Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201330
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201330.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobkyne: V.. C. D., Y.
XX, XXX XX H. H., V.: XX XXX XXX, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI
v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

SK/0961/99/2012 zo dňa 21. mája 2013 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI v Banskej Bystrici (ďalej aj „prvostupňový správny
orgán“) rozhodnutím č. P/0302/06/12 zo dňa 25.10.2012 rozhodol, že žalobkyni podľa § 24 ods. 1 zák.

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) ukladá pokutu vo výške 1.300,- Eur pre
a/ porušenie povinnosti zabezpečiť, ak sa informácie uvedené v § 11 a § 12 Zákona o ochrane
spotrebiteľa poskytujú písomne, aby tieto boli pri výrobkoch uvedené aj v štátnom jazyku, keď v ponuke
predaja sa nachádzalo celkom 17 druhov tovaru v celkovej hodnote 6.740,- Eur, u ktorých nebol
žiadnym spôsobom zabezpečený preklad materiálového zloženia a informácií o materiálovom zložení z

cudzojazyčnej mutácie do štátneho jazyka, čím bol porušený § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
b/ porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli zreteľne označené
predpísanými údajmi, nakoľko materiálové zloženie hlavných častí obuvi v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) č. 84/2008 Z.z. o označovaní materiálov použitých v hlavných
častiach obuvi, nebolo žiadnym spôsobom uvedené u štyroch druhov obuvi v celkovej hodnote 5.420,-
Eur, čím bol porušený § 12 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa a

c/ porušenie povinnosti umiestniť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi,
keď v čase kontroly sa v prevádzke reklamačný poriadok na takomto mieste nenachádzal, čím došlo k
porušeniu § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po zistení vyššie uvedených nedostatkov pri kontrole vykonanej
inšpektormi SOI v prevádzke Stile Italiano, Dolná 47, H. H. dňa 04.06.2012 bolo žalobkyni zaslané
oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 19.09.2012, doručené dňa 01.10.2012. K priebehu

a výsledku kontroly sa do inšpekčného záznamu vyjadrila žalobkyňa, pričom zistené nedostatky
nespochybnila a uviedla, že zabezpečí, aby odpredávané výrobky boli označené požadovanými údajmi
aj v štátnom jazyku, pričom tovary uvedené v zázname do odstránenia nedostatkov nebude predávať a
zabezpečí, aby sa v prevádzke nachádzal na viditeľnom mieste pre spotrebiteľa reklamačný poriadok.
Rozhodujúcim pre konštatovanie, či bol zákon dodržaný alebo porušený, je stav zistený v čase
kontroly, ktorý bol v danom prípade zistený za použitia zákonných prostriedkov. Následné odstránenie

zistených nedostatkov nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za protiprávny stav zistený v čase
kontroly. Predávajúca (žalobkyňa) za zistené porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa nesie objektívnuzodpovednosť, pričom jej povinnosťou je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje
zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom na zistenia pri vykonanej kontrole, nebolo splnené. V
odôvodnení odporca podrobne špecifikoval tovar, u ktorého nebol žiadnym spôsobom zabezpečený

preklad písomných informácií z cudzojazyčných mutácií do štátneho jazyka, a to uvedením počtu,
druhu, názvu, zloženia výrobku, vrátane kúpnej ceny za 1 kus, pričom uvedené nedostatky boli
zistené u 17 druhov tovaru v celkovej výške 6.740,- Eur. Ďalej v odôvodnení špecifikoval tovar, u
ktorého bolo zistené, že materiálové zloženie hlavných častí obuvi v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky MH
SR č. 84/2008 Z.z. o označovaní materiálov použitých v hlavných častiach obuvi, nebolo žiadnym

spôsobom uvedené a to počtom párov, označenia druhu tovaru, označenia jednotkovej ceny, ako aj
súčet celkovej sumy tovarov, u ktorých bol tento nedostatok zistený. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ďalej vyplýva, že v čase kontroly sa v prevádzke na
viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi nenachádzal reklamačný poriadok. Na základe vyššie
uvedených skutočností odporca konštatoval, že došlo k porušeniu § 12 ods. 2, § 13 a § 18 ods.
1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že pri určení výšky pokuty správny

orgán vychádzal z ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom prihliadol na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinnosti
predávajúceho zabezpečiť, aby informácie uvedené v § 11 a § 12 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri
výrobkoch, u ktorých sú informácie uvedené v cudzojazyčnej mutácii, boli tieto uvedené aj v štátnom
jazyku, keď v ponuke predaja sa nachádzalo celkom 17 druhov tovaru v celkovej hodnote 6.740,-

