Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200849
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200849.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov

senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu A. H., bývajúceho
v S., N. S. X, právne zastúpeného Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3,
proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o žalobe na
preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoz15.05.2014č.31710-3/2014-BA,taktojednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 15.05.2014 č. 31710-3/2014-
BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 21.02.2014 č. 48153-74/2014-KEM a vec v r
a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 436,49 eur, ktorú je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice z 21.02.2014 č. 48153-74/2014-KEM, podľa ktorého má žalobca nárok na
náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 04.05.2010 v sume 2.307,-- eur určenej podľa
§ 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a
o zmene zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“).
Rozhodnutie bolo vydané v novom konaní po zrušení rozhodnutia žalovaného zo 04.06.2012 č.
26980-2/2012-BA, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 23.03.2012 č.
6008-44/2012-KEM, ktorým priznala žalobcovi nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 04.05.2010 v sume 3.692,-- eur. V prieskumnom konaní rozhodnutie žalovaného bolo
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 20.03.2013 č.k. 7S/148/2012-52. Podľa právneho

názoru krajského súdu v ďalšom konaní žalovaný mal zisťovať, či u žalobcu sú splnené podmienky na
zvýšenie bodového hodnotenia pracovného úrazu až o polovicu, s prihliadnutím stanovisko hlavného
odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre úrazovú chirurgiu K.. S.. K. Š., U.., podľa ktorého ak súčet
jednotlivých položiek presahuje bodovú stratu končatiny, môže byť hodnotený (súčet) maximálne touto
bodovou hodnotou (stratou končatiny, v tomto prípade položka 159a - amputácia - odňatie, exartikulácia
v ramennom kĺbe), t.j. 150 bodov. Na základe záverov vyplývajúcich z rozsudku krajského súdu Sociálna
poisťovňa,pobočkapožiadalaposudkovéholekáraokontrolubodovéhohodnoteniabolestnéhovsúlade

s vysloveným právnym názorom. Posudzujúci lekár S.. G., ktorý vyhotovil posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia dňa 22.02.2011, napriek výzve trval na svojom bodovom hodnotení
bolestného z titulu pracovného úrazu na 1010 bodov so zvýšením o 450 bodov na celkových 1460bodov.Posudkovýlekárnesúhlasilshodnotenímvpoložkách243b5(popáleniny-vporovnanískožným
transplantátom) a položkou 246b - hemoragický šok.

Posudkový lekár nesúhlasil s postupom posudzujúceho lekára S.. G., ktorý zvolil hornú hranicu súčtu
bodov pri strate hornej končatiny v ramennom kĺbe podľa položky 324, čo je sadzba pri bodovom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že zákon samostatne upravuje náhradu za
bolesť a samostatne náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom ide o dve na sebe nezávislé
dávky úrazového poistenia, ktoré sú samostatne zákonne upravené aj s prihliadnutím na ich špecifiká.

Podľa § 9 ods.7 zákona a stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR, sekcia zdravia zo dňa 25.05.2011 v
prípade, že sa jedná o súčet viacerých hodnotení týkajúcich sa pravej hornej končatiny, ktoré presahujú
„anatomickú stratu hornej končatiny“ (položka č. 159a), t.j. 150 bodov, preto je možné priznať 150 bodov
za bolesť pre viaceré poškodenia pravej hornej končatiny, a v súlade s § 9 ods.6 zákona zvýšiť bodové
hodnotenie do výšky dvojnásobku, t.j. 300 bodov. Podľa vyjadrenia posudkového lekára hodnotenie
bolesti položkou č. 76 - pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa vpravo je nedôvodné, pretože

lekárske správy takéto poškodenia zdravia neuvádzajú.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodu,
že žalobca nepovažoval posúdenie lekárskeho posudku posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne za
správne, pretože ak bola pochybnosť o dôvodnosti jednotlivých položiek určených ošetrujúcim lekárom,

mala pobočka správne určiť znalca, ktorý by podal znalecký posudok, a na základe neho rozhodnúť,
ktoréposúdeniejesprávne.Konštatoval,žetentopostupvyplývapriamozustanovenia§7ods.6zákona,
a totožný záver prijal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011. Ďalej
uviedol, že ustanovenie § 9 ods.7 sa vzťahuje na anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny, ale nie
na amputáciu. Z ustanovenia § 10 ods.8 zákona vyplýva, že zákon nerozlišuje, či ide o hodnotenie

odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia pri stanovení zásady v zmysle §
9 ods.7. Aj z gramatického výkladu je zrejmý rozdiel medzi amputáciou, ktorá znamená chirurgické
odňatie údu, alebo jeho časti, alebo inej časti organizmu a stratu orgánu alebo celej končatiny. Keďže
podľa ustanovenia § 9 ods.7 zákona súčet bodového hodnotenia nesmie prekročiť hodnotenie za
stratu končatiny, je v danom prípade nutné a logické hodnotenie vykonať podľa položky pre sťaženie

spoločenského uplatnenia a nie podľa položky pre hodnotenie bolesti. Uviedol, že z hľadiska hodnotenia
bolesti je amputácia končatiny hodnotená nižším počtom bodov, pretože ide o jednorazové poškodenie,
resp. pôsobenie bolesti po kratšiu dobu. Podľa žalobcu, ak by sa malo slovné spojenie anatomická
alebo funkčná strata vykázať v rámci hodnotenia bolesti, iba podľa položiek prílohy 1 I., nemal by pojem
funkčná strata vôbec opodstatnenie, pretože pri hodnotení spôsobenej bolesti sa neposudzuje strata

funkcie, ktorá je až trvalým následkom.

Žalovaný v odvolacom konaní vychádzal z kontroly bodového hodnotenia posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár konštatoval,
že mnohopočetné poranenia pravej hornej končatiny následkom pracovného úrazu bol dňa 04.05.2010

s opakovanými liečebnými a operačnými zákrokmi v hodnotení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
presahuje súčet jednotlivých položiek bodovo stratu končatiny, preto miesto súčtu jednotlivých položiek
stanovil položku 159a so zvýšením náhrady za bolesť na dvojnásobok, t.j. 300 bodov. Položku 76
nepovažovalzaodôvodnenú,lebolekárskesprávytakétopoškodeniezdravianeuvádzajú.Položky243d
5 a 246b boli zhodnotené správne. Posudkový lekár nepovažoval za správny postup poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, ktorý zvolil hornú hranicu súčtu bodov pri strate hornej končatiny v ramennom
kĺbe podľa položky 324, čo však je sadzba pri bodovom hodnotení za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Zákon vo svojich ustanoveniach samostatne upravuje náhradu za bolesť a samostatne
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Samostatne upravuje aj zásady na hodnotenie bolesti
a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

K námietkam žalobcu vo vzťahu k aplikácii jednotlivých ustanovení zákona žalovaný uviedol, že
príloha č. 1 zákona ustanovuje sadzby bodového hodnotenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Táto príloha je systematicky usporiadaná do štyroch častí, z ktorých každá jednotlivo a
taxatívne ustanovuje v časti I. sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch, v časti II. sadzby

bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch, v časti III. sadzby bodového
hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania, a v časti IV. sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania.Podľa položky č. 159a, ktorá je systematicky zaradená do časti I. (sadzby bodového hodnotenia za
bolesť pri úrazoch) prílohy č. 1 k zákonu, je pri exartikulácii v ramennom kĺbe hodnotená bolesť v rozsahu
150 bodov.

Podľa položky č. 324, ktorá je systematicky zaradená do časti II. (sadzby bodového hodnotenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch) prílohy č. 1 k zákonu, je za stratu hornej končatiny
v ramennom kĺbe, alebo medzi lakťovým a ramenným kĺbom, ohodnotené sťaženie spoločenského
uplatnenia v rozsahu 900 - 750 bodov pre pravú a ľavú, resp. pre dominantnú a nedominantnú ruku.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak sa v ustanovení § 10 ods.8 zákona uvádza, že ustanovenia § 9 ods.7 a
8 sa vzťahuje aj hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, to neznamená, že bodové hodnotenie
aplikované na hodnotenie bolesti sa môže zamieňať s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského
uplatnenia. Ide o dve na sebe nezávislé dávky úrazového poistenia, ktoré sú samostatne zákonne
upravené s prihliadnutím na ich špecifiká.

