Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220188
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314220188.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: R. X., L..

XX.X.XXXX, J. Š. X, XXX XX B., proti žalovanej: K. N., L.. X.XX.XXXX, J. D. X, XXX XX B., o zaplatenie
300 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 300 eur
a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300 eur od 30.9.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa
uviedla, že so žalovanou uzavreli dňa 23.7.2013 zmluvu o pôžičke ústnou formu. Žalobkyňa uviedla,

že so žalovanou sú si osobne známi. Žalobkyňa bola ubezpečená žalovanou o splnení záväzku vo
vopred nešpecifikovanej lehote. Žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa uskutoční jednorazový
výber vyššej sumy z banky z dôvodu vykonania opráv v byte. Žalovaná následne požiadala žalobkyňu,
aby vykonala výber v sume vyššej o 300 eur ako pôvodne žalobkyňa zamýšľala a aby tieto finančné
prostriedky dočasne poskytla žalovanej. Žalobkyňa 23. júla 2013 uskutočnila výber hotovosti z banky vo
výške 1500 eur. Sumu vo výške 300 eur odovzdala žalovanej osobne ešte v ten istý deň. Žalobkyňa s
úmyslom žiadať poskytnuté finančné prostriedky sa rozhodla kontaktovať žalovanú vzhľadom k tomu,

že k dobrovoľnému splneniu záväzku zo strany žalovanej nedošlo. Žalovaná na výzvy žalobkyne
prostredníctvom sms komunikácie nereagovala, všeobecne sa komunikácii so žalobkyňou vyhýbala a
odmietala akékoľvek mimosúdne riešenie vzniknutého sporu. Žalobkyňa vzhľadom ku vzniknutej situácii
a s úmyslom opätovne získať poskytnuté peňažné prostriedky, odoslala výzvu na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 300 eur prostredníctvom poštovej zásielky. K úhrade uvedenej sumy zo strany žalovanej
nedošlo.

Okresný súd Levice vydal 5.12.2014 č.k. 10RO/648/2014-20 platobný rozkaz, v ktorom stanovil
žalovanej povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi 300 eur, úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300 eur od 30.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania
vo výške 18 eur.

Žalovanej platobný rozkaz bol doručený 11.12.2014. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu včas
odpor, v posledný deň lehoty na podanie odporu, dňa 29.12.2014 (v pondelok ako v najbližší pracovný

deň, keď pätnásty deň pripadol na 26.12.2014 - deň pracovného pokoja). V odpore proti platobnému
rozkazu žalovaná uviedla, že návrh považuje za nedôvodný, nakoľko nie si je vedomá o požičaní
spomenutej čiastky 300 eur.Na pojednávaní žalobkyňa na podanej žalobe trvala. Uviedla, že v júli 2013 dala robiť plastové okná
na byt. Zdôverila sa tým žalovanej. Žalovaná ju požiadala o požičanie sumy 300 eur deň predtým, ako
žalobkyňa uskutočnila výber z banky. Na čase vrátenia peňazí sa dohodli len tak, že keď žalovaná

bude mať, peniaze jej vráti. Žalobkyňa vybrala peniaze z G. J. a išla rovno k žalovanej. Žalovanej u nej
doma peniaze položila na stôl a išla domov. Žalovanej peniaze požičala bez dokladov, keďže 20 rokov
ju poznala a považovala ju za svoju kamarátku.

Žalovaná na pojednávaní s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že nikdy nedošlo k žiadnej pôžičke

zo strany žalobkyne žalovanej. Je pravdou, že v minulosti boli dobré priateľky. Ich vzťahy sa narušili po
tom, čo začala žalobkyňa žiť s jej priateľom. Odvtedy sa so žalobkyňou nerozpráva a nereagovala preto
ani na žiadne esemesky, ani telefonáty. Žalovaná si myslí, že touto žalobou chce žalobkyňa riešiť nejaké
veci pomsty alebo žiarlivosti alebo chce dosiahnuť, aby jej žalovaná zaplatila 300 eur, ktoré nedostala
od partnera, ktorý býval u nej jeden a pol mesiaca a vrátil sa potom bývať k žalovanej. Žalovaná uviedla,
že vedela o tom, že žalobkyňa menila plastové okná, ale žalovaná od nej žiadne peniaze nepýtala, ani

