Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213214221
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213214221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

VladimíraPribuluaJUDr.BorisaMinksavprávnejvecinavrhovateľa:FERCAMSlovakia,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Vajnorská 135, IČO: 35 901 110, zastúpený advokátom Mgr. Ing. Mariánom Galbavým so
sídlom Trnava, Piešťanská 3, proti odporcom: 1. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U. XXX, občan SR, 2.
I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B.. M. XXX/XX, občan SR, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 8. septembra
2014 č. k. 8Cpr/4/2013-208, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporcu v 1.

rade zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.649,28 eura s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania titulom
súdneho poplatku v sume 147,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 512,08 eura p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 8. septembra 2014 č. k. 8Cpr/4/2013-208
(napadnutý rozsudok) zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.649,28 eura s úrokom
z omeškania 9 % ročne od 21.07.2011 až do zaplatenia a sumu 809,06 eura s úrokom z omeškania 9
% ročne od 12.08.2011 až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, odporcu

v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.053,04 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21.07.2011
až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal odporcu v 1.
rade zaplatiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 147,50 eura a titulom trov
právneho zastúpenia v sume 512,08 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa na jeho účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a odporcu v 2. rade zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 63 eur a titulom trov právneho zastúpenia
v sume 353,03 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,

všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom
súde dňa 28.06.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi v rade 1./ zaplatiť mu sumu 1.649,28
Eur s prísl. titulom peňažnej náhrady škody (štvornásobok priemerného mesačného zárobku) s tým
odôvodnením,žesodporcomvrade1./uzavrelpracovnúzmluvudňa30.9.2010,kdenáplňouprácebolo
vykonávať činnosť vodiča nákladného cestného vozidla pre medzinárodnú nákladnú dopravu. Súčasťou
zaškolenia na výkon práce bolo aj poučenie o Metodike prevencie čiernych pasažierov Kódex správnej

praxe odd. 33 Zákona o emigrácii a azyle z roku 1999. Toto poučenie podpísal dňa 30.09.2010. Dňa
02.04.2011 odporca v rade 1./ vykonával ako vodič prepravu tovaru do Veľkej Británie vozidlom EČV:
BA XXXXM. Počas kontroly povereným úradníkom hraničnej služby bola v transporte zistená preprava
7 ilegálnych prisťahovalcov, o tomto bol spísaný záznam a vodič pokračoval v ceste.Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi v rade 2./ zaplatiť mu 1.053,04 28 Eur s prísl. titulom
peňažnej náhrady škody (štvornásobok priemerného mesačného zárobku) s tým odôvodnením, že s

odporcom v rade 2./ uzavrel pracovnú zmluvu dňa 29.03.2011, kde náplňou práce bolo vykonávať
činnosť vodiča nákladného cestného vozidla pre medzinárodnú nákladnú dopravu. Súčasťou zaškolenia
na výkon práce bolo aj poučenie o Metodike prevencie čiernych pasažierov Kódex správnej praxe odd.
33 Zákona o emigrácii a azyle z roku 1999. Toto poučenie podpísal dňa 29.03.2011. Dňa 02.04.2011
odporca v rade 2./ vykonával ako druhý vodič (neaktívny) prepravu tovaru do Veľkej Británie vozidlom

EČV: BA XXXXM. Počas kontroly povereným úradníkom hraničnej služby bola v transporte zistená
preprava 7 ilegálnych prisťahovalcov.

Od odporcu v rade 1./ sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia sumy 809,06 Eur s prísl. ako vydania
bezdôvodného obohatenia na tom základe, že časť pokuty udelená hraničnou službou vodičovi nebola
z jeho strany uhradená, a preto dňa 08.08.2011 bola navrhovateľovi doručená upomienka na úhradu

pokuty vo výške 700 libier. Vzhľadom na to, že neuhradenie tejto pokuty by malo za následok negatívny
vplyv na odbavovanie transportov navrhovateľa hraničnou službou a tým aj vznik potencionálnej škody
navrhovateľ túto pokutu v prepočte 809,06 Eur uhradil dňa 12.08.2011. Dňa 18.05.2011 navrhovateľ ako
zamestnávateľ prejednal okolnosti incidentu s oboma odporcami a obaja sa k náhrade škody zaviazali.

