Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414211443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414211443.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, proti povinnému L. F., I.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., pre
vymoženie3.295,17Euristinyspríslušenstvomazmluvnoupokutou,vedenejsúdnymexekútoromJUDr.
Patriciom Baďurom, so sídlom exekútorského úradu Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č. k. 16Er/3852/2014-27 zo

dňa 04.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave č.k.
16Er/3852/2014-27 zo dňa 04.06.2015, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením 16Er/3852/2014-27 zo dňa 04.06.2015 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom na vykonanie

exekúcie je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., sp. zn. 94/11/13 zo dňa 24.01.2014. Súd prvého stupňa uviedol, že základným
predpokladom, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučného
titulu viesť exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia, tzn. musí byť doručené v súlade s príslušnými
právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. V
rozhodcovskom konaní platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho

trvalého pobytu do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na adresu trvalého pobytu adresáta
a vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením pošty "zásielka neprevzatá v
odbernej lehote" možno podľa § 25 ods. 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len ZoRK) použiť podmienky pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou
doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to: nezastihnutie

adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia
a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z
týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v
súlade s fikciou doručenia.

Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 94/11/13 zo dňa 24.01.2014 bol povinnému

doručovaný na adresu B. XX, XXX XX Z.. Z uvedenej adresy sa vrátila neprevzatá zásielka rozhodcovi
s vyznačením "adresát neznámy". Táto skutočnosť znamená, že sa povinný v čase doručovania
rozhodcovského rozsudku nezdržiaval na adrese nahláseného trvalého pobytu B. XX, XXX XX Z..

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že adresa, na ktorú bol povinnému doručovaný rozhodcovský
rozsudok, nepredstavovala v čase doručovania rozhodcovského rozsudku adresu bydliska povinného,

na ktorej sa zdržiaval. Nebola tak splnená základná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa
§ 47 ods. 2 O.s.p. - zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a tiež nebola splnenápodmienka pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému. Na uvedenej
skutočnosti nemení nič ani záznam nachádzajúci sa v rozhodcovskom spise, že písomnosť sa považuje
za doručenú doručením na poslednú známu adresu bydliska povinného, nakoľko v čase doručovania

rozhodcovského rozsudku platná právna úprava vyžadovala doručenie rozhodcovského rozsudku do
vlastných rúk adresátovi.

Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., sp. zn. 94/11/13 zo dňa 24.01.2014 nebol povinnému doručený v súlade

so zákonom, nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Súd
prvého stupňa na základe uvedeného ďalej konštatoval, že nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul, a to jeho vykonateľnosť, nie je
spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Exekúciu možno viesť len
na podklade vykonateľného exekučného titulu.

Proti predmetnému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z
dôvodu, že nesúhlasí so záverom súdu o nedostatku riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku,
lebo tento bol doručovaný v súlade § 25 ods. 1 ZoRK. Tiež v súlade s bodom 8.3 Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere sa povinný zaviazal nahlásiť oprávnenému zmenu kontaktnej adresy do
10 dní od vzniku tejto skutočnosti, to však neurobil. Oprávnený má za to, že prevzatie doručovaných

zásielok a prečítanie si obsahu zo strany účastníka konania je výlučne v jeho dispozícii a zanedbanie
takéhoto záujmu nesie so sebou nutnosť niesť následky pasivity v konaní. Závery exekučného súdu v
zmysle vyššie uvedeného nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vo svojich dôsledkoch znamená
akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Na záver oprávnený navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

zároveň navrhol zaviazať povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej
výške 137,94 Eur.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.06.2014 na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie; exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
SlovenskéhoarbitrážnehosúduzriadenéhospoločnosťouSlovakarbitrationcourt,s.r.o.,sp.zn.94/11/13

zo dňa 24.01.2014.

Podľa § 25 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa
považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania
adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom

z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa
považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania,
alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje
overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných
rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodnýmspôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj
v priebehu exekučného konania. Z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie NS SR publikované
pod R58/1997) totiž vyplýva, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená.“ Exekučný súd obdobne postupuje aj pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovský súd zaslal rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.01.2014
povinnému na adresu B. XX, Z. - N. O., ktorá je v Registri obyvateľov adresou trvalého pobytu povinného
odo dňa 29.05.2002.

Na základe uvedených skutočností je preukázané, že neboli splnené podmienky pre náhradné
doručenie, keďže povinný sa v rozhodnom čase na doručenie zásielky nezdržiaval na adrese B.T. XX,
XXX XX Z..

Neúspešný pokus o doručenie exekučného titulu (doručovaného hoci aj na základe údajov známych v
čase doručovania) spadá pod „nemožnosť doručenia písomnosti adresátovi“ v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje,
že prvostupňový súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
konštatuje ich správnosť a v podstatných bodoch na tieto dôvody odkazuje.

Krajský súd sa v otázke právoplatnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku stotožnil so

závermi súdu prvého stupňa. Rozhodcovský rozsudok mal byť doručený účastníkovi rozhodcovského
konania do vlastných rúk. Zákon o rozhodcovskom konaní v otázke doručovania do vlastných rúk
odkazuje na právnu úpravu doručovania podľa O.s.p. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový
súd postupoval správne pri vyhodnotení dodržania podmienok doručovania podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Je zrejmé, že doručovanie rozhodcovského rozsudku povinnému bolo vykonané do vlastných rúk,

avšak bezúspešne, nakoľko sa z uvedenej adresy povinného vrátila neprevzatá zásielka s vyznačením
„adresát neznámy“. Z uvedených dôvodov nebolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za
doručený a nebolo možné na ňom vyznačiť ani právoplatnosť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, na základe citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie prvostupňového súdu, ako
vecne správne, potvrdil podľa § 219 ods. 1a 2 O.s.p., keďže sa po preskúmaní spisového materiálu,
zisteného skutkového a právneho stavu stotožnil s jeho záverom a právnym vyhodnotením.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004

Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.