Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224982
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112224982.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: J. E.,

L. XX.X.XXXX, X. XXX/XX, X., zast. JUDr. Alenou Lackovou, advokátkou, so sídlom Hasičská 3855,
Trenčín proti odporcovi: Mive-trans, s.r.o., so sídlom Bučany 60, IČO: 45 653 747, o zaplatenie 3.337,98
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.931,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 222,42 eur od 31.12.2011 do 12.4.2012, zo sumy 6,72 eur od 12.4.2012 do zaplatenia,
zo sumy 323,21 eur od 31.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.248,89 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, zo
sumy 210,31 eur od 1.2.2012 do zaplatenia a zo sumy 142,24 eur od 16.2.2012 do zaplatenia, a to do

15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 418,16 eur a náhradu iných trov konania v sume 41,60 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2012 domáhal, aby súd uložil povinnosť odporcovi

zaplatiť mu 2.603,61 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 323,21 eur od 16.12.2011 do
12.04.2012, zo sumy 107,51 eur od 13.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 393,36 eur od 16.01.2012
do zaplatenia, zo sumy 92,74 eur od 16.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 1660 eur od 16.12.2012 do
zaplatenia a zo sumy 350 eur od 16.01.2012 do zaplatenia a trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že bol u odporcu v pracovnom pomere od 1.11.2011 ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy s dohodnutou mesačnou brutto mzdou 320 eur. Pracovný pomer bol skončený

9.1.2012, kedy prevzal poštou skončenie pracovného pomeru a odporca mu nevyplatil mzdu za
vykonanú prácu v sume 593,61 eur (215,70 eur platba od odporcu bez špecifikácie dňa 12.04.2012).
Poukázal, že odporca dohodol s navrhovateľom za dohodnutý druh práce úmyselne písomne mzdu
nižšiu, pričom skutočne dohodnutá mzda bola vo výške 380,40 eur. Nakoľko navrhovateľ jazdil i do
zahraničia, patrí mu nárok cestovné náhrady v sume 70 eur (25 eur vreckové + 45 eur stravné) v zmysle
dohody so zamestnávateľom. Z toho dôvodu si uplatnil cestovné náhrady za november 2011 vo výške
1.660 eur (70 eur x 28 dní jazdy mimo SR mínus 300 eur - uhradená platba bez špecifikácie dňa

17.11.2011)) splatné k 15.12.2011, cestovné náhrady za december 2011 vi výške 350 eur (5dní x 70
eur). Odporca mu ani po výzve neuhradil náhradu mzdy a cestovné náhrady, žiadal zaplatiť i zákonný
úrok z omeškania.Neskôr doplnil svoj návrh tak, že žiadal cestovné náhrady vo výške 2.310 eur (za november 2011
vo výške 1.960 eur a december 2011 vo výške 350 eur). Uviedol, že platby, o ktorých odporca
uvádza, že ich poskytol na účet navrhovateľa ako výplatu mzdy resp. náhrady cestovných nákladov,

boli v skutočnosti navrhovateľom preukázateľne použité na výdavky spojené so služobnou cestou
a to na nákup diaľničných známok a poplatkov a na parkovné na nákladné vozidlo. Uznesením zo
dňa 14.2.2013, č.k. 17Cpr/4/2012-94 súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 2903,61 eur a úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 323,21 eur
od 16.12.2011 do 12.4.2012, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 107,51 eur od 13.4.2012 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 393,36 eur od 16.1.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9% zo sumy 92,74 eur od 16.2.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania v výške 9%
zo sumy 1.960 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 350 eur od
16.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vo výške
vyčíslenej právnym zástupcom do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku.

Dňa 12.1.2015 navrhovateľ súdu opätovne doručil návrh na zmenu návrhu pričom mzdu a cestovné
náhrady za mesiac november vyčíslil na sumu 2.283,21 eur a odpočítal úhrady odporcu 100,79 eur a
215,70 eur, t.j. za november 2011 mu patrí nevyplatená mzda a cestovné náhrady vo výške 1.966,72
eur, za december 2011 vo výške 673,21 eur a január 2012 vo výške 487,41 eur. K cestovným výdavkom
uviedol, že z vlastných finančných prostriedkov bankovým prevodom platil 510,64 eur, ide o parkovné

Veľká Británia 6.11.2011 v sume 24,45 eur, 8.11.2011 v sume 24,50 eur, 9.11.2011 v sume 20,51 eur a
24,46 eur, diaľničné poplatky Maďarsko, Rakúsko, Nemecko: 14.11.2011 v sume 10,60 eur, 17.11.2011
v sume 200 eur a 99,93 eur a hotovostnou platbou diaľničné poplatky Rakúsko 14.11.2011 v sume 75
eur a 6,19 eur a poplatok za použitie diaľničného mosta vo Veľkej Británii v sume 25 eur. Odporca vložil
na účet 300 eur a po odpočítaní jeho dlh voči navrhovateľovi činí 210,64 eur. Súd následne zo dňa

20.01.2015 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 3.337,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.283,21 eur od 16.12.2011
do 12.04.2012, úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.966,72 eur od 13.4.2012 do zaplatenia ,
úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 673,21 eur od 16.1.2012 do zaplatenia , úrokom z omeškania
vo výške 9% zo sumy 487,41 eur od 16.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania v výške 9% zo sumy

210,64 eur od 16.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v
konaní vo výške vyčíslenej právnym zástupcom, do troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku.

Podľa vyjadrenia odporcu bol navrhovateľ u neho zamestnaný od 1.11.2011 do 12.12.2011. Dňa
12.12.2011 menovaný na výzvu odporcu, keď od 6.12. do 11.12. nenastúpil do zamestnania, prišiel do

zamestnania a v tento deň bol s ním skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Písomnú výpoveď si
odmietol prevziať. Pre istotu navrhovateľovi bolo skončenie pracovného pomeru doručené aj poštou. Za
novembermupatríčistámzda364,23euradecember44,98eur.Priuplatnenejvýškecestovnýchnáhrad
sa odvolal na čl. V pracovnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom a z. č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov s tým, že navrhovateľovi patria cestovné náhrady za 3.11.2011 - 14.11.2011 o výške 404,90