K požiadavke žalobcu na znalecké dokazovanie žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 7 ods.6
zákona možnosť a účelovosť znaleckého dokazovania prichádza do úvahy len vtedy, ak vzniknú
dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolesti. Konštatoval, že lekársku posudkovú činnosť
vykonávajú v súlade s ustanovením § 153 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári

ústredia Sociálnej poisťovne, na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktorú nadobudli získaním
osobitnej špecializácie v odbore posudkové lekárstvo. Lekárske posudky posudkových lekárov majú
charakter odborných (znaleckých) posudkov v zmysle ustanovenia § 196 ods.1 zákona o sociálnom
poistení. Uviedol, že spochybňovanie ich činností, hodnovernosti a odbornej spôsobilosti by mohlo
viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.09.2003

sp. zn. 1So/109/03, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že posudok posudkovej komisie sociálneho
zabezpečeniamávkonaníopriznanieaodňatiedávkypodmienenejdlhodobonepriaznivýmzdravotným
stavom rovnako právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Posudkoví
lekári sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom
pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či

svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Jediným kritériom je klinický nález a
výsledky odborných lekárskych a funkčných vyšetrení. Žalovaný preto považoval závery posudkových
lekárov, ústredia a pobočky za hodnoverné, sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a
nálezmi odborných lekárov bez nejasností a rozporov. Nemal dôvod pochybovať o ich hodnovernosti a
objektívnom posúdení skutočného stavu veci.

Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom konštatoval, že správne orgány
rozhodovalionárokužalobcuuplatnenéhonazákladeposudkuobolestnomz22.02.2011,ktorývyhotovil
S.. V. G., chirurg kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura Košice, podľa ktorého
bolestné bolo hodnotené počtom bodom 1460. Žalovaný priznal napadnutým rozhodnutím nárok podľa

celkového bodu 390 bodov, pričom náhrada vo výške 2.307,-- eur bola priznaná ako rozdiel sumy
vo výške 3.692,-- eur už vyplatenej na základe rozhodnutia č. 6008-44/2012-KEM a sumy 5.999,--
eur zodpovedajúcej počtu bodov 390 určenej posudkovým lekárom pobočky. Žalobca rovnako ako v
odvolaní, aj v žalobe uviedol, že posúdenie lekárskeho posudku posudkovým lekárom nepovažuje za
správne, pretože ak bola pochybnosť o dôvodnosti jednotlivých položiek určených ošetrujúcim lekárom,

mala pobočka alebo ústredie správne určiť znalca, ktorý by podal znalecký posudok a na základe neho
rozhodnúť, ktoré posúdenie je správne. Tento postup vyplýva priamo z ustanovenia § 7 ods.6 zákona,
a totožný záver prijal Najvyšší súd SR v rozsudku z 12.05.2011 sp. zn. 7Sžso/13/2010.

Žalobca, tak ako v odvolaní, aj v žalobe tvrdil, že určenie počtu bodov za bolesť určenú posudkovým

lekárom, bolo vykonané v rozpore so zákonom. Poukázal, že z ustanovenia § 10 ods.8 zákona vyplýva,
že zákon nerozlišuje, či ide o hodnotenie odškodnenia za bolesť alebo za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri stanovení zásady v zmysle § 9 ods.7. Z gramatického výkladu je zrejmý rozdiel medzi
amputáciou, ktorá znamená chirurgické odňatie údu, alebo jeho časti, alebo inej časti organizmu a
stratou orgánu alebo celej končatiny. Keďže podľa citovaného ustanovenia § 9 ods.7 zákona súčet

bodového hodnotenia nesmie prekročiť hodnotenie za stratu končatiny, je v danom prípade nutné a
logické hodnotenie vykonať podľa položky pre sťaženie spoločenského uplatnenia a nie podľa položky
pre hodnotenie bolesti. Podľa názoru žalobcu ak by zákonodarca v uvedenom ustanovení mal na
mysli rozlišovanie sadzieb iba pre bolesť a iba pre sťaženie spoločenského uplatnenia, potom byzrejme bodové hodnotenie za odňatie končatiny bolo nepomerne vyššie práve z dôvodu, že rozdiel pri
krátení predstavuje výrazné znevýhodnenie v prípade rozsiahleho poškodenia jednej končatiny. Použitie
konkrétnej položky hodnotiacej bolesť musí byť v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods.1 zákona,

podľa ktorého náhrada za bolesť sa poskytne jednorázovo a musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Posudok posudzujúceho lekára je
preto vypracovaný v súlade so zákonom, je vecne správny a postupom žalovaného a jeho pobočky
bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z
odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia na zodpovedanie otázky správnosti

bodového hodnotenia za bolesť v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 04.05.2010.