Eur, u ktorých nebol žiadnym spôsobom zabezpečený preklad materiálového zloženia a informácie
o materiálovom zložení z cudzojazyčnej mutácie do štátneho jazyka. Prvostupňový správny orgán
v odôvodnení poukázal na účel Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to ochranu zdravia a majetku
spotrebiteľa, pričom nezrozumiteľnosťou informácií o materiálovom zložení výrobku by mohlo dôjsť
k ohrozeniu majetku spotrebiteľa znehodnotením ním zakúpených výrobkov pri nesprávnej údržbe v

dôsledku absencie uvedených písomných informácií v štátnom jazyku. Zároveň poukázal na to, že
absencia materiálového zloženia textilných výrobkov by mohla viesť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa
napr. pri alergii na niektoré druhy materiálov. Pri určení výšky pokuty správny orgán ďalej prihliadol aj
na porušenie povinnosti predávajúceho riadne informovať spotrebiteľa o predpísaných informačných
povinnostiach, medzi ktoré patrí aj údaj o materiálovom zložení hlavných častí obuvi v zmysle § 3

ods. 2 vyhlášky MH SR č. 84/2008 Z.z., keď toto nebolo žiadnym spôsobom uvedené u štyroch
druhoch tovaru v celkovej hodnote 5.420,- Eur. Zároveň pri určení výšky prihliadal aj na skutočnosť, že
reklamačný poriadok nebol na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, čím bol porušený § 18 ods.
1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. V dôsledku porušenia tejto povinnosti nebol spotrebiteľ informovaný
o relevantných podmienkach uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady výrobku. Uvedené skutočnosti

spočívajúce v nesplnení zákonných povinností predávajúceho (žalobkyne) s ohľadom na závažnosť
porušenia boli rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli správnym orgánom zohľadnené pri určovaní
výšky postihu, pričom v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa možno uložiť pokutu do výšky
66.387,83 Eur a v tomto prípade bola teda pokuta uložená v zákonom stanovenej sadzbe.

Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu sa odvolala žalobkyňa a žiadala,
aby odvolací orgán znížil uloženú pokutu na primeranú výšku s prihliadnutím na okolnosti prípadu, a to
na dĺžku jej podnikateľskej činnosti, ktorá v tej dobe bola len 3 dni a na skutočnosť, že konaním, ktorým
sa dopustila porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa v konečnom dôsledku nebola spôsobená žiadna
škoda. Poukázala aj na to, že bezodkladne po inšpekcii odstránila vytknuté nedostatky. Namietala, že

miera závažnosti protiprávneho konania a porušenia povinností spolu s následkami tohto porušenia
nemali tak vážne alebo nenapraviteľné následky, ktoré by vyvodzovali potrebu uložiť žalobkyni pokutu,
ktorá by mala pre ňu likvidačný charakter.

Žalovanýsvojímrozhodnutímč.SK/0961/99/2012zodňa21.05.2013zamietolodvolaniežalobkyneproti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení o.i. uviedol, že
nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Skutkový stav bol podľa odvolacieho
orgánu spoľahlivo zistený a bolo teda zistené porušenie predpisov uvedených v napadnutom rozhodnutí,
za ktoré žalobkyňa ako predávajúca v zmysle § 2 písm. b/ ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom
rozsahu zodpovedá. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní žiadala len prehodnotenie výšky uloženého postihu

vzhľadom na ňou uvedené okolnosti prípadu, žalovaný uviedol, že nezistil dôvod na prehodnotenie
výšky uloženej pokuty. Tvrdenia uvedené žalobkyňou v podanom odvolaní nemožno pri preskúmavaní
rozhodnutia zohľadniť, keďže žalobkyňa zodpovedá za uvedené nedostatky objektívne a je povinná
dodržiavať Zákon o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že zo znenia§ 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva skutočnosť, že správny orgán je povinný
sankcionovať každé zistené porušenie povinností vyplývajúce zo Zákona o ochrane spotrebiteľa. Výška
uloženého postihu bola v napadnutom rozhodnutí odôvodnená aj s ohľadom na charakter a závažnosť

porušenia povinností a žalovaný ju považuje za primeranú zistenému skutkovému stavu. Zdôraznil, že
skutočnosťami, ktoré boli zohľadnené pri určovaní výšky postihu, bol charakter informácií, pri ktorých si
účastníčka konania - žalobkyňa nesplnila svoju zákonnú povinnosť, celková hodnota výrobkov, u ktorých
boli zistené nedostatky, ktorá činí 12.160,- Eur, ako aj zistený rozsah porušených povinností, keďže
nedostatky boli zistené u 21 druhov výrobkov. Poukázal aj na dôsledky neumiestnenia reklamačného

poriadku v prevádzke žalobkyne. Z hľadiska dĺžky trvania zisteného protiprávneho stavu je dôležitá
skutočnosť, že účastníčke konania bolo preukázané trvanie zisteného stavu v čase kontroly.

V zákonom stanovenej lehote požiadala žalobkyňa žalobou zo dňa 01.08.2013 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a domáhala sa, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Tvrdila, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup, ktorý ich
vydaniu predchádzal, sú nezákonné a svojím výsledkom spôsobujú žalobkyni ujmu na jej právach.
Žalobkyňa v žalobe vyslovila námietku nesprávneho postupu a náležitostí rozhodnutia a námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočného zistenia skutkového stavu. V žalobe namietala, že
správne orgány nepostupovali zákonne, keďže konania začali po viac ako štvrťroku od vykonania