eur, za 16.11.2011 - 30.11.2011 vo výške 474,18 eur a za 1.12.2011 - 5.12.2011 vo výške 167,38 eur,
spolu 1.046,46 eur. Záverom uviedol, že navrhovateľovi bola uhradená mzda a cestovné náhrady tak, že
mu boli vložené peniaze na účet a to dňa 17.11.2011 (300 eur), dňa 12.4.2012 (215,70 eur) a výplatou v
hotovosti dňa 12.12.2011 (100,79 eur) a 6.12.2011 (870 eur), t.j. spolu 1.486,49 eur. Navrhovateľ sa mal
domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pokiaľ mal pocit, že došlo k platnému skončeniu

pracovného pomeru až 9.1.2012. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Odporca sa ani na jedno pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť niekedy ospravedlnil bez uvedenia
dôvody svojej neúčasti, a niekedy neospravedlnil. Vždy mu súd zaslal listiny predložené navrhovateľom
na vyjadrenie a pojednával v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchom
svedka, pracovnou zmluvou zo dňa 01.11.2011 vrátane jeho dodatku o výplate mzdy, skončením
pracovného pomeru zo dňa 12.12.2011, doručenkou o prevzatí zásielky navrhovateľom zo dňa
9.1.2012, výplatnými páskami za november 2011, december 2011 a január 2012, predsporovou výzvou

zo dňa 17.7.2012 (+ doručenka od odporcu), vyjadrením k výzve odporcu zo dňa 25.09.2012,
správou o výsledku inšpekcie práce a informáciou o výsledku inšpekcie práce, výpočtom cestovných
náhrad na navrhovateľa, dokladmi o vklade na účet navrhovateľa, výdavkovými pokladničnými dokladmi,pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/92/2014, znaleckým posudkom, ako i ostatným
obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 1.11.2011 pracovnú zmluvu, s dohodnutým dňom nástupu
1.11.2011 a druhom práce: šofér so skúšobnou dobou 3 mesiace. Miesto výkonu práce je Bučany 60.
Zmluvné strany si dohodli základnú mesačnú tarifnú mzdu 320 eur, splatnú k 15. dňu v mesiaci po
mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Podľa pracovnej zmluvy doloženej odporcom si zmluvné strany
mali dohodnúť v zmysle čl. V, že navrhovateľovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste stravné podľa §

13 ods. 4 z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, znížené o 25 %.
Odporca zaslal listom datovaným 12.12.2011 skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom v
liste uviedol skončenie pracovného pomeru k 12.12.2011. Z doručenky (č.l. 11) vyplýva, že navrhovateľ
toto skončenie pracovného pomeru prevzal 9.1.2012. Navrhovateľ v rámci predsporovej výzvy žiadal
odporcu vyplatiť mu náhradu mzdy a cestovné náhrady vo výške 1.279,63 eur, úrok z omeškania a
nákladyspojenésuplatňovanímpohľadávkyvlehotedo7dníoddoručeniavýzvy.Predmetnávýzvabola

odporcovi doručená 24.7.2012. Odporca ale navrhovateľovi listom z 25.9.2012 (približne po 8,5 mesiaca
po skončení pracovného pomeru) oznámil, že pracovný pomer bol skončený platne k 12.12.2012; patril
mu nárok na čistú mzdu 409,21 eur, nárok na cestovné náhrady 1.046,46 eur a sumy boli vyplatené na
päťkrát, dňa 12.12.2011 vo výške 100,79 eur, dňa 17.11.2011 vo výške 100 eur, toho istého dňa vo výške
200 eur, dňa 12.4.2012 vo výške 215,70 eur a dňa 6.12.2011 vo výške 870 eur. Osobitne si účastníci

dohodli spôsob vyplatenia mzdy tak, že mzda bude vyplatená na účet a mzda je splatná vždy do 30.dňa
nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola práca vykonávaná.

Navrhovateľ k veci uviedol, že u odporcu vykonával turnusovú prácu, čiže odporca mu oznamoval, kedy
má nastúpiť do práce. Nemá neospravedlnenú absenciu za dobu 5.12.2011 do 12.12.2011, pretože

vozidlo bolo pridelené inému zamestnancovi. Prácu o odporcu vykonával do 6.12.2011. K odporcovi sa
dostavil 12.12.2011 (neskôr tento deň upravil na deň 13.12.alebo 14.12.) aj s pánom Y., kde im odporca
písomne neodovzdal skončenie pracovného pomeru. Sumu 870 eur neprevzal. Mal za to, že v tomto
prípade ide o falošný podpis. Pokiaľ ide o výdavkový pokladničný doklad na sumu 100,79 eur, táto suma
mu bola vyplatená z dôvodov nákladov, ktoré mu vznikli, avšak nebolo to titulom mzdy. A sumu 300 eur,

ktoré odporca vykazuje ako diéty, neboli diétami, ale za tieto sumy kupoval diaľničné známky. Pokiaľ ide
o dohodu cestovných náhrad vo výške 70 eur uviedol, že odporca toto nechcel podpísať, lebo suma nad
45 eur by podliehala už zdaneniu. Pri tejto dohode bol odporca s navrhovateľom sám. Pokiaľ išlo o platby
výdavkov na služobné cesty, shell karta nebola funkčná od 11.11.2011 do 18.11.2011 a po celú túto dobu
uhrádzal všetky cestovné výdavky z vlastných prostriedkov a doklady boli po ukončení pracovnej cesty

predlžené odporcovi. Vklady na účet vo výške 300 eur dňa 17.11.2011 použil navrhovateľ na zaplatenie
diaľničných poplatkov a parkovného vo Veľkej Británii v dňoch 21.11.2011 - 22.11.2011. Predtým (11.11.
- 17.11. 2011) uhrádzal poplatky zo svojich finančných prostriedkov (v Slovinsku 40,10 eur, v Rakúsku
81,19 eur a v Maďarsku 10,60 eur). Uviedol, že pracovná zmluva neobsahovala dohodu o znížení diét
o 25 %, ide o účelovú výmenu strán zo strany odporcu. V poslednom svojom vyjadrení uviedol, že nikdy

od odporcu neprevzal žiadnu hotovosť ako úhradu cestovných náhrad.

