Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200036
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200036.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: D.. H. Š., F..

XX.XX.XXXX , T. T., K.. W. Č.. XX , proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10,
Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. novembra
2013, J.. W.. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. novembra 2013 J.. W.. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa hore uvedený rozhodnutím podľa § 65 a 274 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení ( ďalej len zákon ) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Dospela k záveru, že s ohľadom
na dobu výkonu služby policajta v I. kategórii funkcií len v rozsahu 16 rokov a 108 dní, ako aj na
netrvanie výkonu služby ku 31.12.1999, nárok na starobný dôchodok vznikne navrhovateľovi podľa §65
až dovŕšením 62 rokov veku, t.j XX.XX.XXXX.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia
a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie treba považovať

za nepreskúmateľné. Ustanovenia § 65 a § 174 majú odseky, ktoré vo výroku rozhodnutia nie sú
uvedené. Ustanovenie § 174 ods. 2 Zák. č. 100/1988 Zb. považoval za diskriminačné v porovnaní s tými
poistencami, ktorí v preferovanej kategórii odpracovali rovnakú dobu a majú nárok na skorší odchod do
dôchodku len z dôvodu, že zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii trvalo k 31.12.1999.

Odporkyňanavrhlanapadnutérozhodnutieakovecnesprávnepotvrdiť.Navrhovateľvzamestnanípodľa
§ 14 ods. 2 písm. b/ - h/ Zákona o sociálnom zabezpečení nezískal 20 rokov a ani nebol prevedený ani

uvoľnený z dôvodov podľa §12 ods.3 psím. d/ a e/, preto mu nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX
( 55 rokov ) nevznikol podľa §21 Zákona o sociálnom zabezpečení. Nárok nevznikol ani podľa §174 ods.
1 vo veku 58 rokov, keďže služba v prvej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol

podaný neopodstatnene.

Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti ustálenia
dôchodkového veku navrhovateľa a aplikácia § 174 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom zabezpečení.Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 174 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000
službu prvej kategórie funkcií má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaní
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol 16 rokov v službe prvej kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že služba v
prvej kategórii funkcií trvala k 31.12.1999.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového
príspevku za službu od 16.10.1998. Doba služobného pomeru zhodnotená na priznanie tejto dávky bola
ustálená v prvej kategórii funkcií v rozsahu 16 rokov a 108 dní. Z výkonu služby navrhovateľ odišiel

prvýkrát po 14 rokoch služby dňa 30.9.1991, druhýkrát vykonával službu od 1.7.1996 do 15.10.1998.

Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia
zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zák. č. 55/1956 Zb. Jeho cieľom bolo poskytovať
vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju

zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Po prvom odchode
navrhovateľa z výkonu služby zákonodarca Zák. č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií s
ohľadom na spoločenské zmeny a novú koncepciu sociálneho poistenia zrušil pôvodne do 31. decembra
1992 zaraďovanie zamestnaní do pracovných kategórií. V súvislosti s tým v ustanovení § 174 ( predtým
odstránenie tvrdosti zákona ) umožnil tým zamestnancom, ktorým chýba pre vznik nároku na dôchodok

zo zvýhodnených kategórií len krátka doba, túto dobu ešte získať, resp. odísť do starobného dôchodku
až po dovŕšení 55 roku veku, avšak pred 60 rokom veku. So zrušením kategórií sa totiž súčasne
garantovalo zachovanie nárokov z nich vyplývajúcich. V tomto kontexte bola namieste požiadavka
trvania zamestnania pôvodne ku 31.12.1992 v odseku 2 tohto ustanovenia, umožňujúca získať potrebnú
dobu vo zvýhodnenej kategórii, resp. posun skoršieho dôchodkového veku, len tým zamestnancom,

ktorí s ohľadom a výlučne na novú legislatívu túto dobu už nemohli získať. Neriešila sa situácia tých
zamestnancov, ktorí v minulosti pracovali v preferovanej kategórii a potrebnú dobu nezískali bez vzťahu
k reforme dôchodkového práva.

Ku dňu skončenia výkonu služby, teda ku 30.9.1991, podmienkou vzniku nároku na zvýhodnený

dôchodkový vek 55 rokov bolo v zmysle § 21 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení získanie
20 rokov služby v prvej kategórii funkcií. V čase odchodu z výkonu služby v roku 1991 navrhovateľ mal
teda, resp. mal mať vedomosť o tom, že nespĺňa zákonné predpoklady pre skorší odchod do dôchodku.
V čase výkonu služby v prvej kategórii funkcií v období rokov 1996 - 1998 sa síce po zrušení pracovných
kategórií zaraďovanie zamestnaní naďalej predlžovalo ( do 31.12.1999 ), avšak v čase skončenia služby

dňa 15.10.1998 podľa vtedy účinného § 174 ods. 2 Zák. č. 100/1988 Zb. sa pre skorší odchod do
dôchodkuvyžadovalo,abyzamestnanietrvaloku31.12.1998.Toznamená,žeivčasedruhéhoodchodu
navrhovateľa z výkonu služby, navrhovateľ vedel alebo mal vedieť, že opätovne nebude spĺňať zákonné
podmienky pre skorší odchod do dôchodku podľa § 174 ods. 1 a 2 Zák. č. 100/1988 Zb.

Podľa názoru súdu preto neobstojí navrhovateľova námietka diskriminácie v porovnaní s poistencami
odporkyne, ktorí zotrvali v preferovanej kategórii po rovnako dlhý čas a len z dôvodu trvania zamestnania
vo zvýhodnenej kategórii ku 31.12.1999 majú nárok na skorší odchod do starobného dôchodku. Za
diskrimináciu navrhovateľa by podľa názoru bolo možné považovať len situáciu, ak by po splnení
zákonných predpokladov pre vznik nároku na dôchodkovú dávku v čase ukončenia služby bola následne

vykonaná taká zmena právnej úpravy, podľa ktorej by nárok nevznikol.

Navrhovateľ nespĺňa zákonné predpoklady pre skorší odchod do dôchodku, t.j. vo veku 55 rokov podľa
§ 21 Zák. č. 100/1988 Zb., ani vo veku 58 rokov, keď podľa ustanovenia §174 ods.2 nespĺňa podmienku
trvania zamestnania/služby v prvej kategórii k 31.12.1999. Pre skorší odchod do dôchodku nespĺňa ani

zákonné predpoklady podľa § 65 ods. 1 ZSP. Odporkyňa preto v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zákona o sociálnom poistení i Zákona o sociálnom zabezpečení žiadosť navrhovateľa o starobný
dôchodok pred dovŕšením 62 rokov veku zamietla.Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ

v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho
doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch
písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./