Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/439/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244825
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr. H. R., J.
X, X., zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30
844 789, o zaplatenie náhrady škody 4.848,53 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 16C/210/2011-110, zo dňa 20.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka proti odporkyni
domáhalazaplateniasumy4.848,53eurasprísl.predstavujúcejnáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP"). Ďalej súd prvého stupňa rozhodol,
že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) O.s.p. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.
1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.)., keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v
žalobe mal za zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania súd

prvého stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil
družstvu Prospekt investície, pri ktorom družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným
úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad PDSI v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil
o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len zákon č. 566/2001 Z.z.).
Prílohou žiadosti družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze družstva zo dňa 9.1.2003, podľa
ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z

družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu,
ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad
PDSI upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených
v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkovýchhodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale
nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo družstvo s obchodníkom s CP

Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio
družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %
ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“)
na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za
porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej
banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa
7.5.2008, č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS

rozhodnutímzodňa20.8.2008,č.OPK-9750-5/2007,uložilaobchodníkovisCPopätovnepokutu,atovo
výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b)
zákona č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa
§ 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie investičnej služby podľa § 6

ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59
ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa
§ 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní
výpovede obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 družstvo požiadalo listom zo
dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac,

že výpoveďou zmluvy sa PDSI dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval
pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od
existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich
členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm
prijatých od svojich členov. PDSI poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s CP

spôsobil družstvu pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20
miliónoveur.Listomzodňa23.4.2010žiadalodružstvoNBSozjednanienápravyvčinnostiobchodníkas
CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany
NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS
listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva

družstva a aj družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k
zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením PDSI zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná
finančná správa za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila družstvo listom zo
dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok

2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo PDSI zo dňa 30.7.2010, pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo družstva za rok 2009, nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na
základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako

bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným

trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu
bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä družstva,
vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s CP. Rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2

písm. a), § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7
zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková
rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011. NBS oznámila
na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím zo dňa26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť PDSI o schválenie dodatku k
Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov,
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada

NárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa7.12.2010,č.GUV-1744/2010.Uvedenýmrozhodnutiam
predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu
investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím
zo dňa 10.5.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a)
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č.

ODT-10890-4/2010, NBS zakázala družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte
investície družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva nastali také
zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k náprave a k

tomu, aby stav družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej
webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. NBS
po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok,
ktorýbymoholnaplniťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,podaladňa27.7.2010trestnéoznámenie
na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava. Listom zo dňa 26.4.2007 vyzvala

NBS v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom v spojení s §
126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. družstvo o predloženie a) všeobecnej informácie o investičnej
stratégii a štruktúre aktív družstva a kto aktíva spravuje, b) štruktúry majetku družstva k 31.12.2005 a
31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné
aktíva a štruktúry záväzkov družstva, c) zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva

nakúpenéazmajetkupredanéinvestičnénástrojeainécennépapierezarok2005a2006sinformáciou,
akým spôsobom boli obchody vykonávané. PDSI listom zo dňa 9.5.2008 a s listom zo dňa 20.8.2007
predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006 a listom zo dňa 2.6.2008
reagovalo i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa
8.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov

a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila,
že majetok vložený do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a
DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle
prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala
prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta CI

HOLDING, a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby
sa v aktívach družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich
sa v skupine CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila
NBS zosúladiť štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007
a PDSI sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007.

V rámci reakcie splnomocnený zástupca družstva Mgr. I. V. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami

a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa
29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch
samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie
zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Vo vzťahu k obchodníkovi s CP, z listinných dokladov súd prvého stupňa zistil, že PDSI vo vyjadrení
zo dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície
portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s
CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010

v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 družstvo oznámilo obchodníkovi
s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za
závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne
obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listomzo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.

Listom zo dňa 18.5.2010 PDSI vyzvalo obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny
vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál
2010, nakoľko portfólio družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 percentnú úroveň a bolo
vo výraznej strate.

Z obsahu spisu sp. zn. 19C 56/2011 súd prvého stupňa zistil, že sa týka právnej veci navrhovateľa:
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKO INVESTÍCIE proti odporcovi SR - Národná banka Slovenska
o náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eura s prísl. spôsobnej nesprávnym úradným postupom NBS
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Návrh bol súdu doručený dňa 18.4.2011 a bol odôvodnený tým, že
navrhovateľ ktorého právnou formou je družstvo, ktoré v zmysle § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka
je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania

hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov, združoval svojich členov a ich finančné
prostriedky s cieľom zabezpečiť pre členov bezpečné a výhodné zhodnocovanie ich členských vkladov
do majetkových hodnôt a súčasne s cieľom poskytovať im členské výhody a služby. Navrhovateľ ako
vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt požiadal NBS o schválenie ponuky a NBS verejnú
ponuku majetkových hodnôt navrhovateľa schválila. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.2.2002 a

