Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200097
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov

senátuJUDr.SoniLangovejaMgr.MariánaDegmuvprávnejvecižalobcu:Lesoochranárskezoskupenie
VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti:
Urbársko pozemkové spoločenstvo Mýto pod Ďumbierom, 976 44 Mýto pod Ďumbierom, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 7587/2012-2.2 zo dňa 07.11.2012, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.01.2013 došlou na Krajský súd v Bratislave 14.01.2013
(faxové podanie - doplnené písomne dňa 17.01.2013 - dané na poštovú prepravu) sa domáhal
žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 7587/2012-2.2 vydaného dňa 07.11.2012 ako aj
rozhodnutiaKrajskéhoúraduživotnéhoprostrediavBanskejBystrici(prvostupňovýsprávnyorgán)číslo:

03/2012/324-Ku zo dňa 20.07.2012, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie 1. stupňového
správneho orgánu sú nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci a zároveň obe rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úplne chýbalo uvedenie akými úvahami bol
1. stupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, pri použití právnych predpisov, na základe
ktorýchrozhodovalaakosavyrovnalsjehonávrhmi,námietkamiavyjadrenímkpodkladomrozhodnutia.
Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahovalo len opis priebehu konania a opis podkladov
rozhodnutia, ako aj uvedenie jeho vyjadrenia k podkladom, pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom
požadované súhlasy s výstavbou cesty. Zároveň poukázal na názor 1. stupňového správneho orgánu,
podľa ktorého umiestnenie a výstavbu lesnej cesty v území s 3. stupňom ochrany zákon nezakazuje,

ale podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody. Vytýkané pochybenia neboli odstránené ani v
napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí iba zrekapituloval priebeh konania a
uviedol, že 1. stupňový správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí zo stanoviska štátneho orgánu
ochrany prírody. Poukázal na to, že ŠOP SR, nie je orgánom, ktorý rozhoduje o udelení súhlasu, aleorgánom, ktorý podáva odborné stanovisko, ktoré by mal správny orgán, tak ako každý iný podklad v
konaní podrobiť správnej úvahe, čo sa však v danom prípade neuskutočnilo. Správny orgán nepodrobil
úvahe predovšetkým záujem ochrany prírody na realizácii predmetnej cesty, nakoľko nevenoval žiadnu

pozornosť jej (tvrdenému) protipožiarnemu charakteru. Žalobca poukázal na to, že žiadateľ na prvom
mieste ako dôvod výstavby lesnej cesty uviedol dopravu vyťaženej drevnej hmoty a táto skutočnosť
vyplývala aj z jeho vyjadrenia zo dňa 27.08.2012, v ktorom uviedol, že vybudovaním plánovanej cesty
dôjde k odbremeneniu obecnej komunikácie, skvalitneniu životného prostredia dotknutých občanov
a nebude dochádzať k poškodzovaniu ich majetku. Potom nebolo možné uveriť, že protipožiarny

charakter lesnej cesty bol jej prioritným účelom.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.02.2013 a žiadal ju zamietnuť, nakoľko
pokladal napadnuté rozhodnutie za vecne správne, vydané v súlade so zákonmi, obsahujúce všetky
zákonom stanovené náležitosti a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom v konaní
nedošlo k porušeniu práva žiadneho účastníka konania.

Vo vyjadrení postupne zaujal stanovisko k námietkam žalobcu, pričom k námietke nedostačujúceho
zistenia skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia uviedol, že 1. stupňový správny orgán vo svojom
rozhodnutí vychádzal zo stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného
parku Nízke Tatry zo dňa 20.02.2012 a zo dňa 14.03.2012 ako aj stanoviska ŠOR SR z 30.05.2012.

ŠOP SR je odborná organizácia zabezpečujúca spracovanie odborných stanovísk a podkladov pre
rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Ako podklad vydania rozhodnutia slúžilo aj
vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Brezne zo dňa 24.04.2012 a odborné stanovisko
Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 07.06.2012.

Poukázal na to, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry
po uskutočnenej terénnej ohliadke zo dňa 06.03.2012 a presnom vytýčení hraníc prírodnej rezervácie
v teréne zaujala k výstavbe predmetnej lesnej cesty kladné stanovisko zo dňa 14.03.2012 a to za
predpokladu dodržania stanovených podmienok v záujme ochrany prírody a krajiny s tým, že jej
výstavbouvdotknutejčastiprírodnejrezervácieHornéLazynebudeporušenýpredmetochranyprírodnej

rezervácie a ani územie európskeho významu Horné Lazy.