nepožiadala a pred žalovanou žalobkyňa ani nepovedala, že si vyberie nejaké peniaze z banky. Uviedla,
že žalobkyňa jej žiadne peniaze domov nedoniesla. Žalobkyňa jej posielala esemesky, v ktorých jej
písala, nech jej žalovaná požičia 20, 30, 50 eur, že potrebuje peniaze. Boli esemesky, aby jej najprv
požičala peniaze, potom, že sa chce so žalovanou dohodnúť a potom prešla na to, aby jej žalovaná
vrátila peniaze. Keď sa osobne stretli, žalobkyňa jej povedala, nech jej žalovaná dá toľko peňazí, koľko

má. Pôžičku nespomínala. Žiadnu pôžičku so žalobkyňou neuzatvárala ani ústnou formou, ani písomne.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa na 23.7.2013 vybrala zo svojho účtu v G. J. D., S..D.. sumu 1500 eur, čo vyplýva z

predloženého dokladu G. J. D., S..D.. o výbere v hotovosti.

Žalobkyňa uviedla, že zo sumy, ktorú dňa 23.7.2013 vybrala z G. J. D., S..D.., požičala žalovanej sumu
300 eur a že túto sumu žalovanej v uvedený deň odovzdala v byte žalovanej, kde jej peniaze položila
na stôl a potom odišla domov. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná ju požiadala o požičanie sumy 300 eur

deň predtým, ako žalobkyňa uskutočnila výber z banky. Žalobkyňa sa zdôverila žalovanej, že si dá robiť
plastové okná na byte. Žalobkyňa uviedla, že žalovanej peniaze požičala bez dokladov, keďže dvadsať
rokov žalovanú poznala a považovala ju za svoju kamarátku a verila jej. Na čase vrátenia peňazí sa
dohodli len tak, že keď bude žalovaná mať, peniaze jej vráti. Žalobkyňa uviedla, že o tom, že peniaze
žalovanej požičala, povedala svojej dcére a jej priateľovi. Žalobkyňa uviedla, že keď peniaze žalovanej

u nej doma odovzdala, nikto u žalovanej doma nebol.

Žalovaná uviedla, že neuzatvárala so žalobkyňou pôžičku ani ústnou formou, ani písomne. Žalovaná
vedela o tom, že žalobkyňa menila plastové okná, ale žalovaná od žalobkyne žiadne peniaze nepýtala,
nepožičiavala. Pred žalovanou žalobkyňa ani nepovedala, že si vyberie nejaké peniaze z banky.

Žalobkyňa jej žiadne peniaze nedoniesla. Žalovaná uviedla, že so žalobkyňou boli v minulosti dobré
priateľky a ich vzťahy sa narušili po tom, čo žalobkyňa začala žiť s priateľom žalovanej.

Žalobkyňa uviedla, že môže preukázať esemeskami v mobile, že peniaze žalobkyňa od žalovanej pýtala
a že žalobkyňa písala žalovanej aj to, že jej žalobkyňa peniaze požičala. Žalobkyňa zároveň uviedla, že

žalovaná žalobkyni ani na jednu esemesku neodpovedala.

Žalobkyňa uviedla, že pri osobnom stretnutí žalovaná jej tvrdila, že žiadne peniaze jej žalobkyňa
nepožičala. Žalovaná uviedla, že keď sa so žalobkyňou stretli, žalobkyňa nespomínala pôžičku.
Povedala žalovanej len nech jej dá toľko peňazí, koľko má. Žalovaná uviedla, že pri tom rozhovore bola

prítomná X. E.Á.. Žalobkyňa uvádzala, že pri osobnom stretnutí so žalovanou a pred X. E. žalovanej
povedala, že by bolo dobré, keby jej žalovaná vrátila peniaze. Žalobkyňa uviedla, že tá pani si ľúbi vypiť,
takže nevie, či sa jej dá veriť.

Žalobkyňa uviedla, že nemá fotokópiu listu, ktorý adresovala žalovanej a odosielala na základe

podacieho lístka 17.7.2014, ktorý súdu predložila.