Odporcavrade1./spodanýmnávrhomnesúhlasil.Vosvojomvyjadreníuviedol,žeonnespôsobilžiadnu
škodu. Je pravdou, že po otvorení nákladného priestoru vozidla bolo zistených 7 emigrantov, avšak pri
colnej kontrole v Calais prešiel s autom bez záznamu. Podľa neho na aute, v zavazadlovom priestore
návesu a ani na tovare nevznikla žiadna škoda. Pri rozväzovaní pracovného pomeru u navrhovateľa mu
nebola uhradená mzda a ani diety a tak si myslel, že si to navrhovateľ strhol za emigrantov.

Odporca v rade 2./ s podaným návrhom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že on jazdu ukončil
na benzinke pred Parížom, potom zaspal na sedadle spolujazdca a zobudil sa tesne pred kontrolou v
Calais až na parkovisku v prístave im našli emigrantov ale nevedel uviesť ako sa tam mohli dostať, keď
prešli predtým kontrolami. Na náklade ani na aute nevznikla žiadna škoda, bez problémov sa vrátili späť.

Pri podpisovaní záznamu mu bolo povedané, že ide len o formalitu.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi účastníkmi konania boli
uzavretépracovnézmluvy,priuzatváranípracovnýchzmlúvboliajpoučeníosvojichpovinnostiach,ktoré
podpísali v poučení o Metodike prevencie čiernych pasažierov Kódex správnej praxe odd. 33 Zákona o

emigrácii a azyle z roku 1999. Dňa 02.04.2011 odporca v rade 1./ vykonával ako vodič prepravu tovaru
do Veľkej Británie vozidlom EČV: BA XXXXM. Odporca v rade 2./ ako vodič (neaktívny). Počas kontroly
povereným úradníkom hraničnej služby bola v transporte zistená preprava 7 ilegálnych prisťahovalcov,
o tomto bol spísaný záznam a pokračovali v ceste.

Dňa 18.05.2011 obaja odporcovia podpísali zápis o udalosti, resp. podanie vysvetlenia k udalosti dňa
02.04.2011, kde je uvedené, že stav vozidla bol bez závad. Ďalej tam bolo uvedené, že v Calais
absolvovali 2 kontroly bez problémov, keď im v návese pes agentúry UK Border Agency odhalil 7
emigrantov. Obaja odporcovia súhlasili s náhradou škody. Odporcovia nepopierali, že dňa 02.04.2011
pri imigračnej kontrole sa zistilo, že vo vozidle sa nachádza 7 osôb (čo je preukázané aj v oznámení

o udelení pokuty zo dňa 02.04.2011 - preklad z anglického jazyka na č.l. 42 v spise). Z rozhodnutia
Ministerstva vnútra - Hraničný úrad Spojeného kráľovstva zo dňa 29.06.2011 (v spise na č.l. 69) vyplýva,
že minister vnútra vydal rozhodnutie o povinnosti zaplatiť pokutu za každého ilegálneho imigranta vo
výške 400 GBP, teda súhrnná pokuta je vo výške 2.800,- GBP s tým, že túto je potrebné realizovať
najneskôr dňa 31.07.2011. Z histórie transakcií navrhovateľa (č.l. 31) vyplýva, že tento dňa 21.07.2011

uhradil sumu 3.215,06 Eur príjemcovi UK Border Agency.

Dňa 29.06.2011 ďalej Ministerstva vnútra - Hraničný úrad Spojeného kráľovstva (č.l. 60 v spise) udelilo
pokutu odporcovi v rade 1./ ako vodičovi 100 GBP za každú ilegálnu osobu, t.j. v súhrnnej výške 700
GBP. Túto sumu za odporcu v rade 1./ uhradil navrhovateľ dňa 12.08.2011 v sume 809,06 Eur (výpis

transakcií navrhovateľa č.l. 30 v spise).Svedkyňa M. F. uviedla, že u navrhovateľa pracovala 4 roky do 31.07.2014 ako administratívna
pracovníčka. Bola pri prerokovaní a spísaní záznamu o udalosti, ktorý odporcovia vlastnoručne a bez
nátlaku podpísali. Tento záznam im bol riadne prečítaný a vysvetlený.