Navrhovateľodôvodnilvýškupožadovanejmzdyzamesiacnovemberadecember2011vovýške323,21
eur (ide o čistú mzdu vypočítanú z minimálneho mzdového základu pre 2.stupeň - hrubá mzda 380,40
eur). Navrhovateľ vychádzal z toho, že v roku 2011 bola nezdaniteľná suma na daňovníka 296,60 eur

mesačne. Počítal s odvodmi za toto obdobie v celkovej sume 50,95 eur (do zdravotnej poisťovne 4%,
t.j.15,21eur,poistenievnezamestnanosti1%,t.j.3,80eur,invalidnépoistenie3%,t.j.11,41eur,starobné
4%, t.j.15,21 eur, nemocenské 1,4%, t. j. 5,32 eur. Daň vypočítal následne takto: 380,40 eur / mesačná
hrubá mzda/ - 50,95 eur /odvody/- 296,60 eur /mesačná nezdaniteľná suma/ = 6,24 eur, t.j. 19% z
32,85 eur /mesačný základ dane pred danením/. Pri mesiaci január 2012 vychádzal z hrubej minimálnej

mzdy vo výške 392,60 eur s nárokom zamestnanca na preplatenie nevyčerpanej dovolenky 3,5 dňa a
zaplatenie tzv. prestojov, spolu v sume 487,41 eur (č.l. 411).

Navrhovateľ odôvodnil výšku požadovaných cestovných náhrad za mesiac november 2011 vo výške
1960 eur a december vo výške 350 eur tým, že vychádzal zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných

náhradách a ústnej dohody so zamestnávateľom (odporcom). Za obdobie 1.11.2011 do 9.1.2012, kedy
bol na pracovnej ceste v zahraničí 33 dní, si uplatnil nárok na zaplatenie cestovných náhrad vo výške
2.310 eur, t.j. 70 eur x 33 dní.Odporca v písomných vyjadreniach súdu uviedol, že navrhovateľ pracoval u odporcu od 1.11.2011 do
12.12.2011 na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.11.2011. Po vykonaní kontroly Inšpektorátom
práce bola mzda navrhovateľa prepočítaná a bola stanovená na výšku 380,40 eur. Odporca poprel, že

by mal s navrhovateľom dohodu vyplácať mu cestovné náhrady 70 eur denne pri zahraničnej pracovnej
ceste, lebo cestovné náhrady sú u neho počítané cez GPS systém. Písomnú výpoveď zo dňa 12.12.2011
odmietol prevziať. Poukázal na podpisy svedkov, ktorí toto odmietnutie prevzatia svojimi podpismi
potvrdili. Mzda vo výške 409,21 eur a cestovné náhrady vo výške 1.046,46 eur boli navrhovateľovi
vyplatené a odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne záväzky. Platby, ktoré mal navrhovateľ platiť na

diaľničné známky a parkoviská, platil skutočne shell kartou alebo firemnou hotovosťou. Súdu predložila
faktúry od Shell Slovakia s.r.o. zo dňa 15.11.2011. 8.11.2011, 29.11.2011, 22.11.2011, 6.12.2011 a
doklad (č.l. 116) o platbe v hotovosti vo výške 99,93 eur - nemecké mýto. Neskôr dňa 9.1.2015 súdu
predložil ďalší dôkaz o vyplatení cestovných náhrad vo výške 509,92 eur, ktorý omylom založil k inému
zamestnancovi a pri kontrole podkladov všetkých zamestnancov tento doklad bol nájdený. Pokiaľ ide o
cestovné náhrady odporca vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ prechádzal cez krajiny Rakúsko,

Nemecko, Belgicko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo a v zmysle zákona o cestovných náhradách je
sadzba cestovných náhrad v týchto krajinách 45 eur na deň okrem Slovinka, kde je sadzba 38 eur
a v Spojenom kráľovstve 37 GBP. Pričom cestovné náhrady krátil o 25%, pretože tvrdil, že sa tak s
navrhovateľom v pracovnej zmluve dohodli.

Svedok E. Y. bol zamestnaný u odporcu a pri výsluchu uviedol, že už u neho nepracuje. Bol na
služobnej ceste asi od 5.12.2011 týždeň, čo znamená, že 12.12.2011 s navrhovateľom nebol u odporcu.
Nasledujúci deň alebo o dva dni sa s navrhovateľom stretli a išli spolu k odporcovi. Odporca sa celý
čas vyhrážal, že im dá výpoveď. V deň stretnutia sa však o skončení pracovného pomeru nebavili
a nedávala im ani žiadne písomné oznámenie, že končí s ním a s navrhovateľom pracovný pomer.

Pred Vianocami jej odporca volal a telefonicky jej oznámil, že končí s ním pracovný pomer a písomné
oznámenie o skončení pracovného pomeru prevzal na pošte 9.1.2012. Na odmene za prácu sa dohodli
tak, že im odporca dá minimálnu mzdu a 70 eur na diéty na deň. To platilo aj pre navrhovateľa. Bolo
to však dohodnuté len ústne. Trvali aj spolu s navrhovateľom na tom, aby to bolo uvedené v písomnej
zmluve, avšak odporca s tým nesúhlasil. Dohodli sa, že mzda bude vyplácaná na účet. Podpis na

oznámení o skončení pracovného pomeru pre navrhovateľa zo dňa 12.12.2011 v časti kde je oznámené,
že navrhovateľ odmietol prevziať túto písomnosť, nie je jeho.

Zo znaleckého posudku č. 39/2012, znalca Q. - Q., D.. D..O..M.., znalecký odbor: Ekonomika a riadenie
podnikov, odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov (súčasťou je aj pracovná zmluva účastníkov

konania, ktorá je totožná s pracovnou zmluvou predloženou navrhovateľom) vyplýva, že navrhovateľ
u odporcu odpracoval za mesiac november 22 dní a za mesiac december 8 dní, čím mu vznikol
nárok na výplatu mzdy za mesiac november a december (znalec vychádzal zo stavu, že ku dňu
12.12.2011 bol ukončený pracovný pomer). Mzda za november 2011 bola splatná dňa 15.12.2011 a za
mesiac december 2011 bola splatná dňa 15.1.2012. Z dodatku č.1 k znaleckému posudku vyplýva, že

navrhovateľovi nebola vyplatená mzda aj napriek tomu, že štatutárny orgán odporcu mal v deň splatnosti
mzdy peňažné prostriedky na ich výplatu, odporca navrhovateľovi mal vyplatiť mzdu vo výške 2.310 eur.

Zo znaleckého posudku č. 36/2013 zo dňa 18.9.2013 znalca W.. W. L., znalca z odporu Písmoznalectvo
vyplýva, že pisateľom Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.12.2011 (suma 870 eur -

prijatie stravného) pravdepodobne nie je navrhovateľ, pričom ide s vysokou pravdepodobnosťou o
napodobnené falzifikáty vytvorené neznámym pisateľom.

