Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205321
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814205321.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného G. s.r.o. so sídlom v J. L. G. A..Č.. XX, IČO:
35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na
Pribinovej ul.č. 25 proti povinnej C.W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX, K., IČO: 35566281, o
vymoženie 1 009,73 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
5Er 522/2014-25 zo dňa 15.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči

povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 03499/12 zo dňa 04.11.2013 s právoplatnosťou dňa 09.12.2013 a
vykonateľnosťou dňa 12.12.2013. Uznesením č.k. 5Er 522/2014-16 zo dňa 21.07.2014 súd rozhodol,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z vykonávania exekúcie. Oprávnený podaním zo
dňa 16.10.2014 v súlade s ust. 30 ods. 11 Exekučného poriadku navrhol poveriť vykonaním exekúcie

súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 31.05.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol povinnej poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému spolu s
príslušným poplatkom celkovo vo výške 672 Eur v 12 mesačných splátkach.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1, 2,3,4, § 53 ods. 1, 5,
§ 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli
účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou.

Súd poukázal na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere t.j. dňa
31.05.2011, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde b) pred príslušným súdom Slovenskejrepubliky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Súd považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť

spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že
formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže
skúmať rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného

titulu oboznámiť sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného
konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45

ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok a právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o

rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s
povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti
nezisťoval. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich

zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa ust. § 3 ods. 2, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
03499/12 zo dňa 04.11.2013 s právoplatnosťou dňa 09.12.2013 a vykonateľnosťou dňa 12.12.2013,
ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 009,73 Eur, spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 009,73 Eur od 19.02.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom
vo výške 6 % ročne zo sumy 1 009,73 Eur od 09.04.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 309,13 Eur v mesačných splátkach vo výške 120 Eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 702700974 zo dňa 31.05.2011 (v spise na č.l. 4) uzavretej medzi
účastníkmi konania vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 350 Eur, ktorý sa povinná
zaviazala vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322 Eur t.j. celkovo 672 Eur
v 12 mesačných splátkach po 56 Eur počnúc dňom 05.07.2011. Povinná súčasne prehlásila, že

finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon podnikania. V predmetnej zmluve je povinná označená
obchodným menom (C. B.), a identifikačným číslom (IČO: 35566281), pričom povinná súčasne
prehlásila, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon podnikania.

V danom prípade súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tvrdení o existencii spotrebiteľského

vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací
súd zastáva názor, že súd prvého stupňa nedôsledne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania,
pretože sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že povinná je v zmluve o úvere
označená údajmi špecifickými pre fyzickú osobu - podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania a
IČO) a taktiež sa nezohľadnil vyhlásenie povinnej o účele, na ktorý mu bol predmetný úver poskytnutý.

Z týchto dôvodov odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa podrobne sa vyrovnať s otázkou charakteru vzťahu

vzniknutého medzi účastníkmi a následne opätovne vo veci rozhodnúť, pričom súd je povinný aplikovať
relevantnú právnu normu zodpovedajúcu povahe právneho vzťahu medzi účastníkmi konania.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.