Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 8, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813204885
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813204885.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. E., bytom

S., E. cesta XX/X, 2/ Z.. B. L., Z., bytom S., S. XX, 3/ B. L., bytom ako navrhovateľ X/, 4/ A.. A. L., Z.,
bytom S., N. XX/XX/X, 5/ O. L., bytom ako navrhovateľ X/, 6/ Z. E., bytom S., E. cesta XX/X, 7/ Z. K.,
bytom R. W., 8/ P.. R. D., bytom S., E. cesta XX/X, navrhovatelia X/,X/,X/ zast. JUDr. A. proti odporcovi:
Trenčiansky samosprávny kraj, Trenčín, K dolnej stanici 7282/20A, IČO: 36 126 624, zastúpenému Z..
Mgr. T. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.
Navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 8/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu 18. marca 2013 domáhali určenia, že pozemok parc.

číslo XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 283 m2 v celosti (1/1) nachádzajúci
sa v katastrálnom území S., obec S., okres Prievidza identifikovaný geometrickým plánom číslo XXX/
XXXX-PD overeným Správou katastra v Prievidzi pod číslom XXXX/XXXX je v ich ideálnom podielovom
spoluvlastníctve, ako aj náhrady trov konania.
Návrh vo veci samej odôvodnili tým, že časť pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve
odporcu podľa listu vlastníctva č. XXXX, okres S., obec S., kat. územie S., register ,,C“ identifikovaná
geometrickým plánom č. XXX/XXXX-PD ako pozemok parcelné číslo XXXX/X- zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 283 m2 dobromyseľne (bona fides) užívajú ako vlastný od roku 1983, teda 30
rokov. Právny predchodca odporcu, Okresný ústav národného zdravia v Prievidzi v rokoch 1980 až
1983 na pozemku parc. č. XXXX/X realizoval prístavbu svojho nelôžkového zdravotníckeho oddelenia
tuberkulózy a respiračných chorôb. V rámci tejto svojej stavebnej činnosti právny predchodca odporcu
zameral a vytýčil hranicu a vybudoval aj oplotenie medzi pozemkami parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/
X. Odporca má v pláne stavebnou činnosťou prestavať svoju budovu súpisné číslo XXXXX a orientačné
číslo 9. V súvislosti s plánovanou investičnou činnosťou odporca si dal zamerať reálny stav- hranicu

svojho pozemku parcelné číslo XXXX/X, pričom zistil, že reálna hranica tvorená plotom - oplotením
medzipozemkamiparc.č.XXXX/Xaparc.č.XXXX/Xnezodpovedáprávnemustavu,pretonavrhovateľov
listom zo dňa 29.1.2013 vyzval, aby vypratali časť pozemku parc. č. XXXX/X o celkovej výmere 283 m2
identifikovanej geometrickým plánom č. XXX/XXXX-PD, ktorý užívajú bez právneho dôvodu a ktorý je
časťou pozemku parc. číslo XXXX/X. Navrhovatelia poukázali, že to bol právny predchodca odporcu,
ktorý v teréne vytýčil oplotením hranicu medzi pozemkami parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X a oni,
resp. ich právni predchodcovia nemali žiadny dôvod spochybňovať správnosť takto vytýčenej hranice

pozemkov. Z. poukázali na to, že ich právni predchodcovia resp. oni sami v dobrej viere užívali časť
pozemku parcelné číslo XXXX/X, o výmere 283 m2, ako svoj vlastný pozemok, kosili ho, sadili na ňom
plodiny a zavlažovali ho, v roku 1990 od nich .Svoju dobromyseľnosť vyvodzovali i z toho, že v roku
1990, v čase kedy sa budoval tepelný napájač, boli vykupované stromy, ktoré sa nachádzali na spornompozemku, a tieto boli vykupované od navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov, ktorí ich sadili,
a neboli vykupované od odporcu.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 25. septembra

