktorú
zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi

náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery
dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku
nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. V konaní

bolo preukázané, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 1.3.2007 do 31.3.2014, kedy jej
pracovný pomer skončil dohodou o pracovnom pomere. Navrhovateľke preto patrí náhrada mzdy vo
výške vyčísleného zárobku.

Podľa predložených výplatných pások navrhovateľke zostala nevyplatená mzda vo výške 175,24 eur za
mesiac február a za mesiac marec vo výške 1.050,62 eur.

Tvrdené skutočnosti ohľadom právneho vzťahu účastníkov z titulu pracovnej zmluvy a rozsah plnenia
odporcu z tohto právneho vzťahu navrhovateľka preukázala predložením vyššie citovaných listinných
dôkazov. Právny základ ani výšku uplatnenej pohľadávky navrhovateľky titulom nevyplatenej mzdy
odporca nepopieral (resp. ostal pasívny), nepredložil ani neoznačil, ani súd sám v priebehu konania

nezistil žiadny dôkaz, spôsobilý spochybniť správnosť evidencie navrhovateľky o základe a výške jej
nároku voči odporcovi, preto v tejto časti mal za to, že nárok navrhovateľky je dôvodný.

Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 vyhl. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Navrhovateľka si uplatnila dôvodne právo na úrok z omeškania za istinu od 1.4.2015, titulom doplatku
uplatňovaným na mzde za mesiac február a za nevyplatenú mzdu za mesiac marec od 1.5.2015, kedy
už bol odporca v omeškaní.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní
zastúpená advokátom, ktorý si v zákonom stanovenej lehote vyčíslil trovy konania, a to za 2 úkony

právnejslužby,atozaprípravuaprevzatiezastúpeniavrátaneprvejporadysklientomazazastupovanie
na pojednávaní dňa 23.6.2016 zo základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci zo sumy
1.225,86 eur, čo predstavuje sumu 61,41 eur za 1 úkon právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
k tomu 2 x režijný paušál vo výške 8,58 eur, spolu 139,98 eur + 28 eur 20 % DPH, keďže právny zástupca
žalobkyne je platcom DPH, spolu suma 167,90 eur. Navrhovateľka má taktiež nárok na náhradu za

zaplatený súdny poplatok vo výške 73,50 eur.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.