Obranu odporcov, že malo ísť len o formalitu pri spisovaní záznamu o udalosti súd prvého stupňa
považoval za účelovú. Ako aj obranu odporcu v rade 1./, že žiadnu škodu na tovare a vozidle nespôsobil
súd považoval za účelovú, ničím nepodloženú.

Vec právne posúdil podľa § 179, § 186 ods. 2, § 222 Zákonníka práce a § 420 ods. 1 OZ a dospel
k záveru, že odporcovia navrhovateľovi spôsobili škodu protiprávnym konaním (porušenie povinností
uvedenýchvMetodike).Navrhovateľzanichuhradilpokutuvovýške3.215,06eurapríjemcoviUKBorder
Agency.

Z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti odporcu v rade 1. vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný

príjem bol 412,32 eura, a teda štvornásobok v zmysle § 186 ods. 2 ZP činí 1.649,28 eura.
Odporca v rade 2. neodpracoval u navrhovateľa v rozhodujúcom období 22 dní, alebo 170 hodín, bolo
potrebné použiť pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec
dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol (§ 134 ods. 3 ZP).
Priemerná výška zárobku bola 263,26 eura, a teda štvornásobok v zmysle § 186 ods. 2 ZP činí 1.053,04

eura. Takto obaja odporcovia zo škody, ktorá vznikla navrhovateľovi zaplatením pokuty 3.215,06 eura
uhradia sumu 2.702,32 eura.

Čo sa týka odporcu v rade 1. tomuto dňa 29.06.2011 Ministerstvo vnútra - Hraničný úrad Spojeného
kráľovstva udelilo pokutu ako vodičovi 100 GBP za každú ilegálnu osobu, t.j. v súhrnnej výške 700

GBP. Túto sumu za odporcu v rade 1. uhradil navrhovateľ dňa 12.08.2011 v sume 809,06 eura. Keďže
navrhovateľ za odporcu v rade 1. sumu 809,06 eura uhradil, hoci pokuta bola uložená priamo jemu získal
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

Dňa 08.08.2011 bola doručená navrhovateľovi výzva k úhrade pokuty 700 GBP, ktorá bola splatná

31.07.2011 s oznámením, že mu môže byť zadržané akékoľvek vozidlo, a preto sumu navrhovateľ
uhradil. Keďže k úhrade jednotlivých súm došlo dňa 21.07.2011 a 12.08.2011 priznal navrhovateľovi i
úrok z omeškania.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal

náhradu trov konania od odporcu 1. rade titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh 147,50 Eur
a titulom trov právneho zastúpenia - prevzatie zastúpenia, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa
13.01.2014 a dňa 08.09.2014 po 101,25 eura za každý úkon, režijný paušál 2 x 7,81 eura za úkony do
01.01.2014 v sume 15,68 eura, režijný paušál 2 x 8,04 eura za úkony od 01.01.2014 v sume 16,08 eura,
cestovné v sume 75,63 eura, celkovo v sume 512,08 eura a od odporcu v 2. rade titulom zaplateného

súdneho poplatku za návrh 63 eur a titulom trov právneho zastúpenia - prevzatie zastúpenia, podanie
návrhu, účasť na pojednávaní dňa 13.01.2014, dňa 08.09.2014 po 61,41 eura za každý úkon, režijný
paušál 2 x 7,81 eura za úkony do 01.01.2014 v sume 15,68 eura, režijný paušál 2 x 8,04 eura za úkony
od 01.01.2014 v sume 16,08 eura, cestovné v sume 75,63 eura, celkovo v sume 353,03 eura. Cestovné
právny zástupca vyčíslil ako 2 cesty (13.01.2014 a 08.09.2014) Trnava a Komárno späť, t.j. 202 km x 2

x pohonné hmoty, celkom 150,63 eura a túto sumu bolo potrebné deliť dvoma, keďže išlo o 2 odporcov.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie iba odporca v 1. rade, uviedol, že na pojednávanie sa
nedostavil, lebo si pomýlil dátumy a keď volal na súd bolo mu povedané, aby sa odvolal. Uviedol, že
kontrola na hranici v Anglicku a tiež aj vo Francúzsku nič nenašla. Nevie ako sa emigranti dostali do

návesu. Náves nebol poškodený.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu v 1. rade (§ 212 ods.