2013, v ktorom spochybnil oprávnenosť držby navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov a
najmä ich dobromyseľnosť. Poukázal na to, že pri vydržaní veci musí byť jej držiteľ dobromyseľný v
tom, že mu vec alebo právo patrí. To znamená, že musí existovať preukázateľný právny úkon, od
ktorého držiteľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posúdenie toho, , či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv

držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti , ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti prípadu na každom subjekte požadovať, mal
alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Čiže musí
ísť o presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne , ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický
stav , o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa
dôvodne považuje za vlastníka veci . Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby

veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul, pričom
len subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie. Argumentoval tým,
navrhovatelia nepredložili žiadny reálny dôkaz alebo inú listinu, prípadne inú skutočnosť, z ktorej by
jednoznačne vyplynulo , že spĺňajú kritérium dobromyseľnosti, ako podmienku oprávnenej držby.
Navrhol preto, aby súd návrh navrhovateľov zamietol, nepriznal im náhradu trov konania a zároveň

potvrdil jeho výlučné vlastníctvo k pozemku s parc. č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1/, 2/, 3/,
4/, 8/ a odporcu, ďalej prečítaním alebo oznámením obsahu všetkých stranami predložených listinných
dôkazov, a to: výpis z LV č.l. 5,6, výpis z registra z č.l. 7, výpis z LV č. XXXX na č.l. 8, informatívna kópia
z mapy č.l. 9, rozhodnutie o umiestnení stavby č.l. 10-11, rozhodnutie o zamietnutí odvolania účastníkov

konaniač.l.12,stavebnépovolenieč.l.13-15,kolaudačnérozhodnutieč.l.16,referátevidenciebudovč.l.
18, stavebné povolenie č.l. 19-22, výzva na vypratanie pozemku č.l. 23, oznámenie o výkone štátneho
stavebného dohľadu č.l. 46, žiadosť o odkúpenie pozemku č.l. 60 s prílohami 61-63, vytyčovací náčrt
č.l. 64, protokol o vytýčení hranice pozemku č.l. 65, záznam z pracovného rokovania vysporiadania
užívania pozemkov č.l. 66, list riaditeľky múzea JUDr. L. č.l. 67, stanovisko k vyjadreniu odporcu č.l.

71, zápisnica z konania o oprave oplotenia bytového domu č. 7 na č.l. 72, kúpna zmluva z 31.7.1990 č.l.
74, rozhodnutie o zamietnutí odvolania č.l. 78, 79 s výkazom výmer č.l. 80, návrh na vyvlastnenie č.l.
82-83, rozhodnutie o vyvlastnení č.l. 84-87, kúpna zmluva z 10.10.1968 č.l. 88-90, geometrický plán č.
XXX/XXXX-PD, vyjadrenie č.l. 98-99, fotokópia návrhu na vyvlastnenie č.l. 104-106, ako aj ohliadkou
na tvare miesta, pričom z takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v Prievidzi dňa 10. októbra 1968 medzi predávajúcim Čsl.
štátom - Mestským bytovým podnikom v Prievidzi a kupujúcimi: G. E., narodeným XX. júna XXXX
a jeho manželkou G. (navrhovateľka 1/), A. V., narodeným XX. decembra XXXX a jeho manželkou
G., narodenou XX. septembra XXXX (právni predchodcovia navrhovateľov X/, X/), A. L., narodeným
XX. novembra XXXX a jeho manželkou C., narodenou XX. novembra XXXX (právni predchodcovia

navrhovateľov X/, X/), N. E., narodeným XX. decembra XXXX (právny predchodca navrhovateľa X/) a
jeho manželkou Z. (navrhovateľka 6/), N. Q. narodeným XX. X. XXXX a jeho manželkou N., narodenou
XX. H. XXXX ( právni predchodcovia navrhovateľky 8/, všetky označené osoby na strane kupujúcich
ďalej spolu len „kupujúci domu č.p. XX“.), bol do podielového spoluvlastníctva kupujúcich domu č.p.
XX prevedený dom číslo popisné XX nachádzajúci sa na pozemku s parcelným číslom XXX/X o výmere

406 m2 v katastrálnom území Prievidza, pozostávajúci z piatich bytov, ktoré boli zároveň prevedené do
bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcich domu č.p. XX. Na základe rozhodnutia Finančného odboru
rady ONV v Prievidzi z 9. októbra 1968 bolo na pozemky v katastrálnom území S. s parcelným číslom
XXX/X o výmere 406 m2 a s parcelným číslom XXX/X o výmere 1527 m2 kupujúcim domu č.p.
XX zriadené právo spoločného osobného užívania, a to bezodplatne. Ďalej boli na základe rozhodnutí