kontroly, neoznámili jej skutkovú podstatu priestupku, zákonnú ani navrhovanú výšku sankcie. Podľa
žalobkyne bolo možné sankciu aj neudeliť alebo udeliť ju len v symbolickej výške 1,- Euro. Namietala
aj odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa určenia výšky pokuty. V konaní namietala prieťahy, keď
od vykonania inšpekcie dňa 04.06.2012 do oznámenia o začatí správneho konania dňa 19.09.2012
uplynuli 3 mesiace nečinnosti, hoci ust. § 59 ods. 4 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) ukladá povinnosť objasniť priestupok spravidla
do jedného mesiaca. Správneho orgány pochybili aj v tom, že podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch
nenariadili ústne pojednávanie a o prejednaní priestupku nespísali zápisnicu. Poukázala na ust. § 77
Zákona o priestupkoch a namietala, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neobsahuje
vyslovenie viny a popis skutku nie je dostatočný a preskúmateľný, absentuje uvedenie špecifikácie

a konkretizácie tovaru, ktorého sa týka. Rozhodnutie tiež neobsahuje údaj o jeho preskúmateľnosti
súdom. Žalobkyňa ďalej namietala, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ohľadne ktorého konkrétneho tovaru
sa mala žalobkyňa dopustiť protiprávneho konania a správne orgány sa v rozhodnutí nevysporiadali
s informáciami nachádzajúcimi sa na k tovaru priložených lístkoch. Namietala, že správny orgán tak
nedostatočne zistil skutkový stav. Tvrdila, že informačnú povinnosť si splnila dostatočne, čo vyplýva

zo žalobkyňou k žalobe priložených informácií, ktoré sa poskytovali spotrebiteľovi spolu s výrobkami.
Tieto informácie podľa žalobkyne navyše ani nemuseli byť poskytnuté v písomnej podobe, napriek tomu
všetky potrebné informácie žalobkyňa poskytla v priložených informačných letákoch. Podľa žalobkyne
právnyaniskutkovýstavpopísanývrozhodnutíneobstojíavýroksprávnehoorgánuvrozhodnutí,ktorým
odôvodňuje uloženie pokuty, je nesprávny.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 20.09.2013 popísal priebeh správneho konania, pričom
poukázal na výsledky inšpekcie vykonanej v prevádzke žalobkyne dňa 04.06.2012, pri ktorej bolo
zistené nesplnenie povinnosti zabezpečiť písomné informácie o materiálovom zložení v štátnom
jazyku u 17 druhov ponúkaných výrobkov a zabezpečiť označenie obuvi materiálovým zložením jej

hlavných častí v zmysle vyhlášky MH SR č. 84/2008 Z.z. u štyroch druhoch výrobkov. Zároveň
nebolo zabezpečené informovanie spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe uplatnenia zodpovednosti
za vady výrobkov prostredníctvom reklamačného poriadku prístupného na kontrolovanej prevádzke.
Z uvedeného dôvodu bolo voči žalobkyni začaté správne konanie pre porušenie § 12 ods. 2, § 13
a § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe zisteného skutkového stavu bolo dňa

25.10.2012 vydané prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 1.300,- Eur.
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom požiadala o prehodnotenie
výšky uloženého postihu, pretože považovala výšku postihu za neúmerne vysokú. Po preskúmaní
napadnutéhorozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánuodvolacímorgánomtentodospelkzáveru,
že nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. K námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že žalobkyňa nebola postupom správnych
orgánov poškodená na svojich zákonom garantovaných právach. Naopak, konaním žalobkyne došlo
k poškodeniu práv spotrebiteľa na informácie v zákonom požadovanej podobe. Poukázal na to,
že bol vykonanou kontrolou zistený presne, úplne a spoľahlivo a prvostupňový a druhostupňovýsprávny orgán rozhodli na základe a v medziach zákona. Žalovaný poukázal na výsledky kontroly
vykonanej v prevádzke žalobkyne, pričom v inšpekčnom zázname vyhotovenom za prítomnosti
inšpektorov SOI a účastníčky konania (žalobkyne) na jej prevádzke bol zistený skutkový stav, z ktorého

jednoznačne vyplývajú výrobky, ako aj zistené nedostatky. Z inšpekčného záznamu tiež vyplýva,
že na prevádzke sa v čase kontroly nenachádzal ani reklamačný poriadok. Takto zaznamenaný
skutkový stav, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená v závere kontroly, nebol pri kontrole žiadnym
spôsobom spochybnený. Žalobkyňa, naopak potvrdila svoju prítomnosť pri prezeraní tovaru, prisľúbila
odstránenie zaznamenaných nedostatkov. Žalobkyňa až v podanej žalobe uviedla, že k tovaru mali

byť priložené lístky s potrebnými informáciami pre spotrebiteľa, na existenciu takýchto letákov však
neboli inšpektori SOI pri kontrole upozornení zo strany žalobkyne, na túto skutočnosť žalobkyňa
nepoukázala ani v priebehu celého správneho konania, a preto žalovaný považuje tvrdenie o letákoch
prikladaných k tovaru za účelové a vykonštruované. Žalovaný poukázal na vykonanie kontrolného
nákupu, pri ktorom bol odpredaný výrobok s informáciami o materiálovom zložení v cudzom jazyku,
ku ktorému nebol inšpektorom SOI vystupujúcim pri kúpe tovaru v pozícii bežných spotrebiteľov

vydaný žiadny leták, alebo iná informácia obsahujúca preklad údajov poskytnutých v cudzom jazyku.
Pokiaľ žalobkyňa poukázala na § 11 Zákona o ochrane spotrebiteľa a na to, že uvedené informácie
nebolo potrebné poskytnúť v písomnej podobe, žalovaný argumentoval, že poskytovanie informácie
o materiálovom zložení u textilných výrobkov upravoval v tom čase osobitný predpis - vyhláška MH
SR č. 370/2008 Z.z. a označovanie materiálového zloženia obuvi osobitný predpis - vyhláška MH