Napokon žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi všetky trovy konania.

Vo vyjadrení k žalobe uviedol tie isté skutočnosti, ako v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu
zamietnuť. Na pojednávaní dňa 17.09.2015 zástupkyňa žalovaného poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 12.08.2014 č.k. 1Sžso/52/2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne v obdobnej právnej veci. V rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil, že nie je možné spochybniť
vyjadrenie hlavného odborníka pre chirurgiu SR doc. K.. S.. K. Š., U.., ktorý ozrejmil pojmy amputácia

a anatomická strata končatiny. Z uvedeného dôvodu nebolo preto ani vykonané znalecké dokazovanie,
ktoré žalovaný považoval za nadbytočné. Poukázala ďalej na hospodárnosť a účelnosť konania, keď pre
spornosť 20 bodov položka 76 - pomliaždenie hrudnej steny vpravo by mal byť vypracovaný znalecký
posudok, a hoci posudkový lekár, ktorý hodnotil posudok lekára S.. G., má svoju odbornosť a atestáciu
a kontroly vykonáva na základe lekárskych správ.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v medziach žaloby, oboznámil sa s na vec sa vzťahujúcimi administratívnymi
spismi a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodnutia
žalovaného je dôvodný.

Súd zo spisu zistil, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia pri
kontrole bodového hodnotenia lekárskeho posudku vyhotoveného S.. V. G., chirurgom kliniky úrazovej
chirurgie UN LP Košice z 22.02.2011 nesúhlasili s položkou 76 - pomliaždenie hrudnej steny vpravo s
odôvodnením, že lekárske správy také poškodenie zdravia neuvádzajú.

Na výzvu súdu posudzujúci lekár S.. V. G. predložil prepúšťaciu správu z oddelenia anesteziológie a
intenzívnej medicíny zo dňa 07.05.2010, v ktorej v diagnostickom závere sa okrem iných uvádza aj
diagnóza hodnotená posudzujúcim lekárom položkou 76.

Odporca po doručení prepúšťacej správy sa vyjadril, že túto prepúšťaciu správu nemal k dispozícii pri
kontrole bodového hodnotenia.

Podľa § 153 ods.4 písm.c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť
úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania

na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

Podľa§195ods.1citovanéhozákonaorganizačnázložkaSociálnejpoisťovnepredvydanímrozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na
odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok (§ 196 ods.3
citovaného zákona).

Podľa § 209 ods.1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.Súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný, ani prvostupňový orgán sa citovanými ustanoveniami dôsledne
neriadil a vydal rozhodnutie, ktoré nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Je

tu preto dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. V ďalšom konaní bude potrebné,
aby posudkový lekár pobočky pri kontrole bodového hodnotenia posúdil spornú položku 76 a v prípade,
ak ju neuznal za opodstatnenú a odôvodnenú, bude potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.

Žalobnú námietku žalobcu, že ustanovenie § 10 ods.8 zákona č. 437/2004 Z.z. treba vykladať tak, že
hodnotenie nároku žalobcu sa má vykonať podľa položky pre sťaženie spoločenského uplatnenia, a nie
podľa položky pre hodnotenie bolesti, súd nepovažuje za dôvodnú.

Z uvedených dôvodov súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s
tým, že žalovaný je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania. Táto náhrada
pozostáva z odmeny za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 436,49 eur. Úkony právnej
služby sú tieto: prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2014 - á 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur,
podanie žaloby v roku 2014 á 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní v roku 2015

á 64,54 eur + režijný paušál 8,39 eur, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu 21.03.2016 a účasť na
pojednávaniach dňa 24.03.2016 a 02.06.2016 á 66,-- eur + režijný paušál 3 x 8,58 eur. Žalovaný je
povinný zaplatiť vyššie uvedenú sumu na účet advokáta žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.
ú.: SK3409000000000578217070 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.