Z informácie o výsledku inšpekcie práce zo dňa 27.3.2012 vyplýva, že došlo k porušeniu zákona v tom,
že navrhovateľom vykonávaná pracovná činnosť mala byť zaradená do 2. stupňa náročnosti práce, pre

ktorý bola stanovená minimálna mzda vo výške 380,40 eur. Ďalej je v nej uvedené, že zamestnávateľ
nepreukázal vyplatenie mzdy za odpracované dni v mesiaci november a december 2011 dokladom o
poukázaní mzdy na účet navrhovateľa ani dokladom o vyplatení mzdy v hotovosti.

Zo správy o výsledku inšpekcie práce zo dňa 26.4.2012 vyplýva, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce

sa skončenia pracovného pomeru musia byť doručené ako doporučená zásielka zamestnancovi. Deň
prevzatia zásielky o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe je dňom ukončenia pracovného
pomeru, t.j. 9.1.2012.Z výpisu obratov na účte navrhovateľa vyplýva, že dňa 12.4.2012 vložil odporca na jeho účet sumu
215,70 eur bez špecifikácie, dňa 17.11.2011 sumu 200 eur tiež bez špecifikácie a dňa 17.11.2011 100
eur bez špecifikácie. Ďalej z neho vyplýva, že navrhovateľ platil cestovné výdavky dňa 14.11.2011 vo

výške 10,60 eur, 9.11.2011 vo výške 24,46 eur a 20,51 eur, dňa 17.11.2011 vo výške 200 eur a 99,93
eur (č.l. 12-14).

Zlistinyoznačenejakoskončeniepracovnéhopomeruvskúšobnejdobezodňa12.12.2011(predloženej
odporcom) vyplýva, že navrhovateľ odmietol prevziať túto listinu a dva nečitateľné podpisy sú k tomuto

vyhláseniu priradené.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany zo dňa 4.9.2014 (právoplatným dňa 11.10.2014) vyplýva,
že C. B., L.. X.X.XXXX bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa
§ 214 ods. 1 Trestného zákona, na to skutkovom základe, že ako štatutárny orgán právnickej osoby
- spoločnosti Mive - trans, s.r.o. so sídlom Bučany 60, IČO: 45 653 747, nevyplatila mzdu za mesiac

november 2011 vo výške 364,23 eur, splatnú k 12.12.2011 a mzdu za mesiac december 2011 vo výške
44,98 eur, splatnú k 12.12.2011 zamestnancovi J. E.K., L.. XX.X.XXXX, J. X., X. XXX/XX, i keď mala
prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti spoločnosti, čím
spôsobila J. E. škodu vo výške 409,21 eur a tiež nevyplatila mzdu za mesiac november 2011 vo výške
272,79 eur, splatnú k 28.11.2011 zamestnancovi D. L., L.. XX.XX.XXXX, bytom P., G. XXXX/XX, i keď

mala finančné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti
spoločnosti, čím spôsobila D. L. škodu vo výške 272,79 eur.

Z obsahu výplatnej pásky vystavenej odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľovi za november a
december 2011 súd zistil, že odporca mu vyúčtoval mzdu za obdobie november vo výške 364,23 eur a

december 44,98 eur, keď mu od 6.12.do 12.12.2011 vykázal absenciu. Vo výplatnej páske uviedol hrubú
mzdu 380,40 eur. Z výplatnej pásky, ktorá bola vyhotovená najprv odporcom za mesiac december 2011
(keď ešte odporca nesprávne uvádzal výšku minimálnej mzdy - 320 eur) žiadna absencia navrhovateľa
nevyplýva (č.l. 66).

Z obsahu záznamu z karty vodiča ( čl. 374-397) spolu s výpočtom odporcu (č.l. 41) mal súd preukázané,
že od 3.11.2011 do 14.11.2011 (17 dní) jazdil navrhovateľ na trase Rakúsko - Anglicko, od 17.11.2011
do 30.11.2011 (19 dní) jazdil navrhovateľ na trase Rakúsko - Anglicko a od 1.12.2011 do 5.12.2011 (5
dní) jazdil navrhovateľ Anglicko - Rakúsko.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.12.2011 vyplýva, že navrhovateľ prevzal mzdu za
mesiac december vo výške 100,79 eur. Z potvrdení zo banky Slovenská sporiteľňa, a.s. vyplýva, že
odporca vložil na účet navrhovateľa dňa 17.11.2011 najprv sumu 200 eur a potom 100 eur a dňa
12.4.2012 sumu 215,70 eur. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.12.2011 vyplýva, že
navrhovateľ mal prevziať od odporcu ako stravné so výške 870 eur (v trestnom konaní preukázané,

že podpis na tejto listine je s vysokou pravdepodobnosťou neznámej osoby a nie je to navrhovateľov
podpis, pozn.súdu).

Právna zástupkyňa navrhovateľa aj v záverečnom vyjadrení zotrvala na návrhu v celom rozsahu.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákonníka práce v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré
nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné

(1). Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla
aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť (2).

Podľa § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k
tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na

dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas
celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.Podľa § 102 Zákonníka práce pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého
trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho
roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.

Podľa § 105 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok
ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu

aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny
rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

Podľa § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu (1). Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované
v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy

z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. (2).

Podľa§119ods.1Zákonníkaprácemzdanesmiebyťnižšiaakominimálnamzdaustanovenáosobitným

predpisom.

Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného

pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho
mzdovéhonároku,zamestnávateľposkytnezamestnancovidoplatokvsumerozdielumedzidosiahnutou
mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému
pracovnému miestu.

Podľa § 129 ods. 1,3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej
zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť
výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o cestovných náhradách“) zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3)
alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území
Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebenasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej
zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie
však za jeden mesiac.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o cestovných náhradách základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej
mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo financií").

Podľa § 13 ods. 3 zákona o cestovných náhradách základné sadzby stravného v eurách alebo v
cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií
po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a
nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s
využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo

iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

Podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia
Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške
25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške

50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej
sadzby stravného.

Podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny
deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v

ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni
rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej
mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci
čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16).

Podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri
zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1
písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40% stravného ustanoveného podľa §
13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny ( § 12) alebo

po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca ( § 3
ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Podľa § 34 zákona o cestovných náhradách náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať.
Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na

poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých
sapaušálnasumaurčila,jezamestnávateľpovinnýtútosumupreskúmaťaupraviť.Privýpočtepaušálnej
sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené
záujmy.