SR č. 84/2008 Z.z., ktoré požadujú poskytovanie uvedených informácií v písomnej podobe presne
špecifikovanej uvedenými osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správne
orgány nerešpektovali judikatúru Najvyššieho súdu SR, žalobkyňa konkrétne nešpecifikovala námietky
účastníka konania, s ktorými by sa správne orgány nevysporiadali, resp. ani skutočnosti zistené v
správnom konaní, ktoré by správne orgány nezohľadnili. Naopak, žalovaný uviedol, že s námietkami

a tvrdeniami účastníčky konania v odvolaní zo dňa 22.11.2012 sa vysporiadal žalovaný vo svojom
rozhodnutí v dostatočnom rozsahu. Žalovaný namietal, že žalobkyňa aplikovala na prejednanie a
rozhodnutie uvedenej veci Zákon o priestupkoch, hoci skutok bol posúdený ako správny delikt a nie
priestupok, pričom konanie žalovaného sa riadilo Správnym poriadkom a nie Zákonom o priestupkoch,
ako usudzovala žalobkyňa. Správny poriadok, ani Zákon o ochrane spotrebiteľa nelimitujú lehotu, do

ktorej treba začať správne konanie o skutku, Zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje len subjektívnu
a objektívnu lehotu na uloženie postihu, preto podľa názoru žalovaného konanie netrpí vadami, pokiaľ
začalo viac ako 3 mesiace po dátume uskutočnenej kontroly. V oznámení o začatí správneho konania
bola žalobkyňa poučená o svojich právach v zmysle Správneho poriadku, ako aj o ustanovení, podľa
ktorého bude účastníčke konania uložená sankcia. Aj keď § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa

nestanovujespodnúhranicupokuty,zobsahucit.ustanoveniavyplývapovinnosťorgánudozorupristúpiť
k uloženiu sankcie, pričom správny orgán bol navyše podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku pri určovaní
výšky sankcie povinný rešpektovať požiadavku na predchádzanie vzniku neodôvodnených rozdielov v
skutkovo podobných prípadoch. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje výpočet dôvodov a skutočností
rozhodujúcich pre určenie výšky postihu v miere umožňujúcej preskúmanie úvah prvostupňového

orgánu, ktorými sa riadil pri určení výšky pokuty. K námietke žalobkyne, že správne orgány nenariadili
vo veci ústne pojednávanie, žalovaný uviedol, že povinnosť vykonať ústne pojednávanie v konaní o
správnom delikte priamo nevyplýva zo Správneho poriadku a na posúdenie tejto otázky (či povaha
veci vyžaduje nariadenie ústneho pojednávania) patrí do kompetencie správneho orgánu, nie účastníka
konania. Žalobkyňa napokon nenavrhla ani ústne prejednanie veci. K námietke náležitosti výrokov

napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že tieto sa spravujú ust. § 47 Správneho poriadku, pričom
obidva správne orgány tieto požiadavky pri vyhotovovaní svojich rozhodnutí v predmetnej veci
rešpektovali a súčasťou poučenia druhostupňového rozhodnutia je aj poučenie o možnosti preskúmania
rozhodnutia súdom podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalovaný požadoval rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i žalovaného za vydané na základe

spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto
navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby s upresnením, že
v prejednávanom prípade sa nejedná o trestanie podľa Zákona o priestupkoch, ale jedná sa o iný
správny delikt podľa osobitného predpisu. Napriek tomu by však výrok rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu mal byť tak určitý, aby skutok, za ktorý je určená sankcia, nebolo možné zameniť s
iným skutkom. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa neho neobsahuje špecifikáciu a
konkretizáciu skutku (konkrétne prvých dvoch skutkov) špecifikovaním konkrétnych tovarov a výrobkov,
pri ktorých nebola žalovaným tvrdená splnená informačná povinnosť. Vo vzťahu k uloženej pokute
nebola žalobkyňa informovaná o tom, že za porušenie zistených povinností je správny orgán oprávnený

jej uložiť pokutu, ani v akej výške, čím jej bolo znemožnené účinne sa brániť. Namietal, že odôvodnenie
výšky uloženej pokuty je nedostatočné.

Žalobkyňa na pojednávaní poukázala na to, že kontrola bola vykonávaná nekorektne a zaujate.
Vzhľadom na dĺžku svojej podnikateľskej činnosti v čase vykonávania kontroly a na zdravotný stav
podpísala inšpekčný záznam tak, ako bol vyhotovený a nevyužila ani oprávnenie predkladať listiny a

dôkazy, namietať postup pri výkone kontroly, resp. namietať výsledky zistenia skutkového stavu a to ani
po doručení oznámenia o začatí správneho konania.

Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe. Pokiaľ žalobkyňa
namietala v žalobe nesprávny postup tým, že žalovaný mal postupovať podľa Zákona o priestupkoch,

poukázal na § 2 Zákona o priestupkoch a na to, že v tomto prípade sa jedná o iný správny delikt
podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať, keďže bol riadne a
dostatočne zistený skutkový stav pri výkone kontroly, ktorej výsledok bol zaznamenaný v inšpekčnom
zázname. Subjektívna a objektívna lehota na uloženie pokuty boli dodržané, inak právny poriadok
neustanovuje žiadne lehoty na vykonanie jednotlivých úkonov. Žalobkyňa bola informovaná o možnej

výške uloženia pokuty s poukazom na § 24 Zákona o ochrane spotrebiteľa v oznámení o začatí
správneho konania, pokuta jej bola uložená v primeranej výške (predstavuje len 2% z celkovej
maximálne možnej zákonnej sadzby pokuty za takýto správny delikt) a to vo vzťahu k závažnosti
porušenia právnych predpisov, k hodnote tovaru vo výške 12.160,- Eur, počtu výrobkov, pri ktorých
nebola splnená informačná povinnosť a uložená pokuta bola riadne a dostatočne odôvodnená. Vo

vzťahu k namietanej neurčitosti označenia skutkov v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že
tieto považuje za dostatočne identifikované počtom výrobkov a celkovou hodnotou, keď v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia je presne uvedené, o ktoré kusy sa jedná s názvami a špecifikáciou
jednotlivých tovarov. Z uvedeného dôvodu skutky podľa neho nie sú zameniteľné. Žalovaný poukázal aj
napotrebuukladaťzaobdobnéporušeniapovinnostípokutyvobdobnejvýškeažiadalžalobuzamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení zák. č. 132/2013 Z.z. (Zákon o ochrane spotrebiteľa)
(1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a

dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických
osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie
výrobkov cenami.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný pri predaji informovať
spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe
použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia,
montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s

poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania,
je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný
návod.Podľa § 12 ods. 1, 2, 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa
(1) Výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o
vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani

dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.
(2) Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi
alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby
výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach
uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo

informáciami podľa osobitných predpisov. 16) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo
spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.
(6) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach
skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými
pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne,
musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. 17) Možnosť súbežného používania iných označení,
najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a
technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať
o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a
o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom
spotrebiteľovi.

Podľa § 24 ods. 1, 5, 7 Zákona o ochrane spotrebiteľa
(1) Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej
únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo
dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti
počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.

(5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
(7) Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa
tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo
dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa§27Zákonaoochranespotrebiteľanakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 370/2008 Z.z. táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o označovaní

materiálového zloženia textilných výrobkov pri ich uvádzaní na trh, pred priemyselným spracovaním
alebo počas ich priemyselného spracovania alebo v ktoromkoľvek štádiu distribúcie.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 370/2008 Z.z. textilný výrobok určený na predaj spotrebiteľovi alebo pre
ďalšieho spracovateľa sa označuje etiketou, na ktorej je uvedené správne materiálové zloženie. Ak

výrobky nie sú určené na predaj spotrebiteľovi alebo sú dodávané na základe objednávky štátu alebo
právnickej osoby zastupujúcej štát, označenie sa môže uviesť v obchodnej dokumentácii.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 84/2008 Z.z. táto vyhláška ustanovuje označovanie materiálov použitých v
hlavných častiach obuvi (ďalej len "materiálové zloženie") predávanej spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 84/2008 Z.z.
(1) Hlavné časti obuvi a ich materiálové zloženie sa označujú piktogramom alebo písomne podľa príloh
č. 1 a č. 2.
(2) Materiálové zloženie sa uvádza vedľa označenia príslušnej hlavnej časti obuvi, aspoň na jednom

kuse každého páru obuvi. Označenie sa vyhotovuje tlačou, vyrazením alebo štítkom. Označenie musí
byť dobre viditeľné, bezpečne pripevnené, prístupné a nesmie spotrebiteľa uviesť do omylu.Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 04.06.2012 vykonali inšpektori SOI v prevádzke
žalobkyne kontrolu zameranú na dodržiavanie Zákona o ochrane spotrebiteľa a vyhlášky MH SR č.
84/2008Z.z.ooznačovanímateriálovpoužitýchvhlavnýchčastiachobuviavyhláškyMHSRč.370/2008
Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní materiálového

zloženia textilných výrobkov. Za účelom overenia dodržiavania vyššie uvedených právnych predpisov
bol vykonaný kontrolný nákup, pri ktorom bolo zistené, že na odpredanom tovare nebolo nijakým
spôsobom a nikde vyznačené materiálové zloženie v štátnom jazyku. Z inšpekčného záznamu, do
ktorého boli zaznamenané výsledky zistenia z kontrolného nákupu i následnej kontroly náhodne
vybraných druhov tovaru nachádzajúcich sa v prevádzke žalobkyne vyplýva, že u 21 druhov tovaru v

celkovej hodnote 12.160,- Eur boli zistené nedostatky v označovaní materiálového zloženia v štátnom
jazyku, pričom v zázname boli presne špecifikované výrobky, u ktorých bolo vyznačené materiálové
zloženie len v cudzojazyčných mutáciách na etiketách pripevnených k výrobkom (uvedené výrobky
sú v inšpekčnom zázname presne špecifikované počtom kusov, označením druhu, názvom výrobku,
jednotkovou cenou a súhrnnou cenou, vrátane presného materiálového zloženia v cudzom jazyku).