doplnený Dodatkom zo dňa 21.3.2003 a zo dňa 3.6.2008. Medzi podstatnými náležitosťami Prospektu
investície bola aj Zmluva o správe portfólia cenných papierov, nahradená Zmluvou o poradenskej
činnosti zo dňa 23.1.2004 a následne Zmluvou o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008. Navrhovateľ namietal
nesprávny úradný postup NBS, keď NBS a) pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s CP, ktorý
vykonával pre navrhovateľa činnosť podľa Zmluvy zistiac závažné a podstatné nedostatky v činnosti

obchodníka s CP neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu zistených nedostatkov a ani
na ich zamedzenie do budúcna, pričom musela vedieť, že zistené nedostatky zasahujú do práv a
právom chránených záujmov navrhovateľa ako klienta Obchodníka s CP; b) vo vzťahu k navrhovateľke
nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na jeho majetku, najmä navrhovateľa
neupozornila včas na riziká vyplývajúce pre navrhovateľa z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení,

aby mohol ochrániť svoje investície; c) nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP na základe
podnetunavrhovateľaz15.4.2010,keďsanavrhovateľdostaldozložitejsituácievsúvislostisvýpoveďou
Zmluvy zo strany Obchodníka s CP, NBS neurobila opatrenia a nezasiahla a tým zbytočnými prieťahmi,
spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu navrhovateľa, d)
nereagovala na list navrhovateľa zo dňa 26.4.2010, ktorým navrhovateľ podal podnet na vyhlásenie

Obchodníka s CP za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom a spôsobila,, že navrhovateľ si
nemohol uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u Garančného fondu investícií; e)
inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Obchodníkovi
s CP vhodné opatrenia (sankcie) ktorými by zabezpečila, že Obchodník s CP by nemohol nakladať
so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa aj keď vedela, že

Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. V dôsledku nesprávneho úradného postupu
si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eura, ktorá je určená ako skutočná
škoda v sume 26.575.807,88 eura a ako ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eura. Výška skutočnej
škody 26.575.807,88 eura pozostáva zo sumy 19.649.001,52 eura, ktorú Obchodník s CP prijal od
navrhovateľa ako klienta (t.j. boli mu zverené) a predstavuje základné imanie navrhovateľa tvorené

členskými vkladmi členov, ktoré boli na bankových účtoch navrhovateľa a ktoré mal Obchodník s
CP k dispozícii na účtoch navrhovateľa na zhodnotenie podľa Zmluvy, zo sumy 1.571.920,12 eura,
ktorá predstavuje zhodnotenie 8% p.a. zo sumy 19.649.001,52 eura, zo sumy 4.958.228 eur, ktorá
pozostáva z peňažných prostriedkov prijatých navrhovateľkou a zverených Obchodníkovi s CP za
predané krátkodobé zmenky navrhovateľa v sume 1.797.145 eur a z peňažných prostriedkov prijatých

za dlhodobé zmenky navrhovateľa v sume 3.161.083 eur, zo sumy 396.658,24 eura, ktorá predstavuje
zhodnotenie 8% p.a. zo sumy 4.958.228 eur. Vo veci nie je rozhodnuté.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený

konkurz na majetok družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. T. I., ktorý podal
dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k
podnikateľskej činnosti PDSI v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje
tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že družstvo samonakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka
s CP, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani
neuskutočňoval obchody na účet PDSI. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo

na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa
bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky,
ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom
na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo družstva vystavovalo tesne pred konkurzom.
Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom

audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo
vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného
pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 27.12.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu
je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z

odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie
uplatnené voči SR - NBS, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného
členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj
obchodníkovi s CP. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového

vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred
vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

Z vykonaného dokazovania pre súd prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľka ako veriteľka prihlásila
svoju pohľadávku voči družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.

3K/95/2010 vo výške 4.848,53 eura, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom
rozsahu popretá a vedie sa o nej incidenčné konanie pod sp. zn. 4Cbi/5/2011, ktoré nie je právoplatne
skončené. Vyslovil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. patrí k forme objektívnej
zodpovednosti štátu, za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú: existencia škody ako

majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý

vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že
úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané,
bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v
spôsobe vedenia konania. Uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup
je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu

konkrétneho rozhodnutia. Konštatoval, že súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia
štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom
určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo
zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a
obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a

zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav,
aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona
a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému
postupu NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu
investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorení zakázanie činnosti družstva

súd prvého stupňa poznamenal, že dohľad NBS nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. PDSI bolo oprávnené vypracovať
podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície, ktorý bol na základe
žiadosti družstva schválený úradom. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa §
128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona
zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala v obmedzenom, resp.vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície

počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z
peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od
01.06.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č.