Podľa § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných
dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca,
ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo
vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 482/2010 Z. z. ( účinné od 1.1.2011), základné
sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok 2011
ustanovuje: Rakúsko: 45 eur, Nemecko: 45 eur, Belgicko: 45 eur, Slovinsko 38 eur a Spojené kráľovstvo:

37 anglických libier.

Po prepočítaní na euro ku koncu decembra 2011 a január 2012 (kedy boli cestovné náhrady splatné) 37
anglických libier predstavuje sumu 44,30 eur (31.12.2011) a sumu 44,31 eur (31.1.2012).Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného od 1. januára 2009), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB v čase od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola 1%.

Predmetom sporu je zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1.11.2011 do 9.1.2012 v sume 817,34 eur
(6,72 eur november 2011, 323,21 eur december 2011 a 487,41 eur január 2012) cestovných náhrad vo

výške 2.310 eur a náhrad za výdavky na služobnej ceste vo výške 210,64 eur.

Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov ale i listinnými dôkazmi, tieto dôkazy vyhodnocoval
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd mal preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u
odporcu od 1.11.2011, lebo tento dátum mal s odporcom dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracoval

akošofér.Malidohodnutúskúšobnúdobu3mesiace.Zmluvnéstranymalidohodnutúzákladnúmesačnú
tarifnú mzdu 320 eur, ktorá však bola v rozpore s minimálnou mzdou, ktorá bola v novembri a decembri
2011 vo výške 380,40 eur a január 2012 vo výške 392,60 eur a jej splatnosť mali dohodnutú k 30. dňu
v mesiaci po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Pracovná zmluva neobsahuje dohodu o výške
stravného pri zahraničnej pracovnej ceste podľa § 13 z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v

znení neskorších predpisov zníženého o 25 %. Odporca bol niekoľkokrát vyzvaný, aby súdu predložil
originál pracovnej zmluvy, nakoľko navrhovateľ súdu predložil iné znenie pracovnej zmluvy. Odporca na
výzvu súdu nereagoval a súdu pracovnú zmluvu v originálnom vyhotovení nepredložil.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

(§ 42 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce)

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti,
ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto
výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové

podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce)

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci konania si v pracovnej zmluve dohodli
mzdové podmienky vo výške základnej mesačnej tarifnej mzdy 320 eur, ktorá nebola v súlade s
minimálnou mzdou aj podľa výsledku kontroly inšpekcie práce. Súčasťou zmluvy nebola žiadna dohoda

o cestovných náhradách 70 eur na deň.

Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach účastníkov ohľadom dátumu skončenia pracovného pomeru, súd sa
musel vysporiadať s predbežnou otázkou, kedy bol vlastne skončený pracovný pomer navrhovateľa u
odporcu v skúšobnej dobe.

Súd vychádzal z toho, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk, pritom účinky listiny týkajúcej
sa skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe začínajú plynúť práve doručením listiny. Súd mal
preukázané, že navrhovateľ prevzal od odporcu listinu o skončení pracovného pomeru poštou dňa

9.1.2012. Preto dospel súd k záveru, že v tento deň sa v rámci skúšobnej doby skončil pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu. Z toho vyplýva, že pracovný pomer nemohol skončiť k 12.12.2011,
lebo pracovný pomer nie je možné skončiť spätne. Odporca tu nepreukázal, žeby svedok Y. spolu
s navrhovateľom boli u neho dňa 12.12.2011, kedy navrhovateľ odmietol prevziať listinu o skončení
pracovného pomeru. Jednak preto, lebo bolo preukázané, že svedok len v deň 12.12.2011 končil prácu

a v tento deň sa nemohol dostaviť s navrhovateľom k odporcovi a jednak preto, lebo ani po výzve
súdu odporca neoznačil svedkov, ktorí údajne mali podpísať listinu o skončení pracovného pomeru
s tým, že navrhovateľ ju odmietol prevziať. Súd tieto tvrdenia označil ako za účelové. Tu je ešte
potrebné uviesť, že aj keď odporca v listine uvádza, že pracovný pomer má skončiť v skúšobnej dobeku dňu 12.12.2011, podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce písomné oznámenie o skončení pracovného
pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný
pomer skončiť. I keď táto lehota má len poriadkový charakter, nevyhnutným ku skončeniu pracovného

pomeru k uvádzanému dátumu bolo doručenie listiny o skončení pracovného pomeru navrhovateľovi
najneskôr k tomuto dátumu, t.j. ku dňu 12.12.2011, čo sa nestalo. Preto pracovný pomer skončil ku
dňu doručenia písomnosti o jeho skončení navrhovateľovi, ešte pred uplynutím skúšobnej doby. Ku
skončeniu pracovného pomeru spätne, teda pred nastaním jeho účinkov doručením, dôjsť nemôže.

Súd sa musel ďalej vyporiadať s rozdielnymi tvrdeniami účastníkov ohľadom uhradenia mzdy a
cestovných náhrad navrhovateľovi. Navrhovateľ za mesiac november žiadal priznať nárok na vyplatenie
mzdy v sume 6,72 eur, keď mu prislúchala mzda vo výške 323,21 eur (mínus 100,79 eur - výdavkový
pokladničný doklad zo dňa 12.12.2011, mínus 215,70 eur vklad v hotovosti na účet navrhovateľa zo
dňa 12.4.2012). Ďalšie platby navrhovateľ poprel, avšak odporca tvrdil opak. Podľa vyjadrenia odporcu
spoločnosť Mive-trans s.r.o. ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu za obdobie 11/2011 a

