Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215579
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116215579.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. G. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, dieťa rodičov - matky: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. O. XXXX/XX, I., a otca: Q.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tak, že dočasne ponecháva maloletú O. G. v osobnej

starostlivosti matky a otca zaväzuje povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.

II. Súd u s t a n o v u j e L. práce, sociálnych vecí a rodiny I. za procesného opatrovníka na zastupovanie
maloletej O. G. v tomto konaní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.07.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na vydanie predbežného (pozn. správne
neodkladného) opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, ktorým by
mala byť maloletá na čas do rozhodnutia vo veci samej zverená do osobnej starostlivosti matky, a
ktorým by bol otec zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú výživné v sume 100,- eur mesačne. Spolu
s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia matka podala aj návrh vo veci samej, a síce vo veci

úpravy práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, k maloletému dieťaťu.

Návrh vo veci samej, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka maloletej odôvodnila
tým, že maloletá sa narodila zo vzťahu s menovaným. Otcovstvo k maloletej uznal na matričnom
úrade v O. - Y.. Doteraz neboli upravované práva a povinnosti k maloletej. Nikdy s otcom maloletej
nežili v spoločnej domácností. Doteraz jej na výživu maloletej prispieval sporadicky, asi tak 4-5 krát

od narodenia. Dňa XX.XX.XXXX prišiel otec maloletej k matke do bytu, s tým, že sa chcela s ním
porozprávaťoichsituácii,načonáslednemedzinimiprišlokhádkeazjehostranykvýčitkám,čovyústilo
k fyzickému napadnutiu matky zo strany otca maloletej. Predtým než prišlo k fyzickému napadnutiu, otca
maloletejmatkavyzvala,abyopustiljejbyt,načoonreagovalslovami,ženemázáujemodísť.Vdôsledku
jeho napadnutia bolo matke spôsobené zranenie - zlomenina bázy 5. záprstnej kosti pravej nohy,
odreniny oboch kolien a pomliaždenie brucha a chrbta. Hneď po jeho útoku matka maloletej vyhľadala

lekárske ošetrenie na pohotovosti vo E. I., kópiu lekárskej správy prikladá v prílohe. Otec maloletej
ju fyzicky napadol prvýkrát. Svedkom tohto napadnutia bola aj ich spoločná dcéra, ktorá je dodnes z
toho v šoku. Ihneď ako ju napadol, dcéra začala plakať a plakala až sa triasla celý čas. Po incidente
otec maloletej odišiel a matka dcéru utíšila. Otec maloletej sa pri odchode vyjadril, že pokiaľ matka
maloletej podnikne nejaké kroky proti nemu, ublíži jej na zdraví alebo na majetku. Matka ďalej uviedla,
že býva v 3-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. V domácnosti

má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dcéru. Od narodenia maloletej zabezpečuje o ňu
riadnu starostlivosť, otec o maloletú javil sporadický záujem, stretával sa s ňou výlučne za prítomnostimatky. Matka je v súčasnosti s maloletou na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského
príspevku vo výške 203,- eur a z rodinných prídavkov na maloletú a prídavkov na maloletú z Y., keďže
pred materskou dovolenkou pracovala v Y.. Maloletá je zdravá, výdavky na ňu má primerane k jej veku.

Matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletej.

Súd sa oboznámil s podaným návrhom, s pripojenou lekárskou správou, s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a vo veci samej zo spisu sp.zn. 27C/212/2016, elektronickou lustráciou rodičov
v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom
od 01.07.2016 (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní
od jeho vyhotovenia.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 335 ods. 1 až 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje. Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací
súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu

zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. Súd
v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či
neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery
alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia, pričom právna úprava
neodkladných opatrení vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016. Pokiaľ ide o úpravu doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých
detí, táto úprava sa presunula do samostatného mimosporového kódexu, t.j. zákona č. 161/2015 Z.z.

Civilný mimosporový poriadok. Neodkladné opatrenia sú však primárne upravené v ustanoveniach §
324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa
neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP.

Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť

neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu.
Podľa Civilného mimosporového poriadku je možné nariadiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení je v odôvodnených
prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej.Rovnako ako pri predbežných opatreniach zostalo aj neodkladné opatrenie vo svojej podstate
prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný

rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne
pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo
veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťa
alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Okrem toho je v mimosporovom konaní

možné nariadiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

Nakoľko v každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa, ak je nariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienkanaliehavostipotrebydočasnejúpravy,alepostačujeodôvodneniezáujmumaloletéhodieťaťa
na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť

k nariadeniu neodkladného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v
prípade, ak je úprava neodkladným opatrením v záujme maloletého dieťaťa.

Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
predbežnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v zmysle zverenia maloletej do

osobnej starostlivosti matky a zaviazania otca výživným. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými
listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti
dôvodný.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a tiež z obsahu spisu v prejednávanej veci, za osvedčený treba

považovať nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa a neplatenie výživného zo strany otca na maloletú,
ktorá skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a povinností pred vydaním konečného
rozhodnutia v prejednávanej veci.