Obvodný úrad životného prostredia v Brezne vo svojom vyjadrení zo dňa 24.04.2012 nemal námietky k
výstavbe protipožiarnej cesty za dodržania vo vyjadrení stanovených podmienok s tým, že pri realizácii
bude potrebné udelenie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody.

Krajský úrad životného prostredia Banská Bystrica vypracoval odborné stanovisko dňa 07.06.2012 na
posúdenie činnosti výstavby „protipožiarna lesná cesta Suchá“ s kladným odporúčaním.

Žalovaný vyjadril názor, že tak 1 stupňový ako aj 2 stupňový správny orgán vychádzali z vyjadrení

Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry a Obvodného
úradu životného prostredia v Brezne, pričom zistili dostatočne skutkový stav veci potrebný pre vydanie
rozhodnutia a rozhodli výlučne v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a v záujme ochrany
životného prostredia.

Knámietkežalobcuorozpornostirozhodnutísustanovením§2ods.1zákonaoochraneprírodyakrajiny
uviedol, že správne orgány v oboch preskúmavaných rozhodnutiach zohľadnili stanoviská Štátneho
orgánu prírody Slovenskej republiky, Správa národného parku Nízke Tatry ako aj vyjadrenie Obvodného
úradu životného prostredia v Brezne a rozhodli po zohľadnení záujmov ochrany prírody na dotknutom
území s tým, že predpokladali v súvislosti s výstavbou lesnej cesty krátkodobé vyrušovanie kľúčovým

druhov, avšak nepredpokladali celkový negatívny vplyv činností na územie európskeho významu Horné
Lazy.

Správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z odborných stanovísk, v ktorých boli zohľadnené
dopady výstavby protipožiarnej lesnej cesty na jednotlivé lokality európskeho významu v dotknutom

území a na chránené druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby a preto rozhodli
po zohľadnení záujmov ochrany prírody a verejného záujmu na výstavbe predmetnej lesnej cesty
na dotknutom území a to vzhľadom na skutočnosť, že výstavba sa mala vykonávať mimo územia
európskeho významu Horné Lazy a nepredpokladalo sa celkové zvýraznené negatívne vplyvy jejvýstavby na územie európskeho významu Horné lazy a preto rozhodol udeliť súhlas s výstavbou cesty
a na zmenu stavu mokrade za predpokladu dodržiavania v rozhodnutí stanovených podmienok.

Nevyhnutnosť výstavby predmetnej lesnej cesty bola zdôvodnená aj vo vyjadrení žiadateľa k odvolaniu
žalobcu zo dňa 27.08.2012 a vyjadril názor, že v rámci procesu vydania súhlasu bol presne a úplne
zistený skutkový stav, na ktorý správne orgány správne aplikovali príslušné právne predpisy a vydanie
súhlasu bolo dostatočne odôvodnené a rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci.

Ohľadom námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov žalovaný uviedol, že obe preskúmavané rozhodnutia obsahovali odôvodnenie plynúce z
odborných stanovísk Štátnej ochrany prírody SR, Obvodného úradu životného prostredia v Brezne a
Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica.

K námietke, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý rozhoduje o udelení

súhlasu, ale orgánom podávajúcim odborné stanovisko, ktoré správny orgán musí podrobiť správnej
úvahe nesúhlasil a to s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 písm. k) bod 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že stanoviská vypracované Štátnym orgánom prírody Slovenskej
republiky ako osobitnou odbornou organizáciou sú podkladom pre rozhodovaciu činnosť správnych
orgánov a nie sú predmetom správnych úvah správnych orgánov, nakoľko krajské úrady životného

prostrediaaaniMinisterstvoživotnéhoprostrediaSRnemajúkompetenciuposudzovaťskutkovézistenia
Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky. Ako miestne príslušný orgán, do ktorého pôsobnosti
spadá predmetné územie vypracoval stanovisko Správa Národného parku Nízke Tatry.

Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplývalo aké dôkazy správne orgány obstarali, aké podklady

slúžili k vydaniu daného rozhodnutia. Obe preskúmavané rozhodnutia obsahovali všetky náležitosti v
zmysle § 47 správneho poriadku.

Námietku o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný považoval za neopodstatnenú, nakoľko
žalobca žiadaným relevantným spôsobom v podanej žalobe nezdôvodnil na základe akých skutočností

dospel k takémuto záveru.