12/2011vhotovostianaúčeturčenýnavrhovateľommubolivloženésumy(okremtých,ktorésizapočítal
navrhovateľ na výplatu mzdy): dňa 17.1.2011 vo výške 300 eur a dňa 6.12.2011 v sume 870 eur. Stravné
vo výške 509,92 eur malo byť navrhovateľovi vyplatené podľa listiny, ktorú odporca súdu predložil až
dňa 9.1.2015 s vysvetlením, že omylom táto listina bola založená u iného zamestnanca. Súd od neho
žiadal, aby predložil iné listiny preukazujúce pravdivosť tohto tvrdenia, odporca sa však súdu nevyjadril

a na výzvu ani tvrdenia navrhovateľa nereagoval. Súd túto listinu vyhodnotil ako nedôveryhodnú aj s
poukazom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že pisateľom listiny označenej ako Výdavkový
pokladničný doklad zo dňa 6.12.2011 (suma 870 eur - prijatie stravného) pravdepodobne nie je
navrhovateľ, pričom ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobnené falzifikáty vytvorené neznámym
pisateľom. Pokiaľ ide o sumy 300 eur tieto si navrhovateľ započítal do výdavkov, ktoré mal v súvislosti s

cestou, keď musel platiť výdavky odporcu zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Z potvrdení (č.l.
46-47) súdu jedine vyplýva, že sumy 200 eur a 100 eur vkladala C. B. a neuviedla účel, pre ktorý peniaze
vkladala. Odporca nepresvedčil súd svojim tvrdením, že ide o časť mzdy vyplatenej na účet. Z obsahu
pracovnej zmluvy jasne vyplýva výplatný termín a súd nemá za to, že odporca posielal mzdu ešte pred
jej splatnosťou. Navrhovateľ začal u odporcu pracovať dňa 1.11.2011 a je nanajvýš pozoruhodné, žeby

odporca dňa 17.11.2011 už vyplatil časť mzdy vo výške 300 eur na účet navrhovateľa, keď v tom čase
pre odporcu nepracoval ani celý mesiac a hrubá mzda mala činiť výšku 320 eur mesačne.

Ztýchtodôvodovsisúdustálil,žedoposiaľbolanavrhovateľoviodporcomvyplatenámzdazaobdobieod
1.11.2011do9.1.2012vovýške316,49eur(100,79eur-č.l.45a215,70eur-č.l.48).Tiežnavrhovateľovi

neboli vyplatené výdavky, ktoré na ceste platil za odporcu (okrem sumy 300 eur zo dňa 17.11.2011).

Pracovný pomer u odporcu trval od 1.11.2011 do 9.1.2012, preto sa navrhovateľ domáha vyplatenia
mzdy oprávnene za toto obdobie. Pri výpočte mzdy za toto obdobie súd vychádzal z minimálnejj
mesačnej hrubej mzdy za rok 2011 vo výške 380,40 eur a január 392,60 eur. Účastníci konania mali

v pracovnej zmluve dohodnutý pracovný čas 40 hodín týždenne (8 hodín x 5 dní), pričom za obdobie
od 1.11.2012 do 30.11.2011 navrhovateľ pri výpočte vychádzal z počtu 176 hodín. V roku 2011 bola
nezdaniteľná suma na daňovníka 296,60 eur mesačne a odvody vo vzťahu k navrhovateľovi celkovej
sume 50,95 eur (do zdravotnej poisťovne 4%, t.j.15,21 eur, poistenie v nezamestnanosti 1%, t.j. 3,80
eur, invalidné poistenie 3%, t. j. 11,41 eur, starobné 4%, t.j.15,12 eur, nemocenské 1,4%, t. j. 5,32 eur).

Daň vypočítal súd z vyššie uvádzaných veličín tak, že od hrubej mesačnej mzdy navrhovateľa v sume
380,40 eur odpočítal odvody 50,95 eur a mesačnú nezdaniteľnú sumu 296,60 eur a vyšla mu suma
6,24 eur. Z týchto výpočtov súdu vyplynulo, že navrhovateľ sa oprávnene domáha vyplatenia mzdy za
čas od 1.11.2011 do 30.11.2011 vo výške 323,21 eur. To isté platí aj pre mesiac december 2011. Čo
znamená, že aj za tento mesiac sa navrhovateľ oprávnene domáha vyplatenia mzdy za čas od 1.12.2011

do 31.12.2011 vo výške 323,21 eur.

Za obdobie od 1.1.2012 do 9.1.2012 súd pri výpočte vychádzal z počtu 48 hodín (6 dní). V roku 2012
bola nezdaniteľná suma na daňovníka 303,72 eur mesačne (ročne 3644,74 eur) a odvody vo vzťahu
k navrhovateľovi celkovej sume 52,58 eur ( do zdravotnej poisťovne 4%, t.j.15,70 eur, poistenie v

nezamestnanosti 1%, t.j. 3,92 eur, invalidné poistenie 3%, t. j. 11,77 eur, starobné 4%, t.j.15,70 eur,
nemocenské 1,4%, t. j. 5,49 eur). Daň vypočítal súd z vyššie uvádzaných veličín tak, že od hrubej
mesačnej mzdy navrhovateľa v sume 392,60 eur odpočítal odvody 52,58 eur a mesačnú nezdaniteľnú
sumu 303,72 eur a vyšla mu suma 6,89 eur. Z týchto výpočtov súdu vyplynulo, že navrhovateľovipatrí vyplatenie mzdy za čas od 1.1.2012 do 9.1.2012 vo výške 90,72 eur (čistá mesačná mzda
333,13 eur/176 hodín = 1,89 eur; 1,89 eur x počet odpracovaných hodín 48 = 90,72 eur). Súd sa
nestotožnil s výpočtom, ktorý navrhovateľ predložil súdu, keď vychádzal zo skutočnosti, že od 1.1.2012

do 9.1.2012 išlo o prestoje (nepridelená práca). Podľa názoru súdu o prestoj nešlo, pretože podľa § 142
ods. 1 Zákonníka práce o prestoj pôjde vtedy, ak ide v podstate o nepredvídateľnú prekážku na strane
zamestnávateľa. Zamestnávateľ prácu zamestnancovi neprideľoval, lebo mal za to, že pracovný pomer
skončil dňom 12.12.2011.

Navrhovateľovi vznikol nárok na preplatenie dovolenky v zmysle § 101 Zákonníka práce 3,5 dňa, t.j. 28
hodín a to v sume priemerného zárobku zamestnanca. Priemerný čistý hodinový zárobok navrhovateľa
bol vo výške 1,84 eur (323,21 eur / 176 hodín), t.j. spolu 51,52 eur (1,84 eur x 28 hodín).

Navrhovateľovi tak vznikol nárok na vyplatenie mzdy vo výške 788,66 (november 2011 vo výške
323,21 eur, december 2011 vo výške 323,21 eur a január vo výške 90,72 eur + 51,52 eur náhrada za

nevyčerpanú dovolenku). Podľa názoru súdu si tak navrhovateľ nesprávne vypočítal mzdu za január
2012 (č.l. 411). Odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 100,79 eur a 215,70 eur, ktoré si navrhovateľ
odpočítal zo mzdy za november 2011 a tak odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 472,17 eur
(788,66 eur - 100,79 eur - 215,70 eur).