Maloletá býva u matky, pričom v tejto domácnosti otec maloletej nebýva, a nepodieľa sa ani na výžive

maloletého dieťaťa. Matka sa o maloletú osobne stará, pričom je s ňou na rodičovskej dovolenke. Jej
príjmom je iba rodičovský príspevok v sume 203,- eur mesačne, na maloletú poberá prídavok na dieťa a
prídavky z Y.. Z vyjadrenia matky v návrhu v spojení s pripojenou lekárskou správou, ako aj v spojení s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblížiť sa k matke maloletej, ako aj návrhom vo
veci samej v konaní sp.zn. 27C/212/2016 vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sa náhle zhoršili,

a preto dobrovoľné platenie výživného zo strany otca na maloletú je málo pravdepodobné.

Podľa tvrdenia matky, otec v súčasnosti na výživu maloletej neprispieva. V záujme maloletého dieťaťa
však je, aby sa na jeho výžive podieľal aj otec, aby tak boli čo najlepšie zabezpečené životné potreby
maloletého dieťaťa, keďže matkin nízky príjem k tomuto nepostačuje. Na základe uvedeného tak

súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti matky (čo bolo podmienkou
pre zaviazanie otca povinnosťou platiť na maloletú výživné, pričom maloletá sa v starostlivosti matky
nachádza, nejde preto o „zverenie“) a o povinnosti otca platiť výživné na maloletú, nakoľko matka v
súčasnosti nemá dostatočný príjem, z ktorého by výživu maloletej zabezpečila a otec dobrovoľne na
maloletú neprispieva. Zároveň súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča podieľať sa na

výžive svojho dieťaťa.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti Q., s.r.o., K.
XX, I., pričom jeho vymeriavací základ je vo výške cca 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem matky
vo forme rodičovského príspevku vo výške 203,00 eur, tento, vzhľadom na jej starostlivosť o maloletú,

zakladá nárok na platenie výživného na maloletú otcom, vzhľadom na nesporný nárok dieťaťa aj na
výživné od rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Otec aj matka majú vyživovaciu povinnosť iba
voči maloletej. Keďže pre potreby neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času
na jeho nariadenie, nie je potrebné a ani možné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ako je to
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo dôvodným skúmať dopodrobna majetkové

pomery oboch rodičov, ako aj všetky náklady maloletého dieťaťa.

Súd považoval za dôvodné určiť výživné vo výške predstavujúcej len nevyhnutnú mieru v zmysle
citovaného ustanovenia § 366 CMP, a keďže súdu nie sú dostatočne známe majetkové pomery otcamaloletej a o týchto bude potrebné vykonať dokazovanie, bolo možné zaviazať otca iba minimálnym
výživným v zmysle § 62 ods. 3 ZR, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa (v súčasnosti 27,13 eura), nakoľko z doposiaľ preukázaného príjmu otca (100,- eur

brutto) možnosť platenia vyššieho výživného zatiaľ nevyplýva. V tejto fáze konania pritom nie je možné
vykonať dokazovanie potrebné na zistenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, takéto
dokazovanie bude urobené v konaní o návrhu vo veci samej.

Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi, aby platil

výživné iba v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) t.j. vo výške, ktorá je potrebná na uspokojovanie
nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Súd dospel k záveru, že miere nevyhnutného výživného v
tomto prípade zodpovedá mesačné výživné na maloletú vo výške 27,13 eura mesačne, keď matka
poberá na maloletú prídavok na dieťa a tiež prídavok na maloletú z Rakúska, ktorými sú čiastočne
pokryté náklady na dieťa. Z uvedeného dôvodu súd otcovi neodkladným opatrením uložil povinnosť
platiť na maloletú výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, a to od doručenia tohto uznesenia.

Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je dôvodný v
časti zverenia resp. ponechania maloletej v osobnej starostlivosti matky a zaviazania otca minimálnym
výživným, a preto návrhu v tejto časti vo výroku I. vyhovel.

Nad rámec súd poznamenáva, že nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd nie je
viazaný návrhom matky, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu matky (v časti
výživného).

Podľa § 30 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu
so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca,
ustanoví súd osobitného zástupcu.

Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne

úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len
„kolízny opatrovník“).

Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá
zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní
alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60

a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na
ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba

ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)

Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať
pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú
osobu konať alebo ak je nečinný.

Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka
najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s
ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.

V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletej vo výroku II. tohto uznesenia procesného
opatrovníka,ktorýbudezastupovaťzáujmymaloletéhodieťaťavtomtokonaní.Zakolíznehoopatrovníka
pritom ustanovil podľa bydliska maloletej miestne príslušný L. práce, sociálnych vecí a rodiny I., nakoľkomá za to, že vzhľadom na antagonizmy medzi rodičmi, kedy dokonca matka dala návrh na súd na
nariadenie neodkladného opatrenia zákaz priblíženia sa otca maloletej k nej, nie je možnosť, že by
sa vedeli účastníci zhodnúť na blízkej osobe maloletej, ktorú by bolo možné ustanoviť za procesného

opatrovníka maloletej v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).