Podľa jeho názoru nesprávne právne posúdenie vecí znamená, že správny orgán podriadil zistený
skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa na vec nevzťahuje v uvedenom
rozsahu. Zároveň poukázal na dôkladnosť správneho orgánu pri získavaní dôkazov, na základe ktorých

dospel k predmetným skutkovým zisteniam slúžiacich ako podklad pre vydanie preskúmavaných
rozhodnutí v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a so správnym poriadkom.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich

zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to na nariadenom pojednávaní, konanom v neprítomnosti riadne
predvolaného a ospravedlneného žalobcu a účastníka konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení
sa s pripojeným administratívnym spisom musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je a preskúmavané
rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby je súladné so zákonom.

Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného, v ktorom sa nachádzajú
nasledovné písomnosti: žiadosť zo dňa 02.02.2012 Urbársko pozemkového spoločenstva Mýto pod
Ďumbierom + dokumentácia pre stavebné povolenie, doplnenie žiadosti z 10.05.2012 a 13.06.2012,
stanoviská ŠOP SR, Správa NAPANT zo dňa 20.02.2012 a z 14.03.2012, oznámenie žalobcu o jeho
účasti v správnom konaní z 20.02.2012 a jeho vyjadrenie k podkladom rozhodnutia z 03.07.2012,

stanovisko OÚŽP v Brezne z 24.04.2012, odborné stanovisko KÚ ŽP v Banskej Bystrici z 07.06.2012.

Spis ďalej obsahuje preskúmavané rozhodnutie, ktorým 1. stupňový správny orgán žiadateľovi
(účastníkovi konania) podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
vydal súhlas na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty Suchá v katastrálnom území K., v dĺžke 297,29 m,

šírke 4 m a zároveň podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas na zmenu stavu mokrade zásahom
do koryta vodného toku pri budovaní premostenia potoka nachádzajúcej sa v trase uvedenej lesnej
ceste. Zároveň vo svojom rozhodnutí určil žiadateľovi podmienky vykonávania činností zabezpečujúce
ochranu prírody a krajiny.V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 06.02.2012 obdržal žiadosť žiadateľa o
vydanie súhlasu k výstavbe protipožiarnej lesnej cesty podľa priloženej projektovej dokumentácie.

Dôvodom výstavby mala byť skutočnosť, že existujúca lesná cesta bola pripojená v obci na miestnu
komunikáciu a úsek cesty vedúci obcou bol nepriechodný pre nákladnú motorovú dopravu, vozidlá
pri odvoze dreva daným úsekom iba ťažko prechádzali a spôsobovali škody na oplotení súkromných
záhrad. Bol nemožný odvoz dreva v celých dĺžkach, znížená bezpečnosť pohybu chodcov a taktiež
znížený prechod hasiacich vozidiel v prípade požiaru.

K predmetnej žiadosti vydala odborné stanovisko Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa
Národného parku Nízke Tatry dňa 20.02.2012, v ktorom uviedla, že navrhovaná trasa zasahuje do
územia prírodnej rezervácie Horné Lazy a územia európskeho významu Horné Lazy a preto doporučila
časť navrhovanej trasy pretrasovať.

Dňa 06.03.2012 sa uskutočnila terénna ohliadka za účasti pracovníkov Štátnej ochrany prírody
Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry a žiadateľa, na ktorej došlo k presnému
vytýčeniu hraníc PR Horné Lazy v teréne. Následne bolo vydané dňa 14.03.2012 nové stanovisko
(Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry), v ktorom sa
konštatovalo,ževýstavboucestyvčastiPRHornéLazynebudeporušenýpredmetochrany aaniúzemie

európskeho významu Horné Lazy.

Stanoviskom OÚŽP v Brezne z 24.04.2012 bol žiadateľ upozornený, že výstavba danej lesnej cesty
a premostenia podlieha súhlasu podľa § 6 ods. 4 a § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Nakoľko
týmto vyjadrením žiadateľ nebol upozornený, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie môže dôjsť k

poškodeniu biotopu európskeho (národného) významu na uskutočnenie jeho činnosti nebol potrebný
súhlas podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.

K podkladom rozhodnutia sa vyjadril žalobca listom zo dňa 03.07.2012, v ktorom konštatoval, že
povolením výstavby lesnej cesty v ochrannom pásme PR Horné Lazy dôjde k poškodeniu záujmov

ochrany prírody a krajiny, dôjde k dlhodobému vyrušovaniu a ohrozovaniu živočíšnych druhov a zároveň
poukázal na záporné dôsledky výstavby zvážnic a preto s výstavbou lesnej cesty nesúhlasil. Vyjadril
názor, že v prípade, ak by došlo k jej výstavbe a správny orgán by povolil výnimku, bude nutné zmeniť
hranice chráneného územia tak, aby sa jeho ochranné pásmo nachádzalo mimo výstavby lesnej cesty.

Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici dňa 07.06.2012 vydal odborné stanovisko na
posúdenie vplyvov činností „protipožiarna lesná cesta Suchá“ s tým, že sa má nachádzať v geografickej
alokácii Nízke Tatry zaradenej do kategórie A - les s vysokým stupňom ohrozenia požiarom. Predmetná
lesná cesta by mala slúžiť potrebám majiteľa lesných pozemkov ako účelová komunikácia. Jej výstavba
sa bude vykonávať v blízkosti územia európskeho významu Horné Lazy na území ochranného pásma

Národného parku Nízke Tatry a prírodnej rezervácie Horné Lazy, na ktorom platí 3. stupeň ochrany.
Predmetom ochrany územia európskeho významu Horné Lazy je ochrana jeho biotopov európskeho
významu.

Navrhovanou činnosťou dôjde k odstráneniu vegetačného a pôdneho krytu v časti navrhovanej lesnej

cesty, úprave sklonov, poškodeniu drevín v okolí cesty počas jej výstavby, k uľahčeniu prístupu
do lokality a vyrušovania živočíchov. Táto činnosť sa bude vykonávať mimo územia európskeho
významu Horné Lazy a preto nedôjde k redukcii rozlohy stanovíšť, ktoré sú predmetom ochrany.
Taktiež sa nepredpokladalo ani zníženie v druhovej hustote ani zmene kľúčových indikátorov majúcich
ochranársku hodnotu. Predpokladalo sa krátkodobé vyrušovanie kľúčových druhov, spôsobené použitím

mechanizmov počas výstavby alebo hospodárskou činnosťou. Nepredpokladal sa celkový výrazne
negatívny vplyv činností na územie európskeho významu Horné Lazy. Pri vydávaní tohto odborného
stanoviska Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici vychádzal z podkladov vypracovaných
odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny (v súlade s § 65 ods. 1 písm. k) bod č. 1 zákona č.
543/2002 Z. z.) a zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zo dňa

30.05.2012.

Na základe uvedených skutočností správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany
prírody rozhodol, že navrhovaná činnosť pravdepodobne nebude mať samostatne alebo v kombinácii sinou činnosťou významný vplyv na územie európskeho významu Horné Lazy, pričom nie je nevyhnutné
na zabezpečenie starostlivosti o toto územie podľa dokumentácie ochrany prírody a krajiny a nie je
predmetom posudzovania podľa osobitných predpisov.

Výstavba lesnej cesty a jej umiestnenie v území s 3. stupňom ochrany (v ochrannom pásme prírodnej
rezervácie podľa § 17 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z.) zákon nezakazuje, ale podmieňuje súhlasom
orgánu ochrany prírody a preto nevzhliadol dôvod zmeniť hranice ochranného územia tak, aby aj
jeho ochranné pásmo bolo mimo výstavby lesnej cesty. Z dôvodu zamedzenia možnosti negatívnych

vplyvov na územie a jeho prírodu boli žiadateľovi podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určené
podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalobcu zo dňa 09.08.2012, v ktorom
poukázal na svoje vyjadrenie k podkladom rozhodnutia z 03.07.2012.

Rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené a zamietnuté
odvolanie žalobcu obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa v úvode opisuje priebeh správneho konania pred
1. stupňovým správnym orgánom ako aj opis podkladov rozhodnutia.

Žalovaný mal za to, že 1. stupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým

zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a vypracovaných formulárov pre zisťovacie
konanie - Horné Lazy, kde bolo konštatované, že povolená činnosť nebude mať výrazne negatívny vplyv
na podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov v dotknutom území. V
prvostupňovom rozhodnutí správny orgán dostatočne vysvetlil o aké územie z hľadiska záujmov ochrany
prírody a krajiny išlo a zároveň vyhodnotil predpoklad krátkodobého vyrušovania kľúčových druhov

použitím rôznych mechanizmov počas výstavby, avšak nepredpokladal celkový výrazne negatívny vplyv
činnosti na územie európskeho významu Horné Lazy.

Žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s vyhodnotením podkladov preskúmavaného rozhodnutia aj jeho
odôvodnenia vydania súhlasu na výstavbu protipožiarnej lesnej cesty, nakoľko 1. stupňový správny

orgán v danej veci rozhodoval na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a pre svoje rozhodnutie
si obstaral dostatočné podklady (aj podania a vyjadrenia účastníkov).

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/268/2013 - 46 zo dňa 16.02.2015 pribral do konania
účastníka - Urbársko pozemkové spoločenstvo Mýto pod Ďumbierom.