Ďalej boli zistené nedostatky v označovaní obuvi, pričom niektoré druhy výrobkov, ktoré boli označené
v inšpekčnom zázname počtom párov, druhom výrobku, jednotkovou cenou a cenou spolu, nemali
vyznačené materiálové zloženie hlavných častí obuvi - vrchu, podšívky, stielky a podošvy formou
piktogramov aspoň na jednom kuse každého páru. Súčasne sa v prevádzke žalobkyne nenachádzal
reklamačný poriadok. S obsahom inšpekčného záznamu sa žalobkyňa oboznámila a uviedla, že pri

prezeraní tovarov bola prítomná a zabezpečí, aby odpredávané výrobky boli označované požadovanými
údajmi aj v štátnom jazyku. Zaviazala sa zabezpečiť, aby sa v prevádzke nachádzal na viditeľnom mieste
pre spotrebiteľa reklamačný poriadok s tým, že tovary uvedené v zázname do odstránenia nedostatkov
nebudú predmetom predaja. K zisteniam vyplývajúcim z vykonanej kontroly a kontrolného nákupu, ani
kuskutočnostiamuvedenýmvinšpekčnomzázname,nemalažalobkyňažiadnepripomienkyaneuviedla

žiadne námietky. Inšpektori SOI na mieste vydali Opatrenie o zákaze predaja výrobkov, u ktorých bolo
zistené porušenie predpisov s poukazom na § 6 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 128/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán oznámil žalobkyni
začatie správneho konania Oznámením č. P/030/06/12 zo dňa 19.09.2012, ktoré bolo žalobkyni
doručené uložením dňa 21.09.2012 a ktoré osobne prevzala dňa 01.10.2012. V oznámení o začatí
správneho konania prvostupňový správny orgán uviedol výsledky kontroly vykonanej dňa 04.06.2012 v
prevádzke žalobkyne, pričom presne špecifikoval zistené nedostatky zhodne, ako sú zdokumentované

v inšpekčnom zázname, pričom pri jednotlivých skutkoch boli podrobne špecifikované druhy tovaru,
pri ktorých došlo k porušeniu právnych predpisov, vrátane uvedenia konkrétneho ustanovenia Zákona
o ochrane spotrebiteľa, resp. vykonávacích predpisov s tým, že žalobkyňa bola ako účastníčka
správneho konania v zmysle §18 ods.2 Správneho poriadku upovedomená o začatí správneho konaniao uložení pokuty v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň bola poučená v
zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a bola vyzvaná, aby sa ako účastníčka konania vyjadrila k
dôvodom konania, prípadne navrhla doplnenie dokazovania. Z obsahu správneho spisu nevyplýva, že

by sa žalobkyňa počas správneho konania k skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonanej kontroly,
výsledky ktorej sú zaznamenané v inšpekčnom zázname písomne vyjadrila, resp. že by namietala, že
skutkové zistenia nezodpovedajú skutočnosti. Samotná žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že ani v
priebehu vykonávania kontroly inšpektorkami prvostupňového správneho orgánu, ani pri vyhotovovaní
inšpekčného záznamu, ani následne po doručení oznámenia o začatí správneho konania, nevyužila

svoje oprávnenie vyjadrovať sa k zisteným skutkovým zisteniam, resp. nevyužila oprávnenie predkladať
listinné dôkazy. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P/0302/06/12 zo dňa 25.10.2012
ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa v súlade s § 46 Správneho poriadku žalobkyni na základe výsledkov
kontroly vykonanej 04.06.2012 v prevádzke žalobkyne Stile Italiano, Dolná 47, H. H.
a/ pre porušenie povinnosti zabezpečiť, ak sa informácie uvedené v § 11 ods. 12 Zákona o ochrane

spotrebiteľa poskytujú písomne, aby tieto boli pri výrobkoch uvedené aj v štátnom jazyku, keď v ponuke
predaja sa nachádzalo celkom 17 druhov tovaru v celkovej hodnote 6.740,- Eur, u ktorých nebol
žiadnym spôsobom zabezpečený preklad materiálového zloženia a informácií o materiálovom zložení
z cudzojazyčnej mutácie do štátneho jazyka (§ 13),
b/ pre porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli zreteľne

označené predpísanými údajmi, nakoľko materiálové zloženie hlavných častí obuvi v zmysle § 3 ods. 2
vyhlášky MH SR č. 84/2008 Z.z. o označovaní materiálov použitých v hlavných častiach obuvi, nebolo
žiadnym spôsobom uvedené u štyroch druhov obuvi v celkovej hodnote 5.420,- Eur (§ 12 ods. 2) a
c/ pre porušenie povinnosti umiestniť reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom
spotrebiteľovi, keď v čase kontroly sa v prevádzke reklamačný poriadok na takomto mieste nenachádzal

(§ 18 ods. 1), čím došlo k porušeniu § 12 ods. 2, § 13 a § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, uložil
pokutu s poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 1.300,- Eur.

