Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202107
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816202107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

SECAPITAL S.á.r.L., so sídlom 9 rue du Laboratoire, Luxemburg L-1911, Luxemburské veľkovojvodstvo,
zast. JUDr. Jíři Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., Ul. Svornosti 43, 821
09 Bratislava, proti žalovanému: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX, XXX XX N., o zaplatenie
4.240,51 s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov konania, výška ktorých bude uvedená v rozhodnutí

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodné podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.240,51 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.240,51 eur od 17.12.2013 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 08.08.2013 právny dokument „Dohodu
o urovnaní.“ Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere
č. 5003427. Uvedenú zmluvu uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.09.2009. Na základe uvedenej Zmluvy poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 6.245,19 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť
dohodnutý úrok. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to
dňa 17.03.2012. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška postúpenej pohľadávky vo výške 4.573,45 eur
sporná, a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 4.573,45 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 4.390,51
eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 4.390,51 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 5% p.a..
Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 5.449,40 eur, a to formou 109 mesačných splátok, 1. až 108.

splátka vo výške 50,00 eur, 109. splátka vo výške 49,40 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil
dlh tak, ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom
5 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 16.12.2013 splatným v uvedený deň.
Žalovaný po dátume splatnosti ku dňu podania žaloby uhradil čiastku 110,00 eur. Celková dlžná čiastka
predstavuje výšku 4.240,51 eur.

Uznesením súdu, č. k. 3C/289/2015-32 zo dňa 18.01.2016, súd konanie v časti 30,00 eur zastavil s tým,

že vo zvyšnej časti vylúčil žalobu na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto
konania, a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil 3 x po 10 eur, a preto ohľadom tejto sumy
zobral žalobu žalobca späť a žiadal v tej časti konanie zastaviť. Konanie vo vylúčenej veci je vedené
pod sp. zn. 3C/69/2015.Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením žalobcu
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych
prednesoch, trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok ako spoločnosť
a žalovaný ako klient uzavreli dňa 20.09.2009 Zmluvu o pôžičke č. 5003427, pričom výška schválenej
pôžičky predstavovala sumu 3.554,27 eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 69 splátkach po 90,51 eur pri
ročnej úrokovej sadzbe 23,96%, RPMN 23,96%.

Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dohodnutých splátok, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 07.03.2013 Consumer Finance Holding, a.s. postúpil pohľadávku žalobcovi, ktorý
prostredníctvom zástupcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so žalovaným dňa 08.08.2013
uzavrel dohodu o urovnaní, ktorou sa žalovaný mal zaviazať zaplatiť žalobcovi sumu 4.390,51 spolu s
úrokovou sadzbou 5,00% ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka tak je vo výške 5.449,40 eur.

Dlh mal byť uhradený formou 109 pravidelných mesačných splátok vo výške 50,00 eur, resp. posledná
splátka v sume 49,40 eur.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou
starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o

ochrane spotrebiteľa).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že žalovaný a
právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 20.09.2009 Zmluvu o poskytnutí pôžičky na sumu 3.554,27

eur a túto sa žalovaný zaviazal splatiť formou 69 mesačných splátok po 90,51 eur mesačne. Zároveň mal
súd za preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s platením splátok, v dôsledku čoho právny predchodca
žalobcu pohľadávku postúpil žalobcovi. Následne spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika
s.r.o. ako zástupca navrhovateľa predložil žalovanému na podpis Dohodu o urovnaní, pričom uvedenoudohodou sa mal žalovaný zaviazať na úhrady sumy 4.390,51 eur s úrokom vo výške 5 % ročne formou
109 pravidelných mesačných splátok. Táto dohoda mala byť uzavretá dňa 08.08.2013.

Keďže nedošlo k úhrade dlhu v zmysle Dohody o urovnaní, listom zo dňa 03.07.2015 spoločnosť KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o. oznámila žalovanému zosplatnenie dlhu a súčasne ho vyzvala na
úhradu sumy 4.240,51 eur spolu s úrokom z omeškania bez špecifikácie úroku.

Po preskúmaní dohody o urovnaní predloženom žalobcom mal súd za to, že dohoda je typickým

formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo
výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku.
Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon,
ktorým je uznanie dlhu.

V danom prípade pri uzatváraní dohody o urovnaní je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej
praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorý
je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní
dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej

starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalovaná berie na vedomie, že v prípade neplatnosti
je povinná uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nasvedčuje tomu,
že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalobcu, vo vzťahu k spotrebiteľovi
má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o urovnaní ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou.

Vdôsledkuneplatnejdohodytakžalovanémunevznikolzáväzokvočižalobcovi.Žalobcanepreukázal,že
žalovaného upovedomil o následkoch podpisu dohody o urovnaní, či prípadnom premlčaní časti nároku.
Súčasne žalobca žalovaného zavádzal, pokiaľ ho informoval o povinnosti uhradiť pôvodný záväzok

vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby bol žalovaný tiež upovedomený o možnosti
namietať výšku a oprávnenosť pôvodného nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu
žalovaný ako spotrebiteľ, ako slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju
činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým
vzdelaním.

S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z
neplatnej dohody o urovnaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len

„CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnej výške, a to 100%.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.