Finančného odboru rady ONV v Prievidzi z 9. októbra 1968 kupujúcim domu č.p. XX pridelené do
odplatného osobného užívania i susediace pozemky a to: G. E., nar. XX. júna XXXX a jeho manželke
G. -navrhovateľke 1/ pozemok s parc. číslom XXX/XX o výmere XXX m2, N. E., nar. XX. decembra
XXXX a jeho manželke Z. -navrhovateľke 6/ pozemok s parc. číslom XXX/XX o výmere XXX m2, N. Q.,
nar. XX. októbra XXXX a jeho manželke N., nar. XX. novembra XXXX pozemok s parc. číslom XXX/XX

o výmere XXX m2, A. L., nar. XX. novembra XXXX a jeho manželke C., nar. XX. novembra XXXX
pozemok s parc. číslom XXX/XX o výmere XXX m2, A. V., nar. XX. decembra XXXX a jeho manželke
G., nar. XX. septembra XXXX pozemok s parc. číslom XXX/XX o výmere XXX m2, všetkým za odplatu
X,- E. za X mX pridelenej výmery pozemku.V územnom rozhodnutí o umiestnení stavby vydaného mestským národným výborom - odbor územného
plánovania a architektúry v Prievidzi, zo 14. decembra 1977 bola v tej dobe povolená prístavba pavilónu
k poliklinike OÚNZ na pozemkoch parcelné čísla: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,

XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, a XXX/X, v katastrálnom území S., a to na pozemku s
parcelným číslom XXX/XX o výmere 3244 m2 zameranom geometrickým plánom Ing. Vajdu zo dňa
16. novembra 1977 (č.l. 80), pričom účastníkmi konania boli i kupujúci domu č.p. XX., ktorí v konaní
uplatnili námietky, nakoľko plánovaná výstavba zasahovala i do pozemkov parc. č. :XXX/XX, XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, ktoré mali v odplatnom osobnom užívaní, a v časti 255 m2 aj do pozemku

parc. č. XXX/X, ktorý mali v spoločnom bezodplatnom osobnom užívaní. V námietkach žiadali vylúčiť zo
záberu pozemkov pre stavbu záhrady na pozemkoch s parc. č. : XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a dvor na
pozemku s parc. č. XXX/X, a pozemky na parcelách č. XXX/XX a č. XXX/XX zabrať len v nevyhnutnej
miere. Pre výstavbu náhradných garáží žiadali prideliť náhradný pozemok záberom pozemku ZDŠ na
ul. Pionierov. Ich námietkam vyhovené nebolo, preto uvedené rozhodnutie napadli odvolaním. Okresný
národný výbor odbor výstavby a územného plánovania v Prievidzi rozhodnutím z 26. januára 1978

zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo 14. decembra 1977, t.j.
rozhodnutie o umiestnení stavby.
OÚNZ v Prievidzi vo februári 1978 listami oslovil kupujúcich domu č.p. XX s ponukou na odkúpenie
pozemkov parc. č. :XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX ktoré mali v odplatnom osobnom
užívaní, a v časti 255 m2 aj pozemku parc. č. XXX/X , ktorý mali v spoločnom bezodplatnom osobnom

užívaní. Nakoľko kúpne zmluvy uzatvorili iba A. L., nar. XX. novembra XXXX a jeho manželka C.,
nar. XX. novembra XXXX na pozemok s parc. číslom XXX/XX o výmere XXX m2 a A. V., nar. XX.
decembra XXXX a jeho manželka G., nar. XX. septembra XXXX na pozemok s parc. číslom XXX/
XX o výmere 141 m2, podal OÚNZ v Prievidzi v apríli 1978 návrh na vyvlastnenie zostávajúcich
pozemkov. Rozhodnutím mestského národného výboru - odbor výstavby v Prievidzi zo 7. júna 1978 boli

pre Slovenskúsocialistickúrepublikuvyvlastnenépozemky(zovšetkýmiprávamiavecnýmibremenami)
v osobnom užívaní G. E. a jeho manželky za náhradu 15.844,- Kčs, v osobnom užívaní N. Q. a jeho
manželky za náhradu 2.074,- Kčs a v osobnom užívaní N. E. a jeho manželky za náhradu 13.770,-
Kčs. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Okresného národného výboru v Prievidzi odboru
územného plánovania z 19. júla 1978. V odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia sa uvádza, že

nehnuteľnosti boli vyvlastnené na základe geometrického plánu číslo XXX/XX zo 16. novembra 1977,
vyhotoveného geodéziou v Prievidzi . V stavebnom konaní kupujúci domu č.p. XX znova žiadali zmeniť
(v tom čase už v teréne vytýčenú) hranicu pozemku parc. č XXX/XX, pričom Mestský národný výbor
- odbor výstavby v Prievidzi rozhodnutím zo 8. októbra 1980 ich požiadavku zamietol a stavbu povolil.
Stavbu prístavby pavilónu k poliklinike OÚNZ realizoval dodávateľ stavby, ktorým bol Okresný stavebný