1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti odporcu v 1.
rade zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.649,28 eura s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania titulomsúdneho poplatku v sume 147,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 512,08 eura je vecne správny,
preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti

v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu

dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb (§ 1 OSP).

Podľa § 115 ods. 1 OSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Podľa § 101 ods. 2 OSP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdom prvého stupňa bol na pojednávaní konanom dňa 23.04.2014 určený
nový termín pojednávania na deň 08.09.2014 o 09:30 hod., pričom obaja odporcovia brali nový termín

pojednávania na vedomie, keďže boli prítomní na pojednávaní dňa 23.04.2014. Na pojednávanie pred
súd prvého stupňa dňa 08.09.2014 sa odporca v 1. rade nedostavil (odporca v 2. rade bol prítomný),
svoju neúčasť neospravedlnil, pričom zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd prvého stupňa konal
v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 OSP.

Tvrdenie odporcu, že si pomýlil dátum pojednávania nie je dôvodom na konštatovanie, že mu postupom
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým porušené jeho procesné práva. Odporca v 1. rade
vedel o termíne pojednávania a nezúčastnil sa ho vlastnou vinou bez vážneho dôvodu. Na jeho omyl
nemôže súd brať zreteľ.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne

posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca

za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: - vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s týmto plnením, - protiprávny úkon, - porušenie povinnosti pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, - príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody, - zavinenie na strane zamestnanca.Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak
nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

V rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu odsek 2 upravuje zodpovednosť zamestnanca za škodu,
ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. V tomto prípade sa okrem uvedených
predpokladov vyžaduje úmyselné konanie zamestnanca.

Vo všeobecnosti v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi je pojem škoda ustálený. Za škodu sa považuje
„skutočná škoda“ a „iná škoda“ (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi (pozri napr. R
55/1971, R 27/1977, R 3/1984). Škoda sa teda prejavuje v majetkovej sfére poškodeného. Jej existenciu
preukazuje poškodený. Aj z ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že rozlišuje skutočnú škodu a inú
škodu. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom

táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý
zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil,
ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú
škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne spôsobenej škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že
zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený zamestnávateľ.

Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť
zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma
zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť

zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky,
pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť
konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním.

Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré
majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, pracovného
poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie
pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej
cesty. Za činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, sa považujú: - úkony potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej
skončení, - vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa a cesta naň a
späť, - ošetrenie pri prvej pomoci a cesta naň a späť.

Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnanca (škodcu) a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa
(poškodeného). Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na vznik zodpovednosti za škodu
(vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti) sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním

škodcu a vznikom škody. Právny poriadok otázku príčinnej súvislosti a priamej škody expressis
verbis neupravuje (keďže právna úprava vychádza z pozitívneho vymedzenia toho, čo a komu treba
plniť), avšak aplikácia ustanovení o zodpovednosti za škodu v súvislosti s naplnením predpokladu
príčinnej súvislosti, či už podľa teraz platného práva, alebo podľa práva platného v minulosti, vždy na
zodpovednosť škodcu vyžadovala existenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k priamej škode v majetkovej

sfére poškodeného. O zodpovednosti za nepriamu škodu vôbec neuvažovali ani viaceré rozbory
najvyšších súdov publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a oznámení súdov. V konkrétnej veci sa
nepriamou škodou zaoberalo rozhodnutie R 7/1979, z ktorého možno vyvodiť, že pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba skúmať, či z viacerých skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina škody, je
daná skutočnosť, s ktorou pracovnoprávne predpisy spájajú zodpovednosť. Zo skorších prameňov

zaoberajúcich sa príčinnou súvislosťou možno spomenúť, že aj z rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu
ČSR vyplýva, že aj v minulosti aplikačná prax spájala zodpovednosť škodcu len s priamou škodou. S tzv.
nepriamou škodou sa spájala zodpovednosť len vtedy, ak takáto zodpovednosť vyplývala z osobitnéhopredpisu. Rovnako sa uvedené vzťahy posudzovali aj za platnosti obyčajového práva na Slovensku. V
konaní príčinnú súvislosť preukazuje poškodený.