566/2001 Z.z.). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené
aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006, pričom boli zistené nedostatky v
oblasti dodržiavania prospektu investície. Z uvedeného vyvodil, že podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v
relevantnom znení účinnom v roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť
sankciu za nedodržiavanie prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť
v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl.

2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej
úpravy.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala

primárne na družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť
ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán PDSI nesplnil povinnosť a o nových významných
skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s
určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti
družstva. Štatutárny orgán družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a

úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie
Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
aleborealizáciuposkytovanýchslužieb,ktoréposkytuje(§128ods.1písm.a/bod10zákonač.566/2001
Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do

15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie
jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste
samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie
však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť

Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o
schválenie dodatku Prospektu investície. Podotkol, že ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010, PDSI predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky
náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, pričom rovnaké nedostatky
mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek

viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,
že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a na uvedenom základe súd prvého

stupňa v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov, súd prvého stupňa uviedol, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup odporkyne, a nie obchodníka s CP; preto v priamej príčinnej

súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie navrhovateľke. Navrhovateľka totiž nebola
podľa neho v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu
potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č.
566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa

§ 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom sa vzťahovali
výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon
družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBSna základe údajov o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v
oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka
2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase

na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti PDSI prerokovala na
stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu
tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu

peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 1.6.2010.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporkyne spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravuprotiprávnehostavupozistenízávažnýchpochybeníobchodníkasCPpričinnostivočidružstvu,

mal súd prvého stupňa za to, že z listinných dôkazov, rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške
500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007) vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie
zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala, pričom
nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný

a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o
uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah
medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu

kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V tomto smere potom
nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako člen družstva mala aktívne
a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s družstvom. Poukázal na skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný

postup, ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu,
ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,
že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda. V
priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadanýmobchodníkom
s CP by mohla vzniknúť prípadne škoda len družstvu, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľky

a preto i prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP je v
danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľky by ani nedošlo k vzniku škody v
priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom odporkyne spočívajúcom v
zanedbaní dohľadu na obchodníkom s CP a preto sa súd prvého stupňa ani prípadným jeho nesprávnym
úradným postupom nezaoberal. Sumarizáciou vyššie uvedeného mal za preukázané, že NBS dohľad

nad dohliadaným subjektom - družstvom nezanedbala a nedopustila sa nesprávneho úradného postupu.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu, ako v odôvodnení
konštatoval súd prvého stupňa, je preukázanie vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi
vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V tejto súvislosti poznamenal, že

navrhovateľka sa v konaní domáhala zaplatenia sumy vo výške 4.848,53 eura. Navrhovateľka sa stala
členom PDSI, vystupovala pod poradovým číslom člena 12417 a vložila do družstva členský vklad; podľa
rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 23.6.2010 bola vlastníkom členského podielu v celkovej
hodnote 2.147,78 eura. Navrhovateľka dňa 14.12.2010 požiadala družstvo o zrušenie členského podielu
vovýške2.147,78euraakoajpodieludcéryH.R.,členskéčíslo12311vovýške2.700,75eura.Dohodou

o znížení členského podielu zo dňa 14.12.2010 vznikol nárok navrhovateľke na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vo výške 2.147,78 eura a 2.700,75 eura s tým, že družstvo odovzdalo navrhovateľke vlastnú
zmenku ID 2708 na sumu 4.848,53 eura. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za zrejmé,
že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok
družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. T. I. a veritelia družstva

boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si
formou prihlášky prihlásila voči PDSI pohľadávku v sume 4.848,53 eura, ktorá bola správcom konkurznej
podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľka sa obrátila na súd incidenčnou žalobou na určenie
oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/5/2011,ktoré nie ešte právoplatne skončené. Mal za to, že navrhovateľka sa ako bývalá členka družstva,
s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v dôsledku vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, sa prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko

družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného. Navrhovateľka si aj svoj nárok voči PDSI
uplatnila a to formou prihlášky v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva. Uviedol, že
v čase jeho rozhodovania, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 O.s.p., však navrhovateľka
nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči družstvu, nakoľko konanie o incidenčnej
žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - družstvu nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Naviac z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - družstva zo dňa 27.12.2013 mal za zrejmé,
že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z
ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením
konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie,
ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči
poisťovni Chartis Europe, členom predstavenstva Družstva, obchodníkovi s CP, a okrem toho, vedie i

konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými úkonmi. Z uvedeného vyvodil, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - družstva,
s ktorým bola navrhovateľka v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená
jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný

postup. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ani nemohol ustáliť, či vôbec a v akej výške
navrhovateľke vznikla škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie
nároku na náhradu škody voči štátu. Poznamenal, že v tomto smere bol návrh navrhovateľky podaný
predčasne a tiež v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1404/2004, podľa, ktorých nárok na

náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý
ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné

domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu,
či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie
škody. V súvislosti s navrhovateľkou uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo
4968/2009 poznamenal, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v danej veci s poukazom
na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu, z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie nie je

doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody. Záverom skonštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda
vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú
vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného

postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. Navrhovateľkou označené konanie i v prípade preukázania
nesprávneho úradného postupu by však podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo možné považovať bez
ďalšieho, za konanie v dôsledku ktorého by navrhovateľke prináležal nárok na náhradu ňou uplatnenej
škody, nakoľko medzi navrhovateľkou uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym
postupom neexistuje ani príčinná súvislosť. Súd prvého stupňa na uvedenom základe tak dospel k

záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu predpokladov zodpovednosti odporkyne
za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné splnenie všetkých zákonom
požadovaných podmienok, keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nebol preukázaný
vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným
postupom, preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Vnapadnutomrozsudkusúdprvéhostupňaďalejzamietolnávrhnavrhovateľkynapodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p. konštatujúc, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľkou položených
otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania

zamietolajzdôvodu,ževprejednávanejvecirozhodujeakosúdprvéhostupňa;navrhovateľkanežiadala
o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa so
žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z
dôvodu, že si náhradu trov konania výslovne neuplatnila.

Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu vo veci samej podala odvolanie navrhovateľka a žiadala
rozsudok v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody
4.848,53 eura s prísl., alternatívne žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď

základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j.
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala z garancie NBS ako
orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla predpokladať,
že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa

jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval.PostupNBSbolpretozjejpohľadusvojvoľnývneprospechkaždého,ktosanaňuzhľadiska
stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad
činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohol

o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za obzvlášť nepochopiteľný
považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko
ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti

dohľaduanievdôsledkutoho,ženebola"bdelá"stým,žejejnepatrilianizákonomstanovenéprávomoci
dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie
zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007)
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa
tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní

povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný
dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj
o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré

mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľky. Poukázala
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo
výpoveďou svedka Ing. Z. Y., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil

obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o
rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo
strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve

spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING,akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov
a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných

ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti

družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,
potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala

porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky

majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od

31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Mala tiež za
to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľovi, ktorý si prihlásil
svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania
objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno,

v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je
povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.
Z vedeného vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania
návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je (podľa

názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z.
nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa
regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej
žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky
zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby

právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa navrhovateľky znamenalo, že
občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť, je subsidiárna
voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedla, že z písomného vyjadrenia správcu
konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne
prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti

NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným subjektom a preto aktuálny stav
konkurzuvylučujejejmožnosťsvojupohľadávkuzkonkurzuuspokojiť.Záveromvodvolanípoukázalana
závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a
nato,žezozápisnícopojednávanípredsúdomprvéhostupňavyplýva,ženímvyžiadanélistinnédôkazy,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a

preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálnezodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľkou alebo ním.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny
stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a
právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľka v konaní

nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K
námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.9.2015 (§ 211 ods.

2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá
veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie

je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že
až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.

566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit.
zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na

rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva
navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné
povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na to,

že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou
vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľka vedománebola, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona
neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS
nad činnosťou družstva nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do
základných práv navrhovateľky, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka
vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac

povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančnýchoperáciízaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainých
operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval

vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI, ktoré bolo
iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného
nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom prípade
išlo o služby, ktoré družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že
ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľka si ako členka družstva, ktoré za týmto

účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto

činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členkou,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,
pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j.
riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť

družstva voči navrhovateľke.

Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvého stupňa poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konaniapreúspechnavrhovateľkyvkonaníprávnevýznamný,pretoženastranenavrhovateľkynemohlo

dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným
postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže navrhovateľka v rozhodnom období
nebola (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia
nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto

nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľky, o nedostatočných opatreniach
NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti
voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní
preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP
pokutu vo výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým

uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaobchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa
týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu

rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala
navrhovateľka, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení

uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa
posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja
odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa

môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.

Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri

vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľky nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania

nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľky, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť

právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na
začatie konania, následné podania navrhovateľky a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne účastníkom
súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo

zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 20.3.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
vrátane písomných vyjadrení účastníkov. Uvedené znamená, že navrhovateľkou vytýkané procesné
pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu
rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých
súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.