Z podacieho lístka vyplýva, že žalobkyňa žalovanej zaslala doporučený list 2. triedou dňa 17.7.2014
poštovou prepravou.Žalobkyňa súdu predložila výpis zo Slovak Telekom, a.s. o uskutočnených SMS z telefónneho čísla
XXXXXXXXXX, ktoré v žalobe žalobkyňa označila za svoje telefónne číslo, pričom vo výpisoch

sú uvedené uskutočnené SME na tel. číslo, ktoré oh označila žalovaná v žalobe ako telefónne
číslo žalovanej XXXXXXXXXX. Esemesky boli v rôznych dňoch, najskoršia 10.3.2014 a najneskoršia
30.4.2014.

Žalobkyňa na svoje tvrdenia nenavrhla vykonať dôkazy. Pokiaľ ide o X. E., ktorá bola osobne prítomná

pri osobnom stretnutí účastníčok, túto ako svedkyňu žalobkyňa nenavrhla vypočuť s odôvodnením, že
si ľúbi vypiť a je viac opitá ako triezva. Žalovaná návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

Podľa § 657 O.z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 O.z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky.

Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z ustanovenia § 657 O.z. vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z
obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto

zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možno vyhovieť. Žalobkyňa,

ktorá tvrdila, že so žalovanou uzavrela zmluvu o pôžičke 300 eur, mala v konaní povinnosť preukázať
uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou, ako aj skutočné odovzdanie peňazí v sume 300 eur
žalobkyňou žalovanej. Keďže žalovaná popierala, že by so žalobkyňou uzavrela zmluvu o pôžičke
a že jej žalovaná odovzdala peniaze, bolo povinnosťou žalobkyne na svoje tvrdenie označiť dôkazy.
Žalobkyňa na svoje tvrdenie neoznačila dôkazy, ktorými by mohla potvrdiť pravdivosť svojho tvrdenia.

Žalobkyňa nepreukázala, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o požičaní peňazí. Doklad
o výbere peňazí žalobkyňou z G. J. D., S..D.., preukazuje, že žalobkyňa na základe výberu mala
v hotovosti 1500 eur, avšak žalobkyňa nepreukázala že sumu 300 eur z týchto peňazí odovzdala
ako pôžičku žalovanej. Požičané peniaze podľa žalobkyne žalobkyňa žalovanej odovzdala v byte
žalovanej v neprítomnosti iných osôb. Žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala,

že požičané peniaze žalovanej odovzdala. Žalobkyňa nemá o tom žiaden písomný doklad, nejestvuje
osoba, ktorá by bola prítomná pri odovzdaní požičaných peňazí zo strany žalobkyne žalovanej. Za
preukázanie poskytnutej pôžičky nemožno považovať len žalobkyňou uvádzané esemesky, ktorými sa
podľa vyjadrenia žalobkyne domáhala žalobkyňa od žalovanej vrátenia požičaných peňazí. Na tieto
esemesky žalovaná podľa žalobkyne ani nereagovala. Žalobkyňa ako nehodnoverný dôkaz sama

vyhodnotila prípadný výsluch X. E. a ani jej výsluch nenavrhla. Súd nepovažoval za nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci vykonanie dokazovania výsluchom X. E. ako svedkyne, nakoľko nebola prítomná
pri dohode účastníkov o požičaní peňazí a ani pri ich odovzdaní. Súd nepovažoval za nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, dcéry žalobkyne a jej priateľa,
ktorým žalobkyňa povedala o požičaní peňazí, nakoľko ku skutkovým okolnostiam o odovzdaní peňazí

žalobkyňou žalovanej by sa nemohli hodnoverne vyjadriť, keď neboli prítomní pri odovzdaní peňazí
žalobkyňou žalovanej.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke
medzi účastníkmi konania, teda o existencii právneho vzťahu z pôžičky a o skutočnom poskytnutí

pôžičky žalobkyňou žalovanej. Žalobkyňa neoznačila, ani nepredložila dôkazy, na základe ktorých by
hodnoverne, bez akýchkoľvek pochybností bolo možno vyvodiť, že k odovzdaniu peňazí žalobkyňou
žalovanej v sume 300 eur skutočne došlo.Žalobkyňa z vyššieuvedených dôvodov nepreukázala, že jej vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie
300 eur. Žalovaná sa tak nemohla dostať ani do omeškania s plnením tejto sumy žalobkyni a žalobkyni
nevznikol tak nárok ani na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania. Súd preto žalobu zamietol.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech, mala by právo na náhradu trov konania, avšak trovy

jej v konaní nevznikli a súd preto rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.