Rozhodnutím č. SK/0961/99/2012 zo dňa 21.05.2013 Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave (žalovaný) podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie

podané žalobkyňou, v ktorom namietala len výšku uloženej pokuty, resp. jej neprimeranosť, zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0302/06/12 zo dňa 25.10.2012 potvrdil.

Podľa§27Zákonaoochranespotrebiteľanakonaniepodľatohtozákonasavzťahujevšeobecnýpredpis
o správnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e/ - h/ a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne
práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o
tom, čo bolo predmetom správneho konania. Žalobkyňa v konaní namietala, že výrok prvostupňového
správneho rozhodnutia nie je dostatočne určitý tak, aby skutok, resp. skutky, ktoré sú uvedené vo

výroku rozhodnutia, za ktoré je uložená sankcia, nebolo možné zameniť s iným skutkom. Namietala
teda neurčitosť a nedostatočnú špecifikáciu a konkretizáciu skutku, ktorý bol považovaný za iný správny
delikt a za ktorý bola žalobkyni pokuta uložená. Súd vo vzťahu k predmetnej námietke v preskúmavacom
konaní vychádzal z relevantnej právnej úpravy a konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR,
ktorý napr. vo svojom rozhodnutí č.k. 8Sžo 8/2007 uviedol : „V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za

protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, správne
disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinností (konanie
alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými
druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch
skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré

sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom.
V obidvoch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité
nedovolené konanie (či opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania
a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho
vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho

alebo správneho trestania, je vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu a reflexia názoru spoločnosti
na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať
pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je
jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrokrozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením
príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedenia miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj
iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná

právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta
a času jeho spáchania, vyslovenia viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov
však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá, odkazuje len na Správny poriadok (§
47 ods. 2), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť

trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán
na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte však musí
spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného
charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť
presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou

údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade
uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.
Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané

rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé
skutkovéúdajesúrozhodnépreurčenietotožnostiskutkuavylučujúpreďalšieobdobiemožnosťzámeny
skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o
tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti
rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov

konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia,
z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.
Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej
špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje
i medzinárodným záväzkom SR (požiadavka čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských práva a základných

slobodách publikovaného pod č. 209/1992 Zb.).“

Z vyššie uvedeného je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí
obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie
iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Po preskúmaní

prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného súd dospel k
záveru, že všetky skutky, ktoré sú uvedené vo výroku predmetného prvostupňového rozhodnutia sú
charakterizovanéašpecifikovanétak,žejeznichzrejmé,oakýskutoksajedná,jeznichzrejmémiestne,
časové aj vecné hľadisko vymedzenia jednotlivých skutkov ako iných správnych deliktov a vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia zodpovedá tak požiadavke stanovenej v § 47 ods. 2 Správneho

poriadku,akoajpožiadavkámrozhodnutiaoinýchsprávnychdeliktoch.Špecifikáciasprávnychdeliktovv
predmetných rozhodnutiach bola teda urobená takým spôsobom, že podľa názoru súdu sankcionované
konanie (skutky) by nemali byť zameniteľné s iným konaním (skutkami).

Vo vzťahu k námietke nesprávneho postupu správneho orgánu, ktorý mal spočívať v tom, že

žalobkyňa nebola upozornená na možnosť uloženia sankcie, ani jej výšku, súd uvádza, že z obsahu
administratívneho spisu je nesporné, že v Oznámení o začatí správneho konania bola žalobkyňa
o.i. poučená o jej právach v zmysle Správneho poriadku, ako aj o tom, že za porušenie povinností
zistených pri vykonanej kontrole jej môže byť, resp. bude uložená pokuta v zmysle ust. § 24 Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa v správnom konaní nevyužila svoje právo účastníčky konania vyjadriť

sa k dôvodom konania v stanovenej lehote, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, ani k začatiu
správneho konania o uložení pokuty podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z ust. § 24
ods. 1 cit. zákona jednoznačne vyplýva, že za porušenie povinností upravených v tomto zákone má
správny orgán povinnosť uložiť sankciu, takže ani námietka žalobkyne spočívajúca v tom, že správny
orgán nemal takúto povinnosť a nemusel jej uložiť pokutu, nie je dôvodná. K námietke žalobkyne o

neprimeranosti výšky uloženej sankcie vo vzťahu k porušeniu právnych predpisov a ich následkov
súd uvádza, že sankcia za porušenie povinností citovaných vo výroku rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu bola uložená v súlade s kritériami určovania výšky pokuty stanovenými v § 24 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadal na charakterprotiprávneho konania, závažnosť veci, spôsob a následky porušenia povinností, ako aj k počtu
výrobkov a k hodnote tovaru, ktorý nebol označený v súlade s právnymi predpismi. Rovnako námietku
žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej pokuty súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu v tejto časti
spĺňa náležitosti odôvodnenia v intenciách ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Navyše súd poukazuje
zhodne s argumentáciou žalovaného na povinnosť správneho orgánu postupovať podľa § 3 ods. 5
Správneho poriadku a dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely, a to aj vo vzťahu k výške ukladaných pokút, pri súčasnom zohľadnení

individuálneho prístupu k jednotlivým konkrétnym prípadom.

