Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/711/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221827
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114221827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
TELERVIS PLUS, a. s. , so sídlom Stará Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyni: M. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F. XXXX/X, N., o zaplatenie 234 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 27. novembra 2014 č. k. 15C/242/2014-20 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že súd ako orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadol aj bez návrhu na oslabenie nároku navrhovateľa voči
odporkyni ako spotrebiteľke, lebo nárok navrhovateľa je premlčaný. Navrhovateľ podal návrh na začatie
konania na Okresný súd Nitra dňa 21. 07. 2014. Podľa navrhovateľa odporkyňa mala uhradiť dlh do 18.
02. 2010. Lehota troch rokov uplynula 18. 02. 2013.Navrhovateľ oznámil odporkyni spoplatnenie dlhu

listinou zo dňa 18. 02. 2010. S poukazom na uvedené súd preto návrh navrhovateľa ako premlčaný
nárok zamietol. Podľa ustanovenia § 142 OSP súd rozhodol o náhrade trov konania, keď odporkyni
nepriznal náhradu trov konania, lebo si náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech
nemal, nežiadala.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu

prvého stupňa, že ním doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené.Súhlasilsrozhodnutímsúdu,žeZmluvaoúvereč.220091240zo
dňa 16. 06. 2009 je spotrebiteľskou zmluvou. Nesúhlasil však s tým, že by jeho nárok mal byť premlčaný,
keďže v danej veci premlčacia doba spočívala, a to minimálne počas časového obdobia odo dňa 19. 09.
2012 (podanie žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave) do dátumu nadobudnutia
právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 12Er/501/2013 o zastavení exekučného konania,
kedy prebiehali konania, ktoré zapríčinili spočívanie premlčacej doby. V danej právnej veci začala dňa

19.09.2012premlčaciadobaspočívať,keďžesiuplatnilsvojeprávonaMedzinárodnomrozhodcovskom
súde v Bratislave zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou, a. s. Medzinárodný rozhodcovský súd dňa
25. 01. 2013 vydal Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0261/2012, pričom na základe tohto právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia podal návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresnýsúd Nitra uznesením č. k. 12Er/501/2013-13 zamietol žiadosť o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
a následne mal exekučné konanie zastaviť. Počas doručenia žaloby Medzinárodnému rozhodcovskému
súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/501/2013-13

o zastavení exekučného konania premlčacia doba spočívala, keď splnil podmienky zakotvené v § 112
Občianskeho zákonníka, teda sám inicioval konanie, riadne v konaní pokračoval, pričom v danej veci
bol vydaný právoplatný rozsudok. Taktiež inicioval exekučné konanie, teda boli splnené podmienky na
spočívanie premlčacej doby. Navrhovateľ poukázal ďalej na rozhodnutia NS SR zo dňa 30. 11. 2000
sp. zn. 2Cdo/41/2000, zo dňa 01. 09. 2006 sp. zn. 1MObdo/11/2004, ako i NS ČR zo dňa 20. 04.

1999 sp. zn. 25Cdo/129/1999, zo dňa 26. 01. 2006 sp. zn. 26Cdo/582/2005 a zo dňa 29. 05. 2008
sp. zn. 33Odo/454/2006. Taktiež poukázal na rozhodnutie ÚS SR III.ÚS 149/2010 zo
dňa 02. 10. 2012. Keďže premlčacia doba začala plynúť dňom 27. 01. 2010 a začala spočívať dňa
19. 09. 2012, tak spočívanie tejto premlčacej doby skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
o zastavení exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12Er/501/2013-13,
pričom nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba, a to až do podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu. Predmetná pohľadávka tak v žiadnom prípade nemôže byť premlčaná, a preto nie
je možné na túto vec aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní. V danom prípade nie
je možné o jeho právnom nároku rozhodnúť ani ako o veci „res judicata“.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §

219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 21. 07. 2014, na
zaplatenie sumy 234 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 234 eur od 27. 01. 2010
do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa 16. 06. 2009 bola

medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o úvere č. 220091240 na čiastku 200 eur, za poplatok
za správu úveru vo výške 138 eur. Zmluvou sa odporkyňa zaviazala celkovú čiastku vo výške 338 eur
uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 26 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený

žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odporkyňa
celkovo uhradila sumu 104 eur, pričom posledná uhradená dlžná suma vo výške 26 eur bola uhradená
dňa 30. 09. 2009. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára,
navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 18. 02. 2010 oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť

1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku
vecne správne. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na plnenie, uplatnený
podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 07. 2014, je premlčaný, z ktorého dôvodu
správne podaný návrh zamietol. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že premlčacia doba na
uplatnenie nároku navrhovateľa začala plynúť dňom 19. 02. 2010, t.j. deň po zosplatnení záväzku

navrhovateľa, a nie dňa 18. 02. 2010, ako ustálil súd prvého stupňa, táto skutočnosť však nemá
žiadny vplyv na správne vyhodnotenie skutočnosti súdom prvého stupňa z hľadiska ustálenia záveru o
premlčaní nároku navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku uplynutia premlčacej doby premlčal dňom 19. 02.
2013.

Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľa, ostala otázka, či v danom prípade
došlo k zastaveniu - spočívaniu premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, v
dôsledku toho, že navrhovateľ (veriteľ) uplatnil svoje právo na plnenie voči odporkyni na Medzinárodnom
rozhodcovskom súde v Bratislave, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom a následne
pokračoval vo vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní.

Zo zmluvy o úvere č. 220091240 zo dňa 16. 06. 2009, uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť
Obchodnýchpodmienoknazadnejstranezmluvyoúvere.Podľatejtodoložkysazmluvnéstranydohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich

s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť a. s., Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na
vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h/ zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tým nemalo byť dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka, obrátiť
sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. V takom prípade sa

táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby
dodávateľom, dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, keď výber rozhodcovského súdu
dodávateľom bol obsahom všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je

dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej
doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danej veci nemožno uvažovať nad
tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. S poukazom na
uvedené, odvolací súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach
v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podanej veriteľom

prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú
musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať. Takáto rozhodcovská doložka
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť, t.j. Medzinárodný
rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská spoločnosť a. s., Bratislava nebol príslušným orgánom

na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho, podaním návrhu na začatie konania na
tento orgán, ani pokračovaním v začatom konaní a následne podaním návrhu na začatie exekučného
konania (ktoré bolo exekučným súdom zastavené, čomu predchádzalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia) nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej doby.Predmetná trojročná premlčacia doba preto začala plynúť dňa 19. 02. 2010 a uplynula dňa 19. 02. 2013.
Keďže návrh na súd bol podaný dňa 21. 07. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby a súd v zmysle
súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. musel na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, včítane premlčania, prihliadnuť aj bez návrhu, nebolo možné
uplatnené premlčané právo navrhovateľovi priznať a návrh bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.