Navrhovateľ žiada priznať cestovné náhrady za november vo výške 1960 eur (28 dní x 70 eur) a
december vo výške 350 eur (5 dní x 70 eur). Súd ustálil, že pracovná zmluva neobsahuje dohodu o
znížení cestovných náhrad o 25 %, nakoľko odporca nepredložil súdu originál pracovnej zmluvy, ktorá
by takéto ustanovenie obsahovala a navyše aj z pripojeného spisu ako aj znaleckého posudku vyplýva,
že súd vychádzal z pracovnej zmluvy predloženej navrhovateľom. Podľa názoru súdu odporca vymenil

list pracovnej zmluvy a úmyselne chcel plniť menej ako sa účastníci konania dohodli, resp. menej ako
navrhovateľovi prináleží podľa zákona o cestovných náhradách.

Navrhovateľ v návrhu žiadal vychádzať pri cestovných náhradách zo sumy 70 eur denne, ale nakoľko
neboli dohodnuté v písomnej forme v rámci obligatórnych náležitostí, súd na jeho žiadosť neprihliadal.

Navrhovateľ sa snažil preukázať súdu, že mal dohodu na cestovných náhradách 70 eur mesačne aj
svedeckou výpoveďou Vladimíra Hreška, ale neuniesol dôkazné bremeno v tomto tvrdení. Je viac než
pravdepodobné, že pri takomto druhu práce je dohodnutá minimálna mzda skutočne nízkou odmenou,
avšak tieto mzdové podmienky neboli dohodnuté v písomnej forme. Podľa Zákonníka práce mzdové
podmienky musia byť dohodnuté v písomnej forme. Zákonník práce nedodržanie týchto ustanovení

nesankcionuje neplatnosťou. Podľa názoru súdu však takáto dohoda („tzv. „čierna mzda“) nemôže
požívaťsúdnuochranuajenevymožiteľnásúdnoucestou.Vneprospechnavrhovateľasvedčilotvrdenie,
že pri jeho dohode s odporcom nebol nikto prítomný. Súd tak ustálil, že u odporcu ako zamestnávateľa
nebolo ani bežným či obvyklým vyplácať pri takomto druhu práce sumu 70 eur mimo dohody o mzdových
podmienkach v pracovnej zmluve. Podľa názoru súdu ani nešlo o dohodu o cestovných náhradách, ale o

tzv. čiernu mzdu, ktorá mala byť vyplácaná nad výšku cestovných náhrad, ktoré by patrili zamestnancom
vo výške, ktorá je v súlade so zákonom. Z týchto všetkých dôvodov súd vyhodnotil návrh v časti
uplatnených cestovných náhrad 70 eur na deň ako nedôvodný.

Súd mal z karty vodiča preukázané, že navrhovateľ ako vodič jazdil mimo Slovenskej republiky v

období od 3.11.2011 do 14.11.2011 (nie do 15.11.2011 ako uvádza navrhovateľ) a od 17.11.2011 (nie
od 16.11.2011 ako uvádza navrhovateľ) do 30.11.2011 a od 1.12.2011 do 5.12.2011, pritom pracovný
pomer trval od 1.11.2011 do 9.1.2012. V dňoch 15.11.2011 a 16.11.2011 sa navrhovateľ nachádzal na
území Slovenskej republiky. Preto má nárok na cestovné náhrady v zmysle § 13 ods. 4 z. č. 283/2002
Z. z. v znení neskorších predpisov v nekrátenej forme za celé obdobie trvania pracovného pomeru

u odporcu. Od 3.11.-14.11.2011 bol na zahraničnej pracovnej ceste, prechádzal cez krajiny Rakúsko,
Nemecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Slovinsko. V zmysle citovaného
zákona o cestovných náhradách je sadzba cestovných náhrad v týchto krajinách 45 eur na deň okrem
Slovinska, v Slovinsku sadzba cestovných náhrad na deň je 38 eur, v Spojenom kráľovstve 37 GBP, v
prepočte na euro 44,30 eur. Pri počte 5 dní pracovnej cesty v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Belgicko,

Francúzsko) x 45 eur na deň, pri počte 3 dní pracovnej cesty v Spojenom kráľovstve x 44,30 eur a pri
počte 4 dní pracovnej cesty v Slovinsku x 38 eur súd zistil, že navrhovateľ má nárok na cestovné náhrady
za obdobie od 3.11.2011 do 14.11.2011 v sume 509,90 eur.Od 17.11.2011 - 30.11.2011 bol na zahraničnej pracovnej ceste, prechádzal cez krajiny Rakúsko,
Nemecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Belgicko, Rakúsko, Slovinsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo.
V zmysle citovaného zákona o cestovných náhradách je sadzba cestovných náhrad v týchto krajinách

45 eur na deň okrem Slovinska, v Slovinsku sadzba cestovných náhrad na deň je 38 eur, v Spojenom
kráľovstve 37 GBP, v prepočte na euro 44,30 eur. Pri počte 5 dní pracovnej cesty v zahraničí (Rakúsko,
Nemecko, Belgicko, Francúzsko) x 45 eur na deň, pri počte 5 dní pracovnej cesty v Spojenom kráľovstve
x 44,30 eur a pri počte 4 dní pracovnej cesty v Slovinsku x 38 eur súd zistil, že navrhovateľ má nárok
na cestovné náhrady za obdobie od 17.11.2011 do 30.11.2011 v sume 598,50 eur.

Od 1.12.2011-5.12.2011 bol na zahraničnej pracovnej ceste, prechádzal cez krajiny Spojené kráľovstvo,
Nemecko, Rakúsko, Slovinsko. V zmysle citovaného zákona o cestovných náhradách je sadzba
cestovných náhrad v týchto krajinách 45 eur na deň okrem Slovinska, v Slovinsku sadzba cestovných
náhrad na deň je 38 eur, v Spojenom kráľovstve 37 GBP, v prepočte na euro 44,31 eur. Pri počte 2 dní
pracovnej cesty v zahraničí (Rakúsko, Nemecko) x 45 eur na deň, pri počte 1 dňa pracovnej cesty v

Spojenom kráľovstve x 44,31 eur a pri počte 2 dní pracovnej cesty v Slovinsku x 38 eur súd zistil, že
navrhovateľ má nárok na cestovné náhrady za obdobie od 1.12.2011 do 5.12.2011 v sume 210,31 eur.

Za deň 15.11.2011 patrí navrhovateľovi stravné vo výške 3,80 eur v zmysle § 5 zákona o cestovných
náhradách, tak ako uvádza odporca (č.l. 400).