Zavineniejeďalšímpredpokladompracovnoprávnejzodpovednostizamestnanca.Právnateóriadefinuje
zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré
je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia
je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení zamestnanec vedel, že svojím konaním spôsobí

škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť, alebo vedel, že ju môže spôsobiť, a pre prípad, že vznikne,
bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci zamestnanec
vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, alebo síce
nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť
mal a mohol. Všeobecne je zavinenie viazané na deliktuálnu spôsobilosť. Zavinenie preto nebude dané,
ak na strane zamestnanca existujú okolnosti, ktoré túto spôsobilosť vylučujú, t.j. - veková nevyspelosť,

- duševná porucha.

V súvislosti so zavinením ustanovenie § 187 upravuje výšku škody, a to vo vzťahu k miere zavinenia
zamestnanca. Podľa tohto ustanovenia, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí len pomernú časť škody, a to podľa miery svojho zavinenia. V prípade

zodpovednosti viacerých škodcov, každý z nich uhradí len pomernú časť škody, a to tiež podľa miery
svojho zavinenia. Ďalšie ustanovenia Zákonníka práce (napr. § 186) upravujúce výšku škody, ktorú je
zamestnanec povinný uhradiť, ju ustanovujú vo vzťahu k forme zavinenia.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporcovia v 1. a 2. rade ako zamestnanci navrhovateľa
pri priamom výkone ich práce spôsobili zavineným nedbanlivostným konaním navrhovateľovi škodu.

K škode došlo tým, že v motorovom vozidle, ktoré mali odporcovia zverené na výkon ich práce a
prepravovali ním tovar do zahraničia, boli pri hraničnej kontrole nájdené cudzie osoby - imigranti a z toho
dôvodu rozhodnutím Ministerstva vnútra - Hraničný úrad Spojeného kráľovstva zo dňa 29.06.2011 bola
navrhovateľovi uložená pokuta za každého ilegálneho imigranta vo výške 400 GBP, teda súhrnná pokuta
je vo výške 2.800,-GBP s tým, že túto je potrebné realizovať najneskôr dňa 31.07.2011. Navrhovateľ

uhradil pokutu v sume 3.215,06 eura príjemcovi UK Border Agency.

Odporcovia boli zodpovední za tovar i vozidlo a pokiaľ došlo k uvedenej udalosti, ide z ich strany
o nedbanlivostné zavinenie, pričom je irelevantné za daných zistených skutkových okolností, akým
spôsobom sa do vozidla dostali. Povinnosťou odporcov bolo vozidlo zabezpečovať i proti vniknutiu

cudzích osôb.

Keďže v súvislosti s danou udalosťou bola udelená navrhovateľovi pokuta, táto predstavuje škodu
spôsobenú odporcami v príčinnej súvislosti s danou nezákonnou udalosťou a túto škodu sú povinní
navrhovateľovi uhradiť s poukazom na § 179 a § 186 Zákonníka práce.

Ministerstvo vnútra - Hraničný úrad Spojeného kráľovstva rozhodnutím zo dňa 29.06.2011 udelilo pokutu
aj odporcovi v 1. rade v sume 100 GBP za každú ilegálnu osobu, t.j. v súhrnnej výške 700 GBP. Túto
sumu za odporcu v rade 1. uhradil navrhovateľ dňa 12.08.2011 v sume 809,06 eura, čím došlo na strane
odporcuv1.radekbezdôvodnémuobohateniu,keďžejehopeňažnúpovinnosťplnilzanehonavrhovateľ

a v zmysle § 222 Zákonníka práce je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.649,28 eura s príslušenstvom
ako aj náhradu trov konania titulom súdneho poplatku v sume 147,50 eura a trov právneho zastúpenia

v sume 512,08 eura potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom
konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.