Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Edita Kušnírová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210831
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815210831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Stavebné bytové

družstvo Rožňava, so sídlom Rožňava, Budovateľská 49, práv. zast. JUDr. Erika Simanová, advokátka,
so sídlom Rožňava, Akademika Hronca 9, proti žalovanému U. J., W.. XX. XX. XXXX, F. T., Ž. XXX, o
zaplatenie 916,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 916,27 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 916,27 Eur, za čas od 26.09.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 270,15 Eur, v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 916,27 Eur, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 26. 09. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bol dňa 04.11.2013 odovzdaný do užívania na dobu určitú od
01.11.2013 do 31.10.2014 družstevný dvojizbový byt nachádzajúci sa v T. v bytovom dome súpisné číslo
XXX, číslo bytu XX. Žalovaný nie je členom SBD Rožňava, výslovne vzal na vedomie, že z uvedeného
dôvodu mu k bytu nevznikol nájomný pomer. Súčasne bolo dohodnuté, že žalovaný bude mesačne

uhrádzať zálohové platby vždy k 25. dňu v mesiaci. V prípade omeškania bolo dohodnuté aj zaplatenie
poplatkov z omeškania. Žalovaný užíva byt aj po uplynutí doby nájmu dohodnutej v písomnej zmluvy.
Žalovaný dlhuje žalobcovi za obdobie 01.05.2014 do 30.09.2015 na úhradách za užívanie predmetného
bytu 916,27 Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, žalobca si uplatnil aj
zákonný úrok z omeškania za obdobie od 26.09.2015 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi založenými v spise,

výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe s poukazom na to, že žalovaný užíval byt v režime podobnom nájmu,
aj keď táto formulácia nevyplývala priamo zo zmluvy. Za čas od 01. 05. 2014 do 31. 09. 2014 si uplatnil
žalobca nárok z titulu bežného nájomného a od 01. 11. 2014 do 30. 09. 2015 si uplatňuje bezdôvodné
obohatenie vo výške obvyklého nájomného. Žalovaný naďalej býva v uvedenom byte a jeho dlh na
úhradách predstavuje v súčasnosti už výšku 2.000,- Eur. Voči žalovanému si žalobca v osobitnom

konaní uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za ďalšie obdobie v sume 1.007,37 Eur.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, z toho dôvodu súd konal v jeho
neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p.Z pripojených listinných dôkazov založených v spise, z čiastočného výpisu z LV č. XXXX k. ú. T.Š.
vyplynulo, že žalobca je vlastníkom bytového domu súp. č. XXX na parcele číslo XXX/XX, vchod č. X,

1 poschodie, bytu č. XX.
Zmluvou o odovzdaní družstevného bytu do užívania zo dňa 04.11.2013 žalobca odovzdal predmetný
byt žalovanému do odplatného užívania na dobu určitú, od 01.11.2013 do 31.10.2014 (bod 3 Zmluvy).
Úhrady za užívanie mali byť platené v mesačných zálohových platbách pozadu vždy do 5. dňa
nasledujúceho mesiaca v určenej výške osobitným výmerom (bod 4 Zmluvy).

Z pripojenej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.05.2014 do 31.08.2015 súd zistil, že celkový dlh
žalovaného za uvedené obdobie predstavuje výšku 916,27 Eur.

V zmysle článku 39 Stanov Bytového družstva Rožňava, veta prvá a štvrtá, predstavenstvo môže
zmluvou o nájme družstevného bytu na určitú dobu prenechať družstevný byt ( nebytový priestor )

občanovi aj keď nie je členom družstva v prípade, ak ide o byt ( nebytový priestor ), o ktorý nemá
záujem žiadny z členov družstva. Výška nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
(nebytového priestoru ) sa určí v zmluve.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako vlastník dvojizbového bytu č. XX

nachádzajúceho sa v T., Železničná XXX, prenechal byt do odplatného užívania žalovanému na dobu
určitú od 01. 11. 2013 do 31. 10. 2014. Žalovaný neplatil úhrady riadne od 01. 05. 2014. Úhrady mali
byť vykonávané vo výške určenej výmerom. Zo sumárnej analýzy za obdobie od 01. 05. 2014 do 31.
08. 2015 vyplynulo, že mesačný predpis predstavoval sumu 137,85 Eur do augusta 2015, v septembri
2015 bola výška mesačného predpisu zmenená na sumu 143,91 Eur. Žalovaný síce vykonával úhrady

v priebehu roka 2014, avšak za mesiace máj až október v nižšej sume 126,63 Eur. Od decembra 2014
platil žalovaný úhrady v predpísanej výške 137,85 Eur, ale nepravidelne, čím vznikol nedoplatok v sume
916,27 Eur. Doba užívania bytu nebola predĺžená, to znamená, že od 01. 11. 2014 užíval žalovaný
byt bez právneho dôvodu.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Za bezdôvodné obohatenie sa považuje aj získanie majetkového prospechu získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. V danom prípade
bolo užívanie realizované na základe zmluvy, avšak len do uplynutia doby, na ktorú bolo užívanie bytu
dohodnuté, do 31. 10. 2014. Pokiaľ po tomto období užíval žalovaný byt bez toho, aby vykonával úhrady

za užívanie, obohatil sa tým na úkor žalobcu. Takto získané bezdôvodné obohatenie je povinný žalovaný
vydať žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatil tým, že žalobca poskytoval služby žalovanému spojené s
užívaním bytu aj v období od 01. 11. 2014, minimálne do obdobia, za ktoré uplatňuje nárok a žalovaný
za služby neplatil.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku v zmysle ust. § 517
Občianskeho zákonníka tým, že nezaplatil mesačné zálohové platby v predpísanej výške.

Podľa ust. § 3 Nar. vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky
č.87/1995Z.z.(účinnýod01.02.2013),výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od nasledujúceho dňa po lehote splatnosti mesačných úhrad,
vo výške 5,05 % z dlžnej sumy. Úrok z omeškania si uplatnil od 26.09.2015, tzn. odo dňa, kedy bol
v sumárnej analýze vykázaný posledný predpis mesačných úhrad. Výška úroku k uvedenému dňu
omeškania predstavovala výšku 5,05 %, ktoré boli tvorené základnou sadzbou Európskej centrálnej
banky vo výške 0,05 % a pripočítaním 5 percentuálnych bodov.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
žalovanej sumy vrátane uplatneného úroku z omeškania, preto žalobe vyhovel.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za tri úkony právnej služby /
prevzatie zastúpenia, podanie žaloby dňa 26.10.2015 a účasť na pojednávaní zo dňa 27. 06. 2016/.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavovala sumu

51,45 Eur/1 úkon, spolu 154,35 Eur. K úkonom bol pripočítaný režijný paušál, podľa ust. § 16 ods. 3
uvedenej vyhlášky. Za dva úkony vykonané v roku 2015 vo výške 8,39 Eur/1 úkon, tzn. k dvom úkonom
16,78 Eur a za jeden úkony vykonaný v roku 2016 vo výške 8,58 Eur. Spolu režijný paušál za tri úkony
25,36 Eur. Právna zástupkyňa žalobcu preukázala, že je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, z toho
dôvodu súd priznal DPH vo výške 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu zo sumy 179,71

Eur, vo výške 35,94 Eur, v zmysle ust. § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavovali výšku 215,65 Eur.

Celková náhrada trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku 54,50 Eur z podaného
návrhu, predstavovala sumu 270,15 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu,

podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.