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu o vyplatenie cestovných výdavkov. Podľa tvrdenia
navrhovateľa cestovné výdavky, ktoré hradil sám z vlastných finančných prostriedkov a v hotovosti
sú vo výške 510,64 eur, pričom odporca mu na účet vložil 300 eur a tak žiadal, aby mu súd priznal
náhradu cestovných výdavkov vo výške 210,64 eur. Z výpisu obratov na účte navrhovateľa vyplýva, že

odporca dňa 17.11.2011 vložil na účet navrhovateľa sumu 200 eur a 100 eur. Ďalej z neho vyplýva, že
navrhovateľ platil cestovné výdavky dňa 14.11.2011 vo výške 10,60 eur, 9.11.2011 vo výške 24,46 eur
a 20,51 eur, dňa 17.11.2011 vo výške 200 eur a 99,93 eur. Platba kartou z účtu navrhovateľa vo výške
24,45 eur a 24,50 eur preukázaná nebola. Navrhovateľ preukázal platby v hotovosti vo výške 81,19
eur (diaľničné poplatky Rakúsko dňa 14.11.2011 vo výške 75 eur a 6,19 eur, č.l. 423-424). Poplatok

za použitie diaľničného mosta vo veľkej Británii v sume 25 eur preukázaný nebol. Navrhovateľovi tak
vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške 436,69 eur. Odporca uhradil sumu 300 eur,
preto súd v tejto časti priznal navrhovateľovi nárok vo výške 136,69 eur.

Čiže celkovo od 1.11.2011 do 9.1.20.2012 navrhovateľovi vznikol nárok na cestovné náhrady v sume

1.322,51 eur, ktorú sumu mu súd priznal spolu s nárokom na mzdu v sume 472,17 eur a nárokom na
náhradu cestovných výdavkov v sume 136,69 eur. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd vyhovel návrhu
v časti 1.931,37 eur a vo zvyšku návrh zamietol.

Súd navrhovateľovi priznal i ním uplatnený zákonný úrok z omeškania 9% ročne. Zo sumy 222,42

eur (mzda za november mínus 100,79 eur) od 31.12.2011 (nie od 16.12.2011, pretože mzda bola
splatná v 30.deň, nie 15.deň, porovnaj č.l. 357) do 12.4.2012, keď odporca zaplatil 215,70 eur na účet
navrhovateľa, zo sumy 6,72 eur (222,42 eur mínus 215,70 eur) od 12.4.2012 do zaplatenia, zo sumy
323,21 eur od 31.1.2012 do zaplatenia (mzda splatná 30.1.2012), zo sumy 142,24 eur od 16.2.2012 do
zaplatenia (splatnosť mzdy pri skončení pracovného pomeru bola podľa názoru súdu dňa 30.1.2012,

súd viazaný návrhom priznal úrok len od 16.2.2012 ako žiadal navrhovateľ), lebo v zmysle § 129 ods.3
Zákonníka práce sa stala mzda splatnou 30.12.2011, 30.1.2012, keďže pracovný pomer sa skončil k
9.1.2012.

Splatnosť náhrad v zmysle § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách nastala koncom kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keďže inak dohodnuté nebolo v pracovnej zmluve.
Preto súd úrok z vypočítaných náhrad za november od 2011 priznal od 1.1.2012, december od 1.2.2012.

Keďže navrhovateľ si nesprávne uplatnil splatnosť mzdy a cestovných náhrad, súd aj v tejto časti
príslušenstva, návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 1.931,37 eur a vo zvyšnej časti konania bol
neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 58 %(1.931,37 eur : 3.337,98 eur x 100) a hrubý úspech odporcu v rozsahu 42 % (100 % - 58 %) a tým daný
prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 16 % (85 % - 15 %), čo v konečnom dôsledku znamená
právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri

plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia
v sume 2.613,53 eur, a to za 13 úkonov právnej služby á 131,13 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd - návrh zo dňa 22.11.2012, účasť na pojednávaniach 17.1.2013, 14.2.2013,
28.3.2013, 12.12.2013, 14.11.2014, 16.1.2015, 24.4.2015, vyjadrenie na súd dňa 22.3.2013, 6.5.2013,
7.1.2015 a 29.1.2015 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 1 x 1/4 zo sumy

131,13 eur, t.j. 32,78 eur v zmysle § 14 ods. 5 citovanej vyhlášky (účasť na odročenom pojednávaní dňa
6.3.2014),2-krátrežijnýpaušálá7,63eur(r.2012),6-krátrežijnýpaušálá7,81Eur(r.2013),2-krátrežijný
paušál á 8,04 eur a 4-krát režijný paušál á 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhrada za
stratučasupodľa§17ods.1citovanejvyhláškyprem.časTrenčín -Trnavaaspäť17.1.2013,14.2.2013,
28.3.2013, 12.12.2013, 6.3.2014, 14.11.2014, 16.1.2015 a 24.4.2015 - 4 x 52,04 eur (v r. 2013: 4x 13,01
eur), 2 x 53,60 eur (v r. 2014: 4x 13,40 eur), 2 x 55,92 eur (v r. 2015: 4x 13,98 eur), náhrada cestovného

Trenčín-X. - Trnava a späť za účelom účasti na pojednávaní dňa 17.1.2013 v sume 43,29 eur, dňa
14.2.2013 v sume 43,21 eur, dňa 43,16 eur, dňa 12.12.2013 42,86 eur, dňa 6.3.2014 v sume 42,70 eur,
dňa 14.11.2014 v sume 42,18 eur, dňa 16.1.2015 v sume 39,85 eur a dňa 24.4.2015 v sume 39,85 eur
(spotreba PHM - priemerná spotreba 4,6/100 x cena PHM, základná náhrada za použitie MV - 1 km á
0,183 eur, Trenčín - X. - Trnava a späť), a náhrady iných trov konania v sume 260 eur, čo predstavuje

náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu (200 eur) a výdavkov spojených
za spracovanie mzdy (faktúra č.k. 449 na sumu 60 eur). Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa
v rozsahu 16 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v sume 459,76 eur, ktorá
pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 418,16 eur (16 % z 2.613,53 eur) a náhrady
iných trov konania v sume 41,60 eur (16 % z 260 eur), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca

povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa.

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny za účasť na pojednávaní dňa 6.3.2014, pretože za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č.

655/2004 Z.z. A toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto
práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.