K námietke žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k jej tvrdeniu, že všetky
požadované informácie poskytla v priloženom informačnom letáku, ktorý vo fotokópii priložila k žalobe,
súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je nesporne preukázané, že skutkový stav tak, ako
bol zistený správnymi orgánmi pri vykonaní kontroly a následne v správnom konaní bol postačujúci na

vyvodenie záveru o porušení povinností, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia žalovaného
i prvostupňového správneho orgánu a ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov. Z vyššie cit. ust. § 11, § 12, § 13 Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s
§ 1 a § 3 vyhlášky č. 370/2008 Z.z. a § 1 a § 4 vyhlášky č. 84/2008 Z.z. jednoznačne vyplýva
povinnosťoznačovaťpredávanévýrobkypokiaľsatýkaoznačovaniamateriálovéhozloženiaainformácii

o materiálovom zložení z cudzojazyčnej mutácie do štátneho jazyka, ako aj označovania materiálov
použitých v hlavných častiach obuvi a pokiaľ tieto povinnosti žalobkyňa porušila, dopustila sa iných
správnych deliktov, za ktoré bol správny orgán žalobkyni povinný uložiť sankciu. Skutočnosť, že
reklamačný poriadok sa nenachádzal v prevádzke žalobkyne tak, ako to ukladá ust. § 18 Zákona o
ochrane spotrebiteľa žalobkyňa ani v správnom konaní, ani v súdnom konaní nespochybnila. Žalobkyňa

v správnom konaní nepredložila žiadne dôkazy osvedčujúce jej tvrdenie, že kontrolované výrobky boli
opatrené informačnými letákmi. Takéto tvrdenie ani dôkazy neobsahuje ani inšpekčný záznam, ktorý
bol žalobkyňou podpísaný bez výhrad. Žalobkyňa nenamietala existenciu takýchto dôkazov ani v
priebehu správneho konania, nevzniesla žiadne pripomienky k zisteným skutočnostiam, ani neoznačila
ani nepredložila v správnom konaní (a to ani po doručení oznámenia o začatí správneho konania,

ani v odvolacom konaní) žiadne dôkazy osvedčujúce splnenie povinností podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa, t.j. jej tvrdenie v žalobe o existencii informačných letákov súd vyhodnotil ako účelové.
Keďže v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu žalobkyňa namietala len výšku uloženej
pokuty a odvolanie teda nesmerovalo k otázke nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. ku
samotným skutkom, žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí ani nemohol zaoberať takýmito námietkami

a táto skutočnosť preto ani nemôže spôsobiť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
tak, ako to v žalobe tvrdí žalobkyňa.

Pokiaľ žalobkyňa namietala dĺžku konania a nesprávnosť postupu správneho orgánu, keď nenariadil vo
veci ústne pojednávanie, súd uvádza, že sankcia bola žalobkyni uložená v lehote stanovenej v § 24 ods.

7 Zákona o ochrane spotrebiteľa a skutočnosť, že medzi vykonaním kontroly a vydaním oznámenia o
začatí správneho konania uplynula doba 3 mesiacov, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, pretože
Správny poriadok ani osobitný predpis neupravujú lehoty pre vykonanie úkonov správnym orgánom.
Správny orgán neporušil ani ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku, keď vo veci nenariadil ústne
pojednávanie, keďže takýto postup mu citované ustanovenie umožňuje a správny orgán nariadi ústne

pojednávanie vo veci len vtedy, ak sú splnené kritériá upravené v § 21 ods. 1 Správneho poriadku.
Keďže v prejednávanom prípade správny orgán považoval skutkový stav za dostatočne zistený pre
vydanie rozhodnutia, bolo v rámci jeho kompetencie posúdiť a rozhodnúť, či bude postupovať podľa
§ 21 Správneho poriadku, alebo vo veci nenariadi ústne pojednávanie. Žalobkyňa navyše v priebehu
správneho konania samotné porušenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o ochrane spotrebiteľa ani

nenamietala.

Keďže otázka aplikácie ustanovenia Zákona o priestupkoch na prejednanie predmetného správneho
deliktu medzi účastníkmi konania po upravení žaloby na pojednávaní nebola sporná, súd sa
podrobnejšie nezaoberal námietkou žalobkyne o nutnosti aplikácie ustanovení Zákona o priestupkoch

na predmetné konanie. Je nesporné, že v tomto prípade sa jednalo o iný správny delikt podľa osobitného
predpisu (Zákon o ochrane spotrebiteľa), ktorý bol posudzovaný v konaní upravenom ustanoveniami
Správneho poriadku a to s poukazom na ust. §27 Zákona o ochrane spotrebiteľa.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí
predchádzalo v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych

orgánov sú v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá
v konaní nebola úspešná, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.