Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200798
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816200798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

SECAPITAL S.á.r.L., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zast. JUDr. Jíři Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., Ul. Svornosti 43, 821
09 Bratislava, proti žalovanej: B. J., X..Č..: XXXXXXXXXX, bytom Z. Č.. XX, XXX XX Z.W., o zaplatenie
929,95 s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania, ktorých výška bude uvedená v rozhodnutí

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 929,95 eur spolu so
zákonnýmúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy929,95eurod26.02.2014dozaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 18.09.2013 právny dokument „Dohodu
o urovnaní.“ Predmetom urovnania bol dlh žalovanej, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere /
zmluvy o pôžičke č. 13777361. Uvedenú zmluvu uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu,

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 26.09.2006. Na základe uvedenej Zmluvy poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanej úver / pôžičku vo výške 791,45 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. V uvedenej Dohode došlo na základe pisárskej chyby k nesprávnemu
označeniu prácneho predchodcu žalobcu (správne má byť K. Ú. I.). Žalobca sa stal vlastníkom
pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to dňa 23.10.2012. Medzi žalobcom a
žalovanoubolavýškapostúpenejpohľadávkyvovýške1.057,24eursporná,ataksadohodli,žezáväzok
vo výške 1.057,24 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 1.014,95 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť

čiastku 1.014,95 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 7% p.a.. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala
uhradiť 1.200,02 eur, a to formou 60 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nehradila
dlh tak, ako sa zaviazala, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s
bodom 5 v dôsledku omeškania žalovanej so splátkou splatnou dňa 25.02.2014 splatným v uvedený
deň. Žalovaná po dátume splatnosti ku dňu podania žaloby uhradila čiastku 25,00 eur. Žalovaná bola
predžalobnou výzvou zo dňa 11.01.2016 vyzvaná k úhrade celého dlhu. Napriek uvedenej výzve nič
neuhradila. Celková dlžná čiastka predstavuje ku dňu podania žaloby 929,95 eur.

Žalovaná požiadala o zaplatenie dlhu v splátkach.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením žalobcu
a zistil nasledovný skutkový stav:

Zástupca žalobcu uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych prednesoch,
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Na pojednávanie dňa 06. júla 2016 sa okrem žalovanej dostavil aj jej manžel A. J., E.. XX.XX.XXXX, I.
Z. Č.. XX, ktorý uviedol, že jeho manželka nepočuje.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o pôžičku, ktorú dostala od firmy Triangel, tak k tomu sa
vyjadrí. Zobrala si pôžičku od firmy Triangel. Pôžičku pekne splácala, potom si pozastavila splácanie,
dostala sa do omeškania s 3 splátkami, nakoľko mala choré dieťa. Potom Triangel od nej žiadal, aby
zaplatila 3 mesiace naraz, čo ona nebola schopná urobiť. Koľko splátok zaplatila, uviesť nevedela. Na
Dohode o urovnaní sa nachádza podpis z jej ruky. Keď si pamätá, tak Dohodu o urovnaní, po nahliadnutí

do tejto dohody, podpísala takým spôsobom, že prišiel do miesta jej bydliska v Poši č. 55 exekútor a
povedal jej, že bude splácať po 20 eur mesačne, povedal, že každý mesiac príde a bude od nej vyberať
po 20 eur. takto uvedená osoba „exekútor“ prišiel asi 5 - 6 krát a dala mu po 20 eur. Žiadne potvrdenie o
zaplatení jej nedal. Ešte táto osoba „exekútor“ pred Vianocami bol u nej a povedal jej, že príde v novom
roku a že zaplatí za 2 mesiace po 20 eur naraz. V novom roku však neprišiel. Dohodu nečítala, nikto jej

nič nevysvetlil, len ju podpísala osobe - exekútorovi tak, ako to uviedla. Na záver požiadala o zaplatenie
dlhu v splátkach po 20 eur mesačne.

Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 26.09.2006 Zmluvu o
pôžičke č. 13777361, pričom výška schválenej pôžičky predstavovala sumu 18.000,- Sk (597,49 eur)

s pevnou mesačnou splátkou vo výške 600,- Sk (19,92 eur). Iné informácie, ako počet splátok, výšku
úrokovej sadzby, RPMN, doba splatnosti a pod. táto zmluva neobsahovala.

Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dohodnutých splátok, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.10.2012 Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku žalobcovi, ktorý

prostredníctvom zástupcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so žalovanou dňa 18.09.2013
uzavrel dohodu o urovnaní, ktorou sa žalovaná mala zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 1.014,95 spolu
s úrokovou sadzbou 7,00% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka tak je vo výške 1.200,02 eur.
Dlh mal byť uhradený formou 60 pravidelných mesačných splátok vo výške 20,00 eur, resp. posledná
splátka v sume 20,02 eur.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú,

ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou
starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať

od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o
ochrane spotrebiteľa).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že žalovaný a
právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 26.09.2006 Zmluvu o poskytnutí pôžičky na sumu 597,49 eur

a túto sa žalovaná zaviazala splatiť po 19,92 eur mesačne. Zároveň mal súd za preukázané, že žalovaná
bola v omeškaní s platením splátok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pohľadávku postúpil
žalobcovi. Následne spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. ako zástupca navrhovateľa
predložil žalovanej na podpis Dohodu o urovnaní, pričom uvedenou dohodou sa mala žalovaná zaviazať
na úhradu sumy 1.014,95 eur s úrokom vo výške 7 % ročne formou 60 pravidelných mesačných splátok.
Táto dohoda mala byť uzavretá dňa 18.09.2013.

Keďže nedošlo k úhrade dlhu v zmysle Dohody o urovnaní, listom zo dňa 11.01.2016 spoločnosť KRUK
ČeskáaSlovenskárepublikas.r.o.oznámilažalovanejzosplatneniedlhuasúčasnejuvyzvalanaúhradu
sumy 929,95 eur spolu s úrokom z omeškania bez špecifikácie úroku najneskôr do 18.01.2016.

Po preskúmaní dohody o urovnaní predloženom žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým
formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo
výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku.

Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto

zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon,
ktorým je uznanie dlhu.

V danom prípade pri uzatváraní dohody o urovnaní je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej
praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické

správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorý
je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní
dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalovaná berie na vedomie, že v prípade neplatnosti

je povinná uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nasvedčuje tomu,
že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalobcu, vo vzťahu k spotrebiteľovi
má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o urovnaní ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou.

V dôsledku neplatnej dohody tak žalovanej nevznikol záväzok voči žalobcovi. Žalobca nepreukázal,
že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti
nároku. Súčasne žalobca žalovanú zavádzal, pokiaľ ju informoval o povinnosti uhradiť pôvodný záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby bola žalovaná tiež upovedomená o
možnosti namietať výšku a oprávnenosť pôvodného nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto

vzťahu žalovaná ako spotrebiteľ, ako slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý
koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či
ekonomickým vzdelaním.

S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z

neplatnej dohody o urovnaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len
„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovaná bola v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnej výške, a to 100%.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.