Na súdnom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť v súlade s
písomným vyjadrením k nej, nakoľko preskúmavané rozhodnutia považovala za zákonné.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný právny predpis.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním,
odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.

Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany,
sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
c) výstavbu lesných ciest a zvážnic,

Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa

vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a) vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o),
Súd podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby namietajúcej ich nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav.

Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v žalobe nie je žalobcom nijako bližšie špecifikovaná,
z hľadiska toho, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi spočívať a preto
súd nevedel čomu by mal podrobiť súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Preto túto námietku
vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd však musí uviesť, že správne orgány vo svojich preskúmavaných

rozhodnutiach na vec aplikovali správnu právnu normu (zákon č. 543/2002 Z. z.), v adekvátnom rozsahu
vec správne právne posúdili na základe riadne zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade
umiestnenie a výstavba lesnej cesty v území s 3. stupňom ochrany je podmienená súhlasom orgánu
ochrany prírody a keďže súhlas bol daný, neexistoval zákonný dôvod na nevydanie súhlasu s jej
výstavbou.

Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu súd z obsahu spisu zistil, že pred vydaním
rozhodnutia správny orgán dôsledne skutkový stav zisťoval a to v náležitom rozsahu pre posúdenie
veci a vydanie rozhodnutia. Vychádzal z vyjadrení, stanovísk dotknutých orgánov - Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry, ktoré svoje stanovisko vydalo

po uskutočnení miestneho zisťovania, ktoré viedlo k vydaniu jeho druhého súhlasného stanoviska z
14.03.2012 (prvé z 20.02.2012 bolo negatívne a odporučilo časť navrhovanej trasy cesty pretrasovať,
nakoľko časť cesty mala zasahovať do územia prírodnej rezervácie Horné Lazy a územia európskeho
významu Horné Lazy), Obvodného úradu životného prostredia v Brezne z 24.04.2012, Krajského
úradu životného prostredia v Banskej Bystrici z 07.06.2012. Stanovisko orgánu Štátnej ochrany prírody

je podkladom pre vydanie rozhodnutia príslušným správnym orgánom, čo bolo aj konštatované v
odôvodnení napadnutých rozhodnutí a v prípade kladného stanoviska mal možnosť správny orgán
postupovať v súlade s § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny
tak, ako to učinil v danom konaní 1 stupňový správny orgán.

V konaní vypracované stanovisko Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky ako osobitnej odbornej
organizácie zo dňa z 14.03.2012 bolo relevantným podkladom pre rozhodovaciu činnosť správnych
orgánov a ako také nemohlo byť predmetom správnych úvah správnych orgánov, nakoľko krajské
úrady životného prostredia a ani Ministerstvo životného prostredia SR nemajú kompetenciu posudzovať
jeho skutkové zistenia. Ako miestne príslušný orgán, do ktorého pôsobnosti spadá predmetné územie

vypracoval stanovisko Správa Národného parku Nízke Tatry a v tomto sa po zohľadnení pripomienok
v jeho prvom stanovisku k žiadosti účastníka konania z 20.02.2012 vyslovilo s výstavbou cesty súhlas
(za splnenia vo vyjadrení stanovených podmienok).S poslednou námietkou nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí - absencií správnej úvahy v
nich, súd nesúhlasí, nakoľko obe rozhodnutia obsahujú náležité odôvodnenie v zmysle ust. § 47 ods.
3 správneho poriadku s uvedením vyhodnotenia všetkých získaných dôkazov - stanovísk dotknutých

orgánov a zároveň hodnotí vplyv na územie európskeho významu Horné Lazy. Konštatuje udelenie
súhlasu orgánom ochrany prírody a preto bol prijatý záver o tom, že nebolo nutné meniť hranice
tohto chráneného územia. Na pripomienky žalobcu v jeho vyjadrení z 03.07.2012 boli dané dostatočné
odpovede v odbornom stanovisku KÚŽP v Banskej Bystrici z 07.06.2012, tvoriaceho obsah odôvodnenia
rozhodnutia 1 stupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného reagovalo len na námietky

uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom tento poukázal na svoje vo vyjadrení z 03.07.2012 vznesené
námietky. Žalovaný vo svojom rozhodnutí potom poukázal na rozhodnutie orgánu 1. stupňa, ktorý sa s
námietkami žalobcu adekvátne vysporiadal.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods.
1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu

boli vydané v medziach zákona, obsahovali všetky náležitosti na ne kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho
poriadku)anámietkyžalobcuneodôvodňovaliichzrušenie.Súdobepreskúmavanérozhodnutiapokladá
za zákonné a postup zisťovania skutkových okolností za dostatočný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v

konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom
súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.