podnik Prievidza. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 23. marca 1983. Nakoľko dodávateľ
stavby nevybudoval zároveň oplotenie pozemku OÚNZ, uskutočnilo sa na mestskom národnom výbore
v Prievidzi dňa 4. novembra 1983 konanie o oprave oplotenia bytového domu, na podklade ktorého
bol následne koncom roka 1983 na pozemku právneho predchodcu odporcu vybudované priehľadné
oplotenie, ktoré existuje až do súčasnosti.20. januára 2005 doručil navrhovateľ 2/ odporcovi žiadosť

o odkúpenie časti pozemku parcelné číslo XXXX/X v katastrálnom území S.. Na základe objednávky
správcu odporcu bola dňa 26. októbra 2005 geodetom vytýčená v teréne hranica medzi pozemkami
parc. č. XXXX /1, XXXX/X, XXXX/X , XXXX/X, pričom bolo zistené, že priehľadné oplotenie medzi
pozemkami nekopíruje vytýčenú hranicu pozemku a je posunuté o viac ako 5 metrov v neprospech
odporcu.

Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 30. júna 1969 právo
osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli
vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť
aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného
užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

Podľa § 204 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. marca 1983 i bez
privolenia užívateľa môže sa pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, použiť v
dôležitom záujme spoločnosti, ktorý nemôže byť inak uspokojený, avšak len dočasne, v nevyhnutnej
miere a za náhradu. To isté platí, ak je krajne ohrozený život alebo zdravie občana alebo jeho naliehavý
záujem.

Podľa § 204 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. marca 1983 len v
dôležitom záujme spoločnosti za podmienok platných pre vyvlastnenie možno právo osobného užívania
pozemku odňať, a to na základe zákona a za náhradu.Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je

ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra
1991 ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom

užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra
1991 takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má

socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani
právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra
1991 do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal

vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 takto

nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 1. januára 1992 do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Okresný súd Prievidza pripomína, že podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku
vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť
1. januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie,
ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty,
najneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31. decembra

1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, s výnimkou
nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa
dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so
zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území
Slovenskado31.decembra1950vyžadovalodobromyseľnosťprinastúpenídodržby,kýmpodľazákona

č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby. Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb., ktorý nahradil zákon č.141/1950 Zb. priniesol obrat vo vývoji právnej úpravy inštitútu vydržania
na území Slovenska (vtedajšieho Československa). Zákon vôbec nezahŕňal právnu úpravu držby, ergo
v ňom nemohlo byť upravené ani vydržanie, nakoľko toto je na držbe založené. Do právneho poriadku
bol však zavedený nový inštitút osobného užívania pozemkov. Až zákonom č. 131/1982 Zb, bol do

Občianskeho zákonníka zavedený nový § 135a, ktorý stanovoval, že držiteľ veci, ktorý túto držal
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov (u vecí hnuteľných) alebo 10 rokov (u vecí nehnuteľných), stal sa
ich vlastníkom. Zákonodarca sa však nevrátil k úprave držby a vydržania v zmysle zákona č. 141/1950
Zb. Túto problematiku upravil odlišne. O držbe sa zákon zmieňoval iba ako o držbe oprávnenej, chýbala
prezumpcia oprávnenosti držby. Chýbala aj úprava ochrany detencie. Vydržať nebolo možné veci v

socialistickom vlastníctve (napr. pozemky vo vlastníctve štátu náležiace ku štátnym nemocniciam).
Mohlo dôjsť i k vydržaniu pozemku alebo jeho časti, no len takého, ktorý sa mohol stať predmetom
osobného užívania pozemku. Vlastnícke právo k vydržanému pozemku však v takom prípade získaval
štát a vydržateľovi vznikol nárok na zriadenie práva osobného užívania k tomuto pozemku. Súčasná
právna úprava inštitútu vydržania stanovuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára

1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v
prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992.
Možno konštatovať, že súčasné zákonom ustanovené podmienky vydržania sú koncipované v podstate
totožne, ako v rímskom práve, a patria medzi ne:a) existencia faktickej držby veci (corpus possessionis) z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako
so svojou (animus possidendi)a či je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere (bona fides), že mu
vec patrí;

b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných
veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach);
c) spôsobilosť predmetu vydržania (res habilis).
V posudzovanej veci sa celkovo osem navrhovateľov v konaní domáhalo vydržania pozemku,
teda spôsobilého predmetu vydržania a určenia ideálneho podielového spoluvlastníctva k nemu, ich

povinnosťou bolo teda preukázať, že všetci ôsmi súčasne spĺňajú podmienku jeho dobromyseľnej držby
po dobu najmenej 10 rokov. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že navrhovateľky 1/ a 6/
boli priamymi účastníkmi stavebného konania na konci sedemdesiatych rokov minulého storočia, vedeli
teda v akom rozsahu boli ich záhrady a stavby garáží na nich vyvlastnené pre účely stavby polikliniky
a so zreteľom na všetky okolnosti stavby oplotenia v roku 1983 im muselo byť zrejmé, že priehľadné
oplotenie je vybudované ďalej od hranice pozemku ich pozemku parc.č. XXX/X (teraz parc. č. XXXX/X).

ktorý im spolu s ďalšími právnymi predchodcami navrhovateľov 2/,3/,4/,5/,7/ a 8/ zostal v podielovom
spoluvlastníctve, nie je vybudované na hranici ich pozemku, tak ako bola táto zameraná a vytýčená v
stavebnom konaní, ale nachádza sa viac ako päť metrov od nej. Z toho vyplýva, že kupujúci domu
č.p. XX . mali od roku 1983 pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. S., zameraný geometrickým plánom
č. XXX/XXXX-PD z 26. novembra 2012, vo svojej faktickej moci, aj s ním nakladali ako s vlastným,

avšak nie v dobrej viere, že im tento aj patrí, o čom svedčí i to, že oplotením vytvorený pozemok začali
sčasti využívať ako garážové státie (ako náhradu za zbúrané garáže) a sčasti ako záhrady náležiace
k jednotlivým bytom, pričom užívacie hranice medzi nimi si stanovili orientované zo severu na juh
vo vzdialenosti cca 7m. Dobu, po ktorú mali právni predchodcovia navrhovateľov 2/,3/,4/,5/,7/ a 8/
tento pozemok vo faktickej držbe tak nemožno započítať navrhovateľom 2/,3/,4/,5/,7/ a 8/ do plynutia

vydržacej doby. Uvedené má ďalej za následok to, že hoci aj navrhovatelia 2/,3/,4/,5/,7/ a 8/ mali
iusta causa usucapionis (kúpa, dedenie) a ich putatívný titul držby predmetného pozemku vychádzal
z ospravedlniteľného omylu, že skutočná hranica im patriaceho pozemku je totožná s oplotením (keďže
neboli osobnými účastníkmi stavebného konania) a boli tak u nich splnená jedna z podmienok vydržania
(dobromyseľná držba), nie všetci z nich zároveň pozemok držali po dobu aspoň desiatich rokov. Z

vykonaného dokazovania napríklad vyplynulo, že dobromyseľná držba navrhovateľov 2/ a 3/ trvala od
dňa nadobudnutia bytu do vlastníctva v roku 2004 do 26. októbra 2005 kedy boli hranice medzi
pozemkom v spoluvlastníctve navrhovateľov a pozemkom vo vlastníctve odporcu znova zamerané
geodetom a vyznačené v teréne kovovými rúrkami. Dobromyseľná držba navrhovateľa 4/ síce trvala
najmenej 10 rokov avšak tento žiadal spoluvlastnícky podiel určiť do bezpodielového spoluvlastníctva

spolu s navrhovateľkou 5/, ktorá bola dobromyseľnou držiteľkou len od kúpy podielu bytu v roku 2002
do 26. októbra 2005. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo odkedy presne začala plynúť vydržacia
doba navrhovateľovi 7/ (podľa vyjadrení účastníkov ohliadky mal byt zdediť pred cca. 15 rokmi, avšak
v informatívnom výpise z LV č. XXX sú v legende zapísané dve dedičské rozhodnutia D 779/94 z
3.marca 1995 a D 112/96 z 18. decembra 1995). Navrhovateľka 8/ bola dobromyseľnou držiteľkou len od

kúpy bytu v roku 2012, ku dňu podania návrhu jej držba netrvala ani dva roky, pričom dobromyseľnosť
držby svojho právneho predchodcu Ing. E. netvrdila, ani nepreukázala.
Za toho stavu súd návrh zamietol ako nedôvodný, keďže navrhovateľom sa nepodarilo preukázať, že
by všetci súčasne splnili zákonné podmienky pre vydržanie pozemku vo vlastníctve odporcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a procesne neúspešným navrhovateľom 1/,

2/, 3/ a 8/ (ktorí požadovali aj náhradu trov